SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
IV. ÚS 317/08-22
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. decembra 2008 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho o sťažnosti Ing. I. K. a I. K., P., zastúpených advokátom JUDr. J. C. P., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 135/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 27 C 91/2005) takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo Ing. I. K. a I. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 135/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 27 C 91/2005) p o r u š e n é b o l o.
2. Ing. I. K. a I. K. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume spolu 20 000 Sk [slovom dvadsaťtisíc slovenských korún (663,88 EUR)], ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý zaplatiť im spoločne a nerozdielne do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť Ing. I. K. a I. K. trovy právneho zastúpenia v sume 10 923 Sk [slovom desaťtisícdeväťstodvadsaťtri slovenských korún (362,58 EUR)] na účet ich právneho zástupcu JUDr. J. C., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júla 2008 doručená sťažnosť Ing. I. K. a I. K., P. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. J. C., P., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 135/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 27 C 91/2005).
Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplýva, že sťažovatelia podali 25. augusta 2005 Okresnému súdu Trnava žalobu o určenie hranice pozemkov a vypratanie nehnuteľnosti proti E. O., ktorou sa domáhajú „určenia priebehu hranice medzi pozemkami v katastrálnom území P. so strany sťažovateľov parc. č. 5837 a zo strany E. O. parc. č. 5839, 5840 a 5841, vytýčené Ing. P. J. podľa grafickej prílohy v Geometrickom pláne na obnovu právneho stavu p. č. 5837, číslo plánu..., mapový list Py 6 - 8/22 zo dňa 04. 09. 2002, úradne overeného Správou katastra P. dňa 25. 01. 2003 pod číslom 605/02, pričom navrhli, aby geometrický plán bol súčasťou rozsudku. Zároveň sťažovatelia navrhujú, aby E. O. bol povinný vypratať časť pozemku o výmere 9 m2 parc. č. 5837 zastavané plochy zapísaný na liste vlastníctva č. 4469 katastrálne územie P. a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.“.
Sťažovatelia vyjadrili názor, že Okresný súd Trnava, ako aj Okresný súd Piešťany svojou nečinnosťou porušili ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Na ochranu svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sťažovatelia využili dostupné právne prostriedky, keď žiadali o nariadenie pojednávania vo svojom vyjadrení z 12. marca 2007 a podali sťažnosť predsedovi Okresného súdu Trnava z 23. augusta 2007, na ktorú nedostali odpoveď. Predseda Okresného súdu Trnava prípisom zo 4. januára 2008 informoval sťažovateľov len o postúpení ich veci novozriadenému Okresnému súdu Piešťany.
Sťažovatelia v sťažnosti ďalej uviedli, že „prejednávaná vec sa javí skutkovo, právne ani procesne nie zložitá na prejednanie a rozhodnutie, je však pre sťažovateľov ako navrhovateľov významná, nakoľko ide o neoprávnené zabratie časti pozemku vo vlastníctve sťažovateľov, čo sťažuje prístup na ich pozemok. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovatelia svojím správaním nespôsobili nekonanie súdov v tejto veci som toho názoru, že prieťahy v konaní sp. zn. 6 C/135/2008 (na začiatku 27 C/91/2005) sú neodôvodnené, zbytočné a majú príčinu na strane oboch okresných súdov.“.
Na základe uvedeného sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd prijal ich sťažnosť na ďalšie konanie a takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľov Ing. I. K., nar... a I. K., nar..., obaja bytom: P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany vo veci sp. zn. 6 C/135/2008 (predtým na Okresnom súde Trnava 27 C/91/2005) porušené bolo. Okresnému súdu Piešťany prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C/135/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľom Ing. I. K., nar... a I. K., nar..., obaja bytom P., priznáva finančné zadosťučinenie v sume 20 000,- Sk, ktoré im je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť sťažovateľom Ing. I. K., nar... a I. K., nar..., obaja bytom: P., trovy právneho zastúpenia v sume podľa vyčíslenia jej právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľov na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), a keďže nezistil dôvody na jej odmietnutie, prijal ju na ďalšie konanie uznesením č. k. IV. ÚS 317/08-10 z 10. októbra 2008 podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 21. októbra 2008 právneho zástupcu sťažovateľov a predsedníčku Okresného súdu Piešťany, aby oznámili, či trvajú na ústnom pojednávaní, a predsedníčku Okresného súdu Piešťany zároveň vyzval, aby sa vyjadrila aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.
