znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 316/2013-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. júla 2013 v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza   o   sťažnosti   Y.   S.,   T.,   zastúpenej   advokátkou   JUDr. B.   Š.,   T.,   ktorou   namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky postupom   Okresného   súdu   Trnava   v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 83/2005, za účasti Okresného súdu Trnava, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Y. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 83/2005 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Trnava   p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 13 C 83/2005 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Y. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktorú jej j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trnava j e   p o v i n n ý uhradiť Y. S. trovy konania v sume 275,94 € (slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov) na účet jej právnej zástupkyne JUDr. B. Š., T., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. februára 2013 doručená sťažnosť Y. S., T. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. B. Š., T., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 83/2005; jeho predmetom je rozhodovanie o vyporiadaní bezpodielového vlastníctva manželov.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uvádza:„Dňa 10. 6. 2005 podal bývalý manžel sťažovateľky pán J. S. ako navrhovateľ na Okresný súd Trnava Návrh na začatie konania o vyporiadanie zaniknutého BSM. Týmto jeho úkonom sa začalo na Okresnom súde Trnava konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. 13 C 83/2005, sťažovateľka je v tomto konaní odporkyňou.

V predmetnej veci sa koná o vyporiadanie sťažovateľkinho zaniknutého BSM a to už viac ako 7 rokov.

Od podania žaloby bolo vo veci vykonaných niekoľko pojednávaní, vykonané bolo jedno   znalecké   dokazovanie   a   súd   rozhodol   až   rozsudkom   zo   dňa   21.   12.   2009,   tento rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 28. 7. 2011 č. k. 10 Co 304/2010 a 10   Co   305/2010   zrušený   a   vec   bola   vrátená   súdu   prvého   stupňa   na   ďalšie   konanie, v tomto uznesení odvolací súd vyčíta súdu prvého stupňa viaceré nedostatky, ktoré vznikli v konaní   rozsudku   zo   dňa   21.   12.   2009   (čiže   za   viac   ako   4   roky   trvajúcemu) predchádzajúcemu.   Ostatne   sťažovateľka   navrhla   vykonať   znalecké   dokazovanie   na ohodnotenie nielen bytu (t. č. sa vykonáva už v poradí druhé znalecké dokazovanie ohľadne bytu) ale aj rodinného domu a obchodného podielu, pričom zatiaľ súd takéto dokazovanie (a mohlo byť vykonávané súčasne) ani nenariadil.

V prípade, ak t. č. sa vypracováva znalecký posudok na ohodnotenie bytu (doposiaľ odporkyni ani jej právnej zástupkyni doručený nebol), pričom znalkyňa bola ustanovená ešte v auguste 2012 a obhliadka bytu sa konala až 7. 12. 2012, bude po dokončení ďalších znaleckých dokazovaní, už tento posudok na stanovenie hodnoty bytu neaktuálny.

Sťažnosťou na prieťahy zo dňa 26. 3. 2012 adresovanou predsedníčke Okresného súdu Trnava sťažovateľka žiadala odstránenie prieťahov v konaní avšak doposiaľ prieťahy napriek prísľubu predsedníčky súdu vec sledovať, neprišlo.“

Predsedníčka   okresného   súdu   na   sťažnosť   sťažovateľky   na   prieťahy   v konaní zareagovala prípisom sp. zn. Spr 2564/12 z 26. apríla 2012, ktorým jej oznámila, že jej tvrdenia, že okresný súd v označenej veci od novembra 2011 nekonal plynulo, považuje za neodôvodnené.

Sťažovateľka ďalej v sťažnosti uvádza: „Máme za to, že postupom Okresného súdu Trnava bolo porušené základné ľudské právo sťažovateľky v zmysle čl. 48 ods. 2 druhej hlavy siedmeho oddielu Ústavy Slovenskej republiky...“ a na základe uvedených skutočností navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 83/2005 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Trnava   sa   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 13 C 83/2005 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Sťažovateľke   sa   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v   sume   10.000   €   (slovom desaťtisíc euro), ktoré je mu Okresný súd Trnava povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trnava je povinný uhradiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia.“

Ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   prijal   sťažnosť   sťažovateľky uznesením č. k. IV. ÚS 316/2013-7 z 30. mája 2013 na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 6. júna 2013 predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k otázke vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila aj k sťažnosti.

Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   k   sťažnosti   z   25.   júna   2013 (sp. zn. 1 SprV/410/2013, doručenom ústavnému súdu 28. júna 2013) okrem iného uviedla:„... Sťažnosť považujem za nedôvodnú, nakoľko konanie Okresného súdu Trnava sp. zn. 13 C/83/2005 je konaním o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ide o právne a skutkovo náročný spor, keď predmetom vyporiadania sú nehnuteľnosti, ako i obchodný podiel, a vo veci je potrebné vypracovať niekoľko znaleckých posudkov. Taktiež ide o účastníkov konania, s ktorými je ťažká komunikácia. Samotná sťažovateľka spôsobila prieťahy v konaní, keď neoznámila súdu zmenu adresy bydliska. Taktiež účastníci požiadali o poskytnutie lehoty na uzatvorenie mimosúdnej dohody, pričom došlo iba k čiastočnej dohode a vo veci je potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie. Sťažovateľka taktiež podala námietku proti osobe znalca, o ktorej bolo potrebné rozhodovať.

