znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 316/2012-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júna 2012 predbežne prerokoval sťažnosť M. A., Ž., zastúpenej advokátom JUDr. D. K., Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 44/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. A. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júna 2012 doručená sťažnosť M. A., Ž. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. D. K., Ž.,   ktorou   namietala   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 44/2011 o náhradu škody proti Slovenskej republike.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) podala 20. decembra 2010 žalobu o náhradu škody v sume 404 965 € proti Slovenskej republike, zastúpenej Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, „v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z. z.“.

Krajský súd postúpil prípisom z 31. januára 2011 žalobu sťažovateľky podľa § 104a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) s poukazom na § 9 ods. 1 OSP okresnému súdu ako súdu vecne a miestne príslušnému. Podľa sťažovateľky okresný súd od postúpenia mu veci označenej sp. zn. 11 C 44/2011 nekoná.

Vzhľadom   na   nečinnosť   okresného   súdu   sťažovateľka   podala   24.   februára   2012 „Žiadosť   o prešetrenie   prieťahov v súdnom konaní.   -   Urgencia.“ predsedovi   okresného súdu, na ktorú podľa nej v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nedostala odpoveď.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   takto rozhodol:

„Okresný súd Bratislava I v konaní 11C-44/2011-12, porušuje sťažovateľkine právo na   riadne   prerokovanie   veci   a   rozhodnutie   sporu,   bez   zbytočných   prieťahov,   dané   jej Ústavou SR, čl. 48 ods. 2.

Titulom porušenia sťažovateľkiných práv priznáva sa jej odškodné v čiastke 3 000,- € a trovy právneho zastúpenia, ktoré budú vyčíslené na pojednávaní.

Okresný   súd   Bratislava   I   sa   zaväzuje   bez   ďalších   prieťahov   konať   a   rozhodnúť spor.“

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ide vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o sťažnosti sťažovateľky, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 44/2011.

Ústavný   súd   zistil,   že   vec   vedená   pod   sp.   zn.   11   C   44/2011   bola   odstúpená z krajského súdu v marci 2011 a vo veci bolo 1. marca 2012 nariadené pojednávanie na 26. september 2012.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľka   sťažnosťou   doručenou   predsedovi okresného súdu 24. februára 2012 využila právny prostriedok nápravy podľa § 62 ods. 1 zákona č.   757/2004 Z.   z. o súdoch   a o zmene a doplnení niektorých   zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“). Vzhľadom na podanie sťažnosti ústavnému súdu 29. mája 2012 (doručenej ústavnému súdu 1. júna 2012), t. j. v takom časovom   horizonte,   keď   predseda   okresného   súdu   na   sťažnosť   sťažovateľky   písomne nezareagoval, možno v okolnostiach posudzovanej veci napriek tomu uviesť, že sťažnosť na prieťahy v konaní sa prejavila ako účinný prostriedok nápravy nežiaduceho stavu, keďže okresný súd vo veci sťažovateľky vedenej pod sp. zn. 11 C 44/2012 po upozornení – po predchádzajúcich 15 mesiacoch nečinnosti – nariadil pojednávanie na 26. september 2012.

Vychádzajúc z uvedených skutočností, zohľadňujúc aj obdobie, ktoré uplynulo od začatia konania o žalobe sťažovateľky pred okresným súdom, ústavný súd v nadväznosti na uvedené   konštatuje,   že   využitie   právneho   prostriedku   splnilo   v   posudzovanej   veci sťažovateľkou   sledovaný   účel,   t.   j.   viedlo   k   zefektívneniu   postupu   okresného   súdu v namietanom konaní (nariadenie a príprava pojednávania týmto súdom) a súčasne splnilo aj účel ustanovený v § 64 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z., ktorým je odstránenie zistených nedostatkov.

Ústavný   súd   napokon   upriamuje   pozornosť   na   svoju   predchádzajúcu   judikatúru, z ktorej   vyplýva,   že   nie   každý   prieťah   v   súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.

V prípade ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 38/04, III. ÚS 24/04, III. ÚS 372/06).

Ústavný súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že hoci doterajší postup okresného súdu   v   namietanom   konaní   nebol   dostatočne   aktívny   ani   efektívny,   s   prihliadnutím   na všetky   okolnosti   konania   okresného   súdu   vedeného   pod   sp.   zn.   11   C   44/2011   zistené nedostatky nepredstavujú podľa názoru ústavného súdu takú intenzitu, že by im bolo možné pripísať ústavný rozmer, teda že by umožňovali jednoznačné prijatie záveru o porušení základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov. Súčasný stav konania podľa názoru ústavného súdu nevylučuje definitívne možnosť prerokovania predmetnej veci v primeranej lehote.

V nadväznosti na to ústavný súd sťažnosť sťažovateľky, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 44/2011, podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľky na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

Ústavný   súd   napokon   dodáva,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľka   v   tejto   veci   za predpokladu,   že   by   v   ďalšom   priebehu   namietaného   konania   dochádzalo   k   zbytočným prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júna 2012