Právny zástupca sťažovateľov v odpovedi na výzvu oznámil ústavnému súdu listom z 23. októbra 2008 (doručeným ústavnému súdu 28. októbra 2008), že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania vo veci.
Predsedníčka Okresného súdu Piešťany vo svojom vyjadrení k sťažnosti sp. zn. Spr. 694/2008 z 11. novembra 2008 doručenom ústavnému súdu 13. novembra 2008 okrem iného uviedla:
«... Navrhovatelia v I. a II. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu podali na Okresnom súde Trnava dňa 26. 8. 2005 návrh, ktorým sa domáhajú určenia hranice pozemkov a vypratania nehnuteľnosti, ktoré sú bližšie špecifikované v návrhu. K návrhu pripojili aj listinné dôkazy, neskôr predložili k návrhu ďalšie listinné dôkazy. Navrhovatelia zaplatili dňa 27. 9. 2005 súdny poplatok za návrh vo výške 925,- Sk.
Predmetná vec bola pridelená na rozhodnutie JUDr. M. M. Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním z 31. 3. 2006, doručeným súdu dňa 6. 4. 2006; pripojil aj listinné dôkazy. Uznesením sp. zn. 27 C 91/05-35 z 30. 11. 2006 ho súd vyzval na doplnenie náležitostí jeho podania, nakoľko z jeho obsahu vyplýva, že ide o vzájomný návrh. Bol poučený ako treba doplnenie vykonať. Dňa 3. 1. 2007 zaplatil súdny poplatok vo výške 925,- Sk. Súdu zaslal doplnené vyjadrenie označené ako protinávrh dňa 11. 1. 2007. Súdom bol vyzvaný na doplatenie súdneho poplatku za vzájomný návrh vo výške 1 075,- Sk. K jeho protinávrhu sa vyjadril písomným podaním z 12. 3. 2007 aj právny zástupca navrhovateľov. Odporca bol opätovne súdom vyzvaný na uhradenie časti súdneho poplatku, ktorý mu súd na jeho žiadosť presne špecifikoval. Súdu zaslal dňa 8. 11. 2007 vyjadrenie, ktorým reagoval na vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa. Súčasne predložil listinné dôkazy na podporu svojich tvrdení.
Predmetná vec prešla s účinnosťou od 1. 1. 2008 v súvislosti s prechodom výkonu súdnictva na Okresný súd Piešťany. Bola pridelená na rozhodnutie Mgr. I. Š., neskôr od 1. 4. 2008 v súvislosti so zmenou rozvrhu práce sudkyni JUDr. L. C. a v súvislosti s ďalšou zmenou rozvrhu práce od 25. 6. 2008 sudcovi JUDr. O. K.
Sudca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že spisový materiál preštuduje a vytýči vo veci pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov. Ak z preštudovania spisového materiálu vyplynie potreba predloženia listinných dôkazov, účastníci budú na ich predloženie písomne vyzvaní. Sudca poukazuje na skutočnosť, že predmetná vec napadla na Okresný súd Trnava dňa 26. 8. 2005, na Okresný súd Piešťany prešla až od 1. 1. 2008 v súvislosti s prechodom výkonu súdnictva. Z toho vyplýva, že Okresný súd Trnava vo veci nevytýčil pojednávanie za obdobie dva roky a štyri mesiace. Vzhľadom na túto skutočnosť bude v danej veci prednostne vytýčený termín pojednávania. Zákonný sudca však súčasne poukazuje na to, že vybavuje aj „agendu P“, veci, ktoré je zo zákona z dôvodu ich povahy povinný vybavovať prednostne, pričom mu od 23. 6. 2008 boli pridelené aj ostatné nevybavené spisy 6 C, z ktorých je celkovo 71 reštančných vecí starších ako 5 rokov.»Predsedníčka Okresného súdu Piešťany súčasne oznámila ústavnému súdu, že netrvá na ústnom pojednávaní v predmetnej sťažnosti.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.
Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Sťažovatelia zároveň namietali aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota účastníka konania neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu i sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS/272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.
1. Predmetom konania pred Okresným súdom Piešťany je rozhodovanie o žalobe sťažovateľov o určenie hranice pozemkov a vypratanie nehnuteľnosti.
Zo skutočností uvedených sťažovateľmi a Okresným súdom Piešťany ani z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd nezistil žiadnu takú okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o právnej zložitosti veci. Ide o vec, ktorá tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.
Pokiaľ ide o faktickú zložitosť veci, treba poukázať na to, že dokazovanie si v úvodnej fáze konania vyžiadalo zhromaždenie viacerých listinných dôkazov, ktoré boli predmetom konania, nemožno však hovoriť o takej zložitosti veci, ktorou by bolo možné odôvodniť neprimerane dlhý čas bez smerovania k nariadeniu pojednávania.