V prílohe Vám zasielam vyjadrenie sudkyne JUDr. K. H. k sťažnosti....“

Zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení uviedla: „...   Sťažnosť   pani   S.   nepovažujem   za   dôvodnú,   vzhľadom   na   obsah   sťažnosti uvádzam   úkony   vykonané   vo   veci   s   tým,   že   predsedníčka   Okresného   súdu   Trnava prešetrovala sťažnosť sťažovateľky pod Spr/2564/12, ktorá sťažnosť bola zo dňa 26. 03. 2012.   V   odpovedi   na   sťažnosť   pani   predsedníčkou   súdu   zo   dňa   26.   04.   2012   bolo konštatované, že vzhľadom na vykonané úkony vo veci nie je pravdou tvrdenie sťažovateľky, že   od   novembra   2011   nedošlo   vo   veci   k   žiadnym   úkonom   a   teda   jej   sťažnosť   bola považovaná za nedôvodnú. Podrobne som sa vyjadrila k úkonom vo veci do 04. 04. 2012 vo vyjadrení   v   Spr/2564/12   s   poukazom   na   tú   skutočnosť,   že   bolo   problémom v predchádzajúcom   období   pred   prvostupňovým   rozsudkom   vo   veci,   že   nebolo   možné doručiť písomnosti odporkyni v mesiacoch september až december 2009, keď aj cestou polície   boli   doručované   písomnosti   menovanej   a   polícia   po   preverovaní   bydliska sťažovateľky napr. listom zo dňa 13. 11. 2009 oznámila súdu, že šetrením na udanej adrese sťažovateľky bolo zistené, že táto tam už dlhšiu dobu nebýva a iná adresa bydliska zistená nebola.   Sťažovateľka   reagovala   vo   veci   až   zaslaním   odvolania   proti   rozsudku prvostupňového   súdu   dňa   10.   02.   2010,   doručením   na   Krajský   súd   v   Trnave.   Je preukázateľné,   že od novembra 2011 nedošlo vo veci k žiadnym prieťahom   tak ako aj v predchádzajúcom období.

Vzhľadom na obsah sťažnosti na Ústavný súd SR sa vyjadrujem ďalej k postupu konania   po   vrátení   veci   Krajským   súdom   v   Trnave,   ktorý   rozhodoval   o   odvolaniach odporkyne   proti   rozsudku   Okresného   súdu   Trnava   zo   dňa   21.   12.   2009.   Odvolací   súd uznesením č. k. 10 Co/304/2010-257 zo dňa 28. 07. 2011 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vyslovil záväzný právny názor ohľadom ďalšieho   postupu   konania   vo   veci,   nariadil   doplnenie   dokazovania   vo   veci   po   tom,   čo výsledkami   dokazovania   budú   podopreté   zistenia   ohľadnom   predmetu   BSM,   keďže pôvodným   rozsudkom   bolo   ešte   predčasné   (č.   l.   261   strana   5   spisu)   definitívne   určiť konečný predmet vyporiadania. Konanie do rozhodnutia prvostupňového súdu vo veci bolo veľmi   sťažené   tým,   že   odporkyňa   nespolupracovala   pri   zisťovaní   potrebných   údajov ohľadom   predmetu   BSM,   vyhýbala   sa   účasti   na   konaní,   čo   bolo   konštatované   aj v predchádzajúcom   vyjadrení   k   sťažnosti   sťažovateľky   vo   veci   Spr/3564/12,   podrobne opísanom priebehu prístupu sťažovateľky ku konaní v mojom vyjadrení zo dňa 04. 04. 2012. Po doručení spisu z odvolacieho súdu 06. 09. 2011 súd vykonal úkony v súvislosti s doručením   uznesenia   účastníkom   konania,   odstránil   zrejmé   nesprávnosti   uznesením zo dňa 10. 11. 2011 a úpravou zo dňa 15. 12. 2011 vyzval zástupcu navrhovateľa, aby v lehote 15 dní predložil konečný a úplný návrh na vyporiadanie BSM v zmysle uznesenia odvolacieho súdu vo veci. Dňa 05. 01. 2012 reagoval na výzvu zástupcu navrhovateľa s tým, že žiadal o poskytnutie ďalšej lehoty na predloženie vyjadrenia a žiadaných podkladov, bol mu daný na to súhlas úpravou sudcu zo dňa 09. 01. 2012. Dňa 17. 01. 2012 bolo doručené   súdu   stanovisko   navrhovateľa,   jeho   vyjadrenie   vo   veci   s   návrhmi   na   ďalšie dokazovanie vo veci. Súd po tom čo vyšší súdny úradník Mgr. P. K. vypracoval uznesenie o oprave časti výroku o výške súdneho poplatku vo veci dňa 02. 04. 2012, súd úpravou zo dňa 04. 04. 2012 vytýčil termín pojednávania na deň 25. 04. 2012, predvolal účastníkov konania. Tu je potrebné poznamenať, že spisový materiál na vypracovanie uznesenia súdu predložením VSÚ Mgr. P. K., bol mu doručený dňa 15. 12. 2011, avšak tento toto uznesenie vypracoval až 02. 04. 2012, čo bolo konkrétnemu pracovníkovi vytknuté, tento odôvodnil dlhšiu dobu vypracovávania uznesenia veľkou pracovnou záťažou.

