znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 316/2014-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. júna 2014 v senáte zloženom   z predsedu   Ladislava   Orosza   (sudca   spravodajca),   zo   sudkyne   Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosť R. L., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Krajského   súdu   v   Trnave   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 3 Tos 148/2013 a jeho uznesením z 1. októbra 2013 a postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Nt 14/2013 a jeho uznesením z 26. júna 2013, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. L. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. mája 2014 doručená   sťažnosť   R.   L.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len   „ústava“)   postupom   Krajského   súdu   v   Trnave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   3   Tos   148/2013   a   jeho   uznesením   zo   1.   októbra   2013   (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“) a postupom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Nt 14/2013 a jeho uznesením z 26. júna 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného súdu“). Sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu 13. mája 2014.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu sp. zn.   2   T   197/2007   z   19.   marca   2008   v   spojení   s uznesením   krajského   súdu   sp.   zn. 4 To 49/2008 z 1. júla 2008 uznaný za vinného zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods.   1   a   2   písm.   d)   Trestného zákona   a prečinu   krádeže podľa   § 212 ods.   2 písm.   a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. k) a l), § 37 písm. h) a m), § 39 ods. 1 a § 41 ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov a 2 mesiace. Trest bol teda sťažovateľovi ukladaný aj za použitia § 41 ods. 2 Trestného zákona (tzv. „asperačná zásada“).

Návrhom   doručeným   okresnému   súdu   sťažovateľ   požiadal   o   povolenie   obnovy konania, pričom za skutočnosť súdu skôr neznámu v ňom označil nález ústavného súdu sp. zn.   PL.   ÚS   106/2011   z   28.   novembra   2012   (ďalej   len   „nález   ústavného   súdu o asperačnej zásade“), ktorým bol vyslovený nesúlad tzv. „asperačnej zásady“ (§ 41 ods. 2 Trestného zákona slová v texte za bodkočiarkou) s čl. 1 ods. 1 ústavy.

Okresný súd uznesením sp. zn. 2 Nt 14/2013 z 26. júna 2013 návrh sťažovateľa na povolenie obnovy konania zamietol. Proti napadnutému uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ   sťažnosť,   o ktorej   rozhodol   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   3   Tos   148/2013 z 1. októbra 2013 tak, že ju zamietol.

Sťažovateľ zastáva názor, že v jeho veci konajúce všeobecné súdy pri rozhodovaní o jeho návrhu na povolenie obnovy konania „ignorujú“ nález ústavného súdu o asperačnej zásade,   a preto žiada,   aby ústavný súd „preskúmal zákonnosť   postupu   súdu,   a   zároveň vyslovil nález či došlo k porušeniu mojich ústavných práv, hlavne v práve na spravodlivý proces“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Ústavný súd zistil, že uznesenie krajského súdu sp. zn. 3 Tos 148/2013 z 1. októbra 2013 bolo sťažovateľovi doručené 4. novembra 2013 a obhajcovi sťažovateľa 29. októbra 2013,   pričom   napadnuté   uznesenie   okresného   súdu   v   spojení   s napadnutým   uznesením krajského   súdu   nadobudlo   právoplatnosť   1.   októbra   2013.   Sťažnosť   podal   sťažovateľ na   poštovú   prepravu   13.   mája   2014,   teda   zjavne   po   uplynutí   lehoty   ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť odmietol ako oneskorene podanú (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. júna 2014