2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mali byť pripísané na ťarchu sťažovateľov, ktorí sú v tomto spore žalobcami, v súvislosti s prieťahmi v konaní.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného Okresného súdu Piešťany v napadnutom konaní.
Sťažovatelia podali žalobu Okresnému súdu Trnava 26. augusta 2005. Okresný súd Trnava vyzval 13. septembra 2005 sťažovateľov na oznámenie ceny vypratávanej nehnuteľnosti označenej v ich žalobe. Sťažovatelia 27. septembra 2005 doručili Okresnému súdu Trnava požadovaný výpočet ceny a prílohy k návrhu vo vyhotovení pre odporcu 19. októbra 2005.
Okresný súd Trnava vyzval 8. novembra 2005 odporcu, aby sa vyjadril k návrhu sťažovateľov. Odporca sa k žalobe vyjadril 6. apríla 2006.
Okresný súd Trnava následne vydal vo veci uznesenie č. k. 27 C 91/05-35 z 30. novembra 2006, ktorým kvalifikoval podanie odporcu zo 6. apríla 2006 ako vzájomný návrh a odporcu vyzval na odstránenie nedostatkov žaloby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia. Po tejto výzve Okresného súdu Trnava sa k nej sťažovatelia vyjadrili 12. marca 2007 (vyjadrenie bolo príslušnému súdu doručené 14. marca 2007). Okresný súd Trnava žiadal 27. septembra 2007 od Mestského úradu P. písomné podklady pre vydanie rozhodnutia, ktoré mu boli doručené 12. októbra 2007, a od Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Štátneho archívu B., pobočka T. (15. novembra 2007), ktoré mu bolo doručené 29. novembra 2007. Okresný súd Trnava, aj keď vo veci nenariadil pojednávanie, konal relatívne plynulo, iba s ojedinelými prieťahmi v dĺžke niekoľkých mesiacov medzi jednotlivými procesnými úkonmi, ktoré sa týkali zisťovania skutkového stavu a poplatkovej agendy.
Zo spisu Okresného súdu Piešťany ďalej vyplýva, že vo veci nebol od 29. novembra 2007 vykonaný žiaden procesný úkon. Okresný súd Piešťany bol zatiaľ v spore sťažovateľov nečinný a všetky jeho úkony po 1. januári 2008 po prechode výkonu súdnictva z Okresného súdu Trnava na Okresný súd Piešťany súviseli iba s prideľovaním veci zákonnému sudcovi a so zmenami v rozvrhu práce.
Ústavný súd nemohol akceptovať argumenty uvedené vo vyjadrení Okresného súdu Piešťany z 11. novembra 2008, že «zákonný sudca však súčasne poukazuje na to, že vybavuje aj „agendu P“, veci, ktoré je zo zákona z dôvodu ich povahy povinný vybavovať prednostne, pričom mu od 23. 6. 2008 boli pridelené aj ostatné nevybavené spisy 6 C, z ktorých je celkovo 71 reštančných vecí starších ako 5 rokov».
Ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre uviedol, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (napr. IV. ÚS 43/06, IV. ÚS 73/07).
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 135/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 27 C 91/2005) došlo predovšetkým nečinnosťou v priebehu roku 2008 k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
III.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
V súlade s § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd prikázal Okresnému súdu Piešťany, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 135/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Sťažovatelia žiadali o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 20 000 Sk, ktoré vzhľadom „najmä na bezdôvodnú nečinnosť súdov... považujú... za primerané“.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania Okresného súdu Piešťany vedeného pod sp. zn. 6 C 135/2008, ktoré trvá viac ako tri roky, a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu (správanie sťažovateľov) a to, že vo veci sťažovateľov doteraz nebolo nariadené pojednávanie a že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval za odôvodnené priznať sťažovateľom spoločne a nerozdielne sumu 20 000 Sk (663,88 EUR), ktorú požadovali ako primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. J. C. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2007, ktorá bola 19 056 Sk. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby pre každého sťažovateľa (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti a jej podanie) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) v sume 3 176 Sk (za jeden úkon právnej služby) a 2 x 190 Sk režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky), pričom výslednú sumu znížil v súlade s § 13 vyhlášky o 20 %, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch osôb. Úhrada bola priznaná v celkovej sume 10 923 Sk (362,58 EUR).
Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je Okresný súd Piešťany povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. decembra 2008