Pojednávanie zo dňa 25. 04. 2012, na ktorom bol vypočutý zástupca navrhovateľa a zástupkyňa odporkyne ohľadom vyporiadania predmetu BSM, vzhľadom na nejasnosť ich konečného   stanovisko   a   bolo   odročené   na   neurčito   s   tým,   že   súd   poskytol   účastníkom konania   lehotu   14   dní   na   predloženie   konečného   stanoviska   a   záverečného   návrhu   na vyporiadanie,   prípadne   oznámenie   o   výsledku   mimosúdnej   dohody   účastníkov   konania. Odporkyňa predložila plnomocenstvo na zastupovanie vo veci advokátke JUDr. B. Š. dňa 18. 04. 2012. Dňa 11. 05. 2012 požiadal zástupca navrhovateľa o poskytnutie lehoty 30 dní na dosiahnutie mimosúdnej dohody o vyporiadaní BSM, o ktorú sa ešte pokúsia právny zástupcovia oboch účastníkov konania. Oznámil tiež, že právna zástupkyňa odporkyne mu predloží   zoznam   hnuteľných   vecí   patriacich   do   BSM,   v   lehote   14   dní.   Súd   poskytol účastníkom konania lehotu 30 dní na uzatvorenie mimosúdnej dohody listom zo dňa 15. 05. 2012. Dňa 01. 03. 2012 oznámila zástupkyňa odporkyne súdu v súvislosti s mimosúdnym rokovaním účastníkov konania dňa 09. 05. 2012, že na tomto mimosúdnom rokovaní sa dohodli na okruhu hnuteľných vecí patriacich do BSM a zároveň ich označila v tomto podaní. Tiež oznámila súdu, že ohľadom celej masy BSM a spôsobu vyporiadania BSM na mimosúdnom rokovaní k dohode nedošlo. Predmetné oznámenie bolo listom zo dňa 05. 06. 2012 doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa, ktorý sa k veci vyjadril dňa 20. 06. 2012. Dňa 21. 06. 2012 bol spisový materiál predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi na ustanovenie znalca na ocenenie nehnuteľností v T., toto uznesenie bolo vypracované vyšším súdnym úradníkom Mgr. M. K. dňa 10. 08. 2012.

Dňa 10. 08. 2012 doručila právna zástupkyňa odporkyne oznámenie vo veci, že k doriešeniu veci mimosúdnym spôsobom nedošlo.

Dňa 20. 08. 2012 podala zástupkyňa odporkyne námietky proti osobe znalca vo veci ustanoveného uznesením zo dňa 10. 08. 2012 v súvislosti s vykonaním znaleckého odhadu hodnoty nehnuteľnosti. Čo sa týka týchto námietok tieto zdôvodnila tým, že ide o možnosť zaujatosti znalkyne, nakoľko táto má sídlo v obci Z. navrhovateľ je známou osobou v T. a okolí v súvislosti s jeho aktivitami. Žiadala ustanoviť znalca mimo územného celku T.. Uznesením (č. l. 298 spisu) zo dňa 05. 09. 2012 bolo konštatované, že ustanovená znalkyňa Ing. D. M. nie je vylúčená z konania, teda podania znaleckého posudku. Právoplatnosť uznesenia nastala dňa 27. 09. 2012. Dňa 17. 10. 2012 (č. l. 301 spisu) bol spisový materiál zaslaný znalkyni, ktorá ho prevzala podľa doručenky dňa 31. 10. 2012, v stanovenej lehote jedného mesiaca posudok nepodala, preto bola urgovaná na podanie znaleckého posudku, urgenciu prevzala dňa 21. 01. 2013. Znalecký posudok vo veci podala znalkyňa dňa 25. 02. 2013 spolu s vyúčtovaním znalečného. Tento znalecký posudok bol úpravou zo dňa 26. 02. 2013 doručený zástupcom účastníkov konania s tým, aby k nemu podali písomné stanovisko do 10 dní a zároveň, aby spisový materiál bol predložený na vypracovanie uznesenia o znalečnom príslušnému vyššiemu súdnemu úradníkovi. Dňa 27. 02. 2013 podala vo veci stanovisko   zástupkyňa   odporkyne.   Uznesením   zo   dňa   13.   03.   2013   bolo   vypracované uznesenie   o   znalečnom   vyšším   súdnym   úradníkom.   Dňa   14.   03.   2013   sa   vyjadril   k znaleckému posudku zástupca navrhovateľa. Vzhľadom na obsah vyjadrenia zástupkyne odporkyne k znaleckému posudku bola daná úprava dňa 10. 04. 2013 a prípisom bola vyzvaná   znalkyňa   Ing.   D.   M.,   aby   podala   doplnok   k základnému   posudkua   stanovila všeobecnú cenu predmetnej nehnuteľnosti v súčasnosti, výzvu prevzala dňa 16. 04. 2013. Dňa 29. 04. 2013, teda v stanovenej lehote zo strany súdu, podala znalkyňa doplnok k znaleckému   posudku   (č.   l.   354   spisu).   Dňa   30.   04.   2013   úpravou   sudkyne   bola   vec predložená vyššiemu súdnemu úradníkovi na ustanovenie znalca vzhľadom na potrebu určiť hodnotu pozemkov a domu po predložení aktuálneho výpisu z katastra nehnuteľností, domu v T., konkrétna úloha pre znalca je uvedená v prípise (č. l. 355 spisu). Zároveň bola daná úprava na ustanovenie znalca z odboru ekonómie a manažment za účelom ohodnotenia živnosti   navrhovateľa,   toto   dokazovanie   je   nariadené   v   nadväznosti   na   uznesenie odvolacieho súdu vo veci, bolo nariadené po všetkých nutných úkonoch vo veci. Uznesením zo dňa 21. 05. 2013 vyšší súdny úradník ustanovil vo veci znalca Ing. A. Á., na odhad predmetných   nehnuteľností,   avšak   tento   znalec   sa   dostavil   27.   05.   2013   na   súd   a preukazoval   svoj   ťažký   zdravotný   stav   (mozgová   porážka),   pre   ktorý   nie   je   schopný vypracovať   znalecký   posudok,   spisový   materiál   vrátil   súdu.   Z   tohto   dôvodu   ďalším uznesením zo dňa 27. 05. 2013, teda ešte v ten deň súd ustanovil iného znalca na podanie znaleckého posudku vo veci, následne doručoval uznesenie účastníkom konania.

V predmetnej súd koná plynule, z uvedených úkonov, dátumov úkonov je zrejmé, že tieto   úkony   sú   vykonávané   sústredene   v   krátkych   intervaloch,   ide   o   vyporadanie   BSM, v ktorom   je   potrebné   zaobstarať   relevantné   listinné   dôkazy,   vyjadrenie   je   doručovať vzájomne účastníkom konania na vyjadrenie, ide o náročný spôsob dokazovania ohľadom predmetu   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov.   Čo   sa   týka   námietky   sťažovateľky ohľadom potreby zadania vypracovania znaleckých prostriedkov naraz, toto nie je možné, nakoľko spisový materiál je nutné zasielať aj znalcom, ktorí sú vo veci ustanovení, preto po podaní jedného posudku vo veci súd zašle spisový materiál ďalšiemu znalcovi.

Som   toho   názoru,   že   základné   právo   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov porušené nebolo vo veci, súd koná bez zbytočných prieťahov, po podaní všetkých znaleckých posudkov súd pre prípadné námietky účastníkov konania súd vykoná   ďalšie   úkony   vo   veci.   Súd   vo   veci   konal   ako   pred   novembrom   2011,   tak   aj v nasledujúcom období doteraz plynule, jednotlivé úkony súdu sú zaznamenané zhora.“

Predsedníčka okresného súdu súčasne oznámila ústavnému súdu, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho prerokovania sťažnosti.

Ústavný súd vyzval 1. júla 2013 aj právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby sa vyjadrila k stanovisku okresného súdu, ako aj k otázke nariadenia verejného pojednávania. Právna zástupkyňa   sťažovateľky   vo   svojom   podaní   doručenom   ústavnému   súdu   19.   júla   2013 uviedla, že v celom rozsahu trvá na odôvodnení svojej sťažnosti zo 14. februára 2013. Okrem toho ďalej uviedla:

«Sťažovateľka nesúhlasí ani s názorom predsedníčky Okresného súdu Trnava a ani s vyjadrením sudkyne JUDr. K. H. o neopodstatnenosti sťažnosti sťažovateľky. Vyjadrenie predsedníčky súdu zo dňa 25. 6. 2013 je vyjadrením všeobecným bez zohľadnenia reálne trvajúcej dĺžky konania. Konštatovanie, že samotná sťažovateľka mala spôsobiť prieťahy v konaní   neoznámením   adresy   svojho   bydliska,   je   úplne   bezpredmetné,   nakoľko   popri celkovej dĺžke trvania   konania (t.   j.   8   rokov)   nemá   takýto stav,   ktorý mal trvať   cca 4 mesiace, reálne žiaden vplyv na prieťahy v konaní.

K   vyjadreniu   konajúcej   sudkyne   sťažovateľka   uvádza,   že   toto   vyjadrenie   je smerované výlučne na výpočet všetkých vo veci vykonaných úkonov bez toho, že by reálne reflektovalo jednak dĺžku konania a jednak a to najmä obdobie pred prvým rozhodnutím vo veci samej rozsudkom, kedy prišlo k zásadným procesným vadám v konaní, čo zapríčinilo potrebu rozsudok zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Úkony súdu nazvané ako výzvy za účelom oznámenia konečných a úplných návrhov považuje sťažovateľka za neopodstatnené a   nadbytočné,   nakoľko   po   zrušení   veci   a   jej   vrátení   na   ďalšie   konanie,   kedy   bola konštatovaná potreba aj znaleckého dokazovania, nebolo možné predložiť ani úplný a ani konečný   návrh.   Sudkyňa   zároveň   konštatuje   prieťah...   a   to   vypracovaním   uznesenia o oprave   časti   výroku   o   výške   súdneho   poplatku,   čo   malo   byť   aj   vyššiemu   súdnemu úradníkovi vytknuté! Znovu napríklad v mesiaci jún 2012 trvalo vypracovanie uznesenia o pribratí znalca.

Sťažovateľka   najmä   však   žiada,   aby   o   jej   sťažnosti   bolo   rozhodnuté   a   aby   bola posudzovaná komplexne a to aj vo vzťahu k obdobiu predchádzajúcemu prvé rozhodnutie vo veci samej a neefektívne vykonávanému dokazovaniu, kedy je v súdnej praxi bežné, že sa v jednej veci vykonávajú aj viaceré znalecké dokazovania naraz. Tu sťažovateľka opätovne poukazuje na skutočnosť, že po vykonaní všetkých znaleckých dokazovaní postupne, bude znalecký posudok na ohodnotenie hodnoty bytu už neaktuálny a bude sa musieť dopĺňať a pod., tiež poukazujem na skutočnosť, že byt sa už v konaní ohodnocuje druhýkrát. Je   potrebným   tiež   prihliadnuť   aj   na   sťaženú   situáciu   sťažovateľky,   ktorej   pre doposiaľ   nevyporiadané BSM   vznikajú   mnohé problémy súvisiace   nielen s udržiavaním majetku, ktorý má v držbe, ale aj s možnosťou tento majetok speňažovať, resp. zveľaďovať, nakoľko sťažovateľka nemôže predpokladať a to najmä v súlade s uznesením odvolacieho súdu,   ako   bude   napokon   vo   veci   rozhodnuté.   Sťažovateľka   dodáva,   že   aktuálne   čelí možnému   výkonu   záložného   práva   zo   strany   spoločenstva   vlastníkov   bytov,   nakoľko   zo strany   jej   exmanžela   (odporcu   v   konaní,   v   ktorom   pretrvávajú   prieťahy)   nedochádzalo k pravidelným úhradám jeho polovice úhrad spojených s užívaním spoločného bytu (do fondu   prevádzky,   údržby   a   opráv)   a   preto   S.   Oznámením   zo   dňa   3.   5.   2013   oznámilo potrebu vymáhania pohľadávky exmanžela sťažovateľky vo výške 4.006,04 €, ktorá pokiaľ nebude uhradená, bude postúpená dražobnej spoločnosti. Sťažovateľka, ktorá je učiteľkou nemá   reálnu   šancu   zo   svojho   príjmu   nedoplatok   svojho   exmanžela   uhradiť   a   preto   sa obáva, že by mohlo dôjsť k naznačenému postupu (výkonu zákonného záložného práva) a prišla by tak „o strechu nad hlavou“».

Sťažovateľka zopakovala svoj pôvodný návrh a vyčíslila trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby v sume po 130,16 € + režijný paušál 7,81 x 3, t. j. trovy konania spolu v sume 413,91 €.

Sťažovateľka ďalej opakovane uviedla, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania vo veci prijatej sťažnosti.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   využil   možnosť   podľa   §   30   ods.   2   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde)   a   upustil   v   danej   veci   od   ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto   povinnosť   súdu   vyplýva   z   §   6   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len „OSP“), podľa ktorého majú súdy v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovať tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná. Podľa § 100 ods. 1 prvej vety OSP len čo sa konanie začalo, má v ňom súd postupovať i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie   prejednaná   a   rozhodnutá.   Podľa   §   117   ods.   1   druhej   vety   OSP   je   sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Podľa § 119 ods. 1 OSP sa pojednávanie môže sudcom odročiť len z dôležitých dôvodov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02,   IV.   ÚS   74/02,   III.   ÚS   247/03, IV. ÚS 272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom namietaného konania okresného súdu je rozhodovanie o vyporiadaní bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov   (manželstvo   sťažovateľky   bolo   rozvedené rozsudkom okresného súdu sp. zn. 8 C 72/00 z 23. marca 2001, pozn.); sťažovateľka je v namietanom   konaní   odporkyňou.   Predsedníčka   okresného   súdu   vyhodnotila   vec   ako právne   a   skutkovo   náročnú   a   zložitú   vzhľadom   na   predmet   vyporiadania,   ktorým   sú nehnuteľnosti a obchodný podiel, a aj na potrebu viacnásobného znaleckého dokazovania. Podľa názoru ústavného súdu ide o vec, ktorá tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a nevykazuje znaky právnej zložitosti. Ústavný súd súčasne pripúšťa určitý stupeň skutkovej zložitosti veci vzhľadom na potrebu vykonať znalecké dokazovanie. Nijaké skutočnosti však nemôžu ospravedlniť neodôvodnene dlhý čas konania okresného súdu (osem rokov), a to, že vec nie je ešte právoplatne skončená.

2.   Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o   tom,   či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd zastáva názor, že správanie sťažovateľky ako odporkyne v napadnutom konaní nemalo zásadný   vplyv   na   doterajšiu   dĺžku   konania.   Nemohol   však   prehliadnuť,   že   zisťovanie adresy, na ktorej sa zdržiava (vzhľadom na nepreberanie zásielok), trvalo štyri mesiace, neúčasť na nariadených pojednávaniach, ako aj opakovane neúspešné pokusy o dosiahnutie mimosúdnej dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré do určitej miery ovplyvnili doterajšiu dĺžku namietaného konania. Ústavný súd zohľadnil túto skutočnosť pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní. Z predloženého spisu, zo sťažnosti, ako aj z vyjadrení okresného súdu zistil, že okresnému súdu bol 10. júna 2005 doručený „Návrh na začatie konania o vyporiadanie zaniknutého BSM“.

Okresný   súd   prvé   pojednávanie   nariadené   na   23.   november   2005,   na   ktoré   sa navrhovateľ nedostavil, odročil na 15. december 2005.

Na druhom pojednávaní uskutočnenom 15. decembra 2005 okresný súd oboznámil obsah spisu a odročil pojednávanie na neurčito s tým, že navrhovateľovi poskytol lehotu do 1. apríla 2006 na mimosúdne doriešenie veci (prepis časti nehnuteľného majetku na dcéru).Na   pojednávaní   13.   júna   2006   navrhovateľ   oznámil   okresnému   súdu,   že   pokus o mimosúdnu dohodu bol neúspešný; okresný súd odročil pojednávanie na neurčito s tým, že   bude   nariadené   znalecké   dokazovanie   na   určenie   všeobecnej   hodnoty   predmetnej nehnuteľnosti.

Okresný súd uznesením z 23. júna 2006 ustanovil znalca „z odboru stavebníctvo, odvetvie oceňovania nehnuteľností“ a uložil mu vypracovať posudok do 30 dní od prevzatia spisu. Súdny znalec, ktorý prevzal súdny spis 14. augusta 2006, okresnému súdu doručil znalecký   posudok   3.   októbra   2006.   Po   doručení   písomného   stanoviska   sťažovateľky k znaleckému   posudku   13.   novembra   2006   sa   k nemu   navrhovateľ   vyjadril   podaním doručeným okresnému súdu 26. marca 2007; sťažovateľka sa k nemu vyjadrila 20. apríla 2007.

Okresný súd ďalej pojednávanie nariadené na 17. júl 2007 odročil na 2. august 2007 pre neprítomnosť a nevykázané doručenie predvolania na pojednávanie sťažovateľke.

Na   žiadosť   navrhovateľa   doručenú   okresnému   súdu   1.   augusta   2007   bolo pojednávanie nariadené na 2. august 2007 odročené na 13. september 2007.

Okresný súd pojednávanie nariadené na 13. september 2007 vzhľadom na vyhlásenie právnych   zástupcov   oboch   účastníkov   o   predpokladanom   vypracovaní   dohody o majetkovom vyporiadaní manželov po rozvode manželstva odročil na neurčito a poskytol účastníkom   konania   lehotu   60   dní   na   mimosúdne   doriešenie   veci.   Právny   zástupca navrhovateľa oznámil 8. januára 2008 okresnému súdu, že k uzavretiu mimosúdnej dohody nedošlo.

Okresný súd nariadil   ďalšie pojednávanie vo veci na 29. apríl 2008. Na žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa bolo toto pojednávanie zrušené.

Pojednávanie okresného súdu nariadené na 15. máj 2008 bolo odročené na 10. jún 2008   s   tým,   že   právny   zástupca   sťažovateľky   zabezpečí   jej   osobnú   účasť   na   tomto pojednávaní.

Na pojednávaní uskutočnenom 10. júna 2008 účastníci predložili okresnému súdu listinné   dôkazy   a   vyjadrili   sa   k   možnostiam   riešenia   sporu;   okresný   súd   odročil pojednávanie na neurčito s tým, že právny zástupca navrhovateľa predloží v lehote 15 dní konečný návrh na vyporiadanie. Navrhovateľ predložil okresnému súdu svoj konečný návrh 25.   júna   2008.   K   podaniu   sťažovateľky   z   13.   augusta   2008   sa   navrhovateľ   vyjadril 22. septembra 2008.

Ďalšie pojednávanie okresný súd nariadil na 29. január 2009, ktoré vzhľadom na neúčasť navrhovateľa a jeho právneho zástupcu okresný súd odročil na neurčito.

Správa katastra poskytla okresnému súdu 25. februára 2009 informácie o vlastníctve nehnuteľného majetku spoločnosti R., s. r. o.

Navrhovateľ doručil 5. mája 2009 okresnému súdu svoje stanovisko k vykonaným dôkazom a návrh na konečný spôsob vyporiadania majetku, ku ktorému sa sťažovateľka vyjadrila 3. septembra 2009.

Okresný   súd   nariadené   pojednávania   na   14.   október   2009,   9.   november   2009 a 30. november 2009 odročil z dôvodu neúčasti sťažovateľky a zisťovania miesta jej pobytu aj v súčinnosti s Obvodným oddelením Policajného zboru v T. Vzhľadom na nemožnosť zistenia pobytu sťažovateľky okresný súd jej uznesením z 30. novembra 2009 ustanovil opatrovníčku (toto uznesenie bolo zrušené uznesením okresného súdu z 20. januára 2010). Sťažovateľka   neskôr   odôvodnila   nemožnosť   doručenia   jej   písomnosti   okresným   súdom svojím krátkodobým pobytom v nemocnici a ďalej dlhšie trvajúcou práceneschopnosťou. Na pojednávaní 16. decembra 2009 okresný súd vyhlásil dokazovanie za skončené a 21.   decembra   2009   vyhlásil   rozsudok,   ktorým   rozhodol   o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania.

Sťažovateľka sa proti rozsudku okresného súdu odvolala. Vzhľadom na nedostatky v odvolaní ju okresný súd uznesením 25. februára 2010 vyzval, aby do 10 dní odstránila nedostatky podaného odvolania.

Sťažovateľka doplnila svoje odvolanie 29. marca 2010; k odvolaniu sa navrhovateľ vyjadril 10. mája 2010.

Po výzve okresného súdu uznesením z 1. júna 2010, aby sťažovateľka do 10 dní od doručenia   tohto   uznesenia   zaplatila   súdny   poplatok   za   odvolanie,   sťažovateľka   podala „návrh“ na oslobodenie od súdneho poplatku, o ktorom okresný súd rozhodol uznesením z 19. júla 2010 tak, že jej toto oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Proti tomuto uzneseniu sa sťažovateľka odvolala.

Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 10 Co 304/2010 z 28. júla 2011 napadnutý rozsudok okresného súdu z 21. decembra 2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (súčasne potvrdil odvolaním napadnuté uznesenie z 19. júla 2010). Okresnému súdu bol spis vrátený 6. septembra 2011.

Okresný súd vyzval 15. decembra 2011 navrhovateľa, aby predložil konečný návrh vyporiadania. Navrhovateľ požiadal 5. januára 2012 okresný súd o predĺženie lehoty na vyjadrenie,   pričom   samotné   vyjadrenie   s   ďalšími   návrhmi   na   dokazovanie   doručil okresnému súdu 17. januára 2012.

Okresný   súd   nariadil   pojednávanie   na   25.   apríl   2012,   na   ktorom   sa   právni zástupcovia účastníkov namietaného konania zhodli na tom, „že sa pokúsia o zjednotenie názorov na vyporiadanie veci vzhľadom na zrušujúce uznesenie vo veci Krajským súdom v Trnave...“. Toto pojednávanie odročil na neurčito s tým, že poskytol účastníkom konania lehotu 14 dní na predloženie konečného stanoviska a záverečného návrhu, ako aj ďalšiu lehotu   30   dní   na   uzatvorenie   mimosúdnej   dohody.   Právna   zástupkyňa   sťažovateľky okresnému súdu prípisom z 1. júna 2012 oznámila, že k dohode „ohľadom celej masy BSM a spôsobu vyporiadania BSM... neprišlo“.

Okresný   súd   10.   augusta   2012   rozhodol   o   ustanovení   znalca „v odbore: Stavebníctvo,   odvetvie:   Pozemné   stavby,   Odhad   hodnoty   nehnuteľností“.   Sťažovateľka prípisom doručeným okresnému súdu 20. augusta 2012 „podala“ námietku zaujatosti proti osobe znalca a žiadala ustanoviť znalca mimo vyššieho územného celku Trnava, o ktorej okresný súd uznesením z 5. septembra 2012 rozhodol tak, že ustanovená znalkyňa nie je vylúčená z konania.

Okresný súd zaslal 17. októbra 2012 spisový materiál ustanovenej znalkyni, ktorá ho prevzala 31. októbra 2012. V určenej lehote 30 dní znalecký posudok však nevypracovala, a preto ju okresný súd urgoval 17. januára 2013 a opätovne 18. februára 2013. Znalecký posudok   predložila   okresnému   súdu   25.   februára   2013.   Účastníci   konania   sa   k   nemu vyjadrili 27. februára 2013, resp. 14. marca 2013. Po výzve okresného súdu z 11. apríla 2013 znalkyňa vypracovala doplnok k znaleckému posudku, ktorý doručila okresnému súdu 29. apríla 2013.

Uznesením   z   21.   mája   2013   okresný   súd   ustanovil   ďalšieho   znalca   v odbore stavebníctvo   na   odhad   hodnoty   predmetných   nehnuteľností.   Ustanovený   znalec   však s odvolaním sa na svoj nepriaznivý zdravotný stav vrátil spisový materiál okresnému súdu, ktorý 27. mája 2013 ustanovil nového znalca.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže dôjsť nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m. napr. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Ústavný súd dospel so zreteľom na doterajší priebeh napadnutého konania, v ktorom dosiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté vo veci samej, k záveru, že v namietanom konaní okresný súd konal neefektívne, predovšetkým

- v období od začatia konania do rozhodnutia vo veci samej 21. decembra 2009, keď nariadil veľký počet (viac ako desať) pojednávaní, z ktorých však mnohé mali iba formálny charakter, pretože neboli pripravené tak, aby sa na nich mohlo rokovať o podstate veci,

- v období po zrušení jeho rozsudku krajským súdom a vrátení mu veci 6. septembra 2011 na ďalšie konanie a rozhodnutie v súvislosti s nariaďovaním znaleckého dokazovania a opakovaným ustanovovaním znalcov, ako aj

- vzhľadom na procesné vady „zrušeného“ rozsudku spočívajúce najmä vo zvolenom spôsobe   vyporiadania   bezpodielového   spoluvlastníctva,   nedostatočnom   vykonaní dokazovania, nezrovnalostiach v ohodnotení nehnuteľností, disproporciách medzi sumami uvedenými v kúpnej zmluve a zmluve o hypotekárnom úvere a nejasnosťami v jeho čerpaní za trvania manželstva.

Ústavný   súd   uzavrel,   že   v   konaní   okresného   súdu   sp.   zn.   13   C   83/2005,   ktoré prebieha osem rokov, došlo predovšetkým neefektívnou činnosťou k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vzhľadom   na   to,   že   ústavný   súd   rozhodol,   že   základné   právo   sťažovateľky   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo postupom okresného   súdu   v namietanom   konaní porušené,   prikázal   mu,   aby vo   veci   vedenej   pod sp. zn. 13 C 83/2005 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli porušené,   primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €, ktoré odôvodňuje „tým,   že   sťažovateľkino   bezpodielové   spoluvlastníctvo   doposiaľ   nebolo vyporiadané, vznikajú jej týmto mnohé problémy súvisiace nielen s udržiavaním majetku, ktorý nie je doposiaľ vyporiadaný a ktorý má v držbe, ale aj s možnosťou tento majetok speňažovať,   resp.   zveľaďovať,   nakoľko   sťažovateľka   nemôže   predpokladať   a   to   najmä v súlade s uznesením odvolacieho súdu, ako bude napokon vo veci rozhodnuté.... V danom prípade došlo a stále dochádza postupom Okresného súdu Trnava v predmetnej veci tým, že tento riadne nekoná na strane sťažovateľky k vzniku nemajetkovej ujmy, ktorú priebežne vyčísľuje na 10.000 €.“.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania   základného práva   (IV.   ÚS   210/04).   Podľa   názoru   ústavného súdu   v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn. 13 C   83/2005,   berúc   do   úvahy   konkrétne   okolnosti   daného   prípadu   (skutočnosť,   že sťažovateľka   čiastočne   ovplyvnila   doterajšiu   dĺžku   namietaného   konania),   ako   aj skutočnosť,   že   konanie   vo   veci   sťažovateľky   nebolo   do   rozhodnutia   ústavného   súdu právoplatne   skončené,   ústavný   súd   považoval   priznanie   sumy   3   000   €   za   primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj o   úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. B. Š.. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľka požadovala úhradu trov konania za tri úkony právnej služby v sume 413,91 €.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   priznaní   trov   konania   vychádzal   z   priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorá bola 781 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie   sťažnosti)   v   súlade   s príslušnými   ustanoveniami   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon po 130,16 €, t. j. spolu 260,32 €, čo spolu s režijným paušálom 2 x 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 275,94 €. Uplatnenú požiadavky za tretí úkon (vyjadrenie k stanovisku okresného súdu) ústavný súd nepriznal, pretože dospel k záveru, že tento úkon právnej služby neprispel k ďalšiemu objasneniu veci.

Priznanú   úhradu   trov   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júla 2013