znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 316/08-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. januára 2009 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho v konaní o sťažnosti J. P. a P. P., obaja bytom P., zastúpených advokátkou JUDr. M. K., P., vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 392/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 4 C 271/2001 a Okresným súdom Trnava pod sp. zn. PN 4 C 271/2001) takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. P. a P. P. na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 392/2008 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Piešťany p r i k a z u j e   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 5 C 392/2008 konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. P. a P. P.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie každému v sume po 2 200 € [slovom dvetisícdvesto eur (66 277,20 Sk)], ktoré im je Okresný súd Piešťany p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Piešťany   j e   p o v i n n ý   nahradiť J. P. a P. P. trovy právneho zastúpenia v sume 362,58 € [slovom tristošesťdesiatdva eur a päťdesiatosem   centov (10 923,09   Sk)]   na účet   ich   právnej   zástupkyne   JUDr.   M.   K.,   P.,   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júla 2008 doručená sťažnosť J. P. a P. P., obaja bytom P. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou   JUDr.   M.   K.,   P.,   ktorou   namietajú   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej   len „ústava“) postupom   Okresného   súdu   Piešťany   (ďalej   len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 392/2008 (pôvodne vedenom okresným súdom pod sp. zn. 4 C 271/2001 a Okresným súdom Trnava pod sp. zn. PN 4 C 271/2001).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia podali 29. októbra 2001 okresnému súdu žalobu, ktorou sa „domáhajú výmery 96 m2 z parciel zapísaných na LV č. 395 v k. ú. P. pod parcelami   č.   5270/15   a   5270/16,   a to   podľa pôvodnej hranice   pozemku vyznačenej   na geometrickom   pláne   č.   915-66-67-1412   zo   dňa   25.   08.   1967,   nakoľko   táto   časť nehnuteľností   bola   vyvlastnená   bez   náhrady,   a   ktoré   sťažovatelia   v   I.   a II. rade   od pôvodného   vlastníka   odkúpili   kúpnou   zmluvou   zo   dňa   17.   11.   1966   registrovanou   na Štátnom notárstve v T. dňa 16. 12. 1966“.

Sťažovatelia uviedli: «V celom, zatiaľ takmer 7 ročnom súdnom „konaní“ bolo na Okresných súdoch Piešťany a Trnava vytýčených 5 pojednávaní, z čoho 2 na Okresnom súde Piešťany (posledný vytýčený   na deň 22.   09.   2008   po poslednej   podanej sťažnosti zo dňa 03. 07. 2007 k rukám predsedníčke súdu Okresného súdu Piešťany doručenej dňa 07. 07.   2008   za   účelom   zjednania   nápravy   a   odstránenia   prieťahov   v   konaní)   a   2   na Okresnom súde Trnava.»

Podľa   názoru   sťažovateľov   je   doterajšie   konanie   poznačené   nečinnosťou a neefektívnou činnosťou, ktorá sa premietla do neprimeranej dĺžky konania, čím došlo k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Preto žiadajú, aby ústavný súd takto rozhodol:

„I. Základné právo sťažovateľov v I. a II. rade, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   v   zmysle   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR,   bolo   postupom   Okresného   súdu   Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C/392/2008 (pôvodne pod sp. zn. 4 C/271/2001 pod sp. zn. PN – 4 C/271/2001) porušené.

II.   Okresnému   súdu   Piešťany   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 5 C/392/2008 (pôvodne pod sp. zn. 4 C/271/2001 a pod sp. zn. PN – 4 C/271/2001) konal bez ďalších prieťahov.

III. J. P. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 150.000,- Sk slovom: stopäťdesiattisíc slovenských korún (4 979,1 € slovom: šťyritisícdevätstosedemdesiatdeväť Eur   a   desať   centov)   ktorému   ich   je   Okresný   súd   Piešťany   povinný   vyplatiť   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

IV. P. P. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 150.000,- Sk slovom: stopäťdesiattisíc slovenských korún (4 979,1 € slovom: šťyritisícdevätstosedemdesiatdeväť Eur a desať centov), ktorej ich je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu

V. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia (2 právne úkony vykonané v roku 2008 v zmysle § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 13   ods.   3   Vyhlášky   MS   SR   č.   655/2004   Z.   z.   o   odmenách   a   náhradách   advokátov za poskytovanie   právnych   služieb)   J.   P.   a P.   P.   v   sume   10.928,-   Sk   slovom: desaťtisícdeväťstodvadsaťosem slovenských korún (361,66 € slovom: tristošesťdesiatjeden Eur a šesťdesiatšesť centov) advokátke JUDr. M. K., P., na jej účet č.... vedený v Č., a. s., pobočka P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 316/08-11 z 10. októbra 2008 ju prijal na ďalšie konanie. Vzhľadom na oznámenie právnej zástupkyne sťažovateľov a predsedníčky okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   upustil   od   ústneho   pojednávania,   pretože   od   neho   nebolo   možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predsedníčka   okresného   súdu   vo   vyjadrení   k sťažnosti   sp.   zn.   Spr.   706/2008 z 3. novembra 2008 uviedla:

„Sťažovatelia   podali   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   JUDr.   J.   B.   na Okresnom súde Piešťany ako žalobcovia dňa 29. 10. 2001 proti žalovanému P., a.s. B. žalobu   o   vypratanie   nehnuteľnosti.   Veci   bola   pridelená   spisová   značka   5 C/392/08. Zákonná sudkyňa JUDr. Ľ. S. vytýčila dňa 03. 12. 2002 pojednávanie na deň 28. 01. 2003. Toto   pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   za   účelom   rozhodnutia   o   oslobodení   od platenia súdneho poplatku (čl. 26).

Dňa 14. 03. 2003 žalobcovia zaplatili prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdny poplatok z návrh vo výške 4.225,- Sk (čl. 33).

Zmenou rozvrhu práce bola vec pridelená zákonnému sudcovi Mgr. P. M., ktorý dňa 29. 07. 2003 vytýčil termín pojednávania na deň 05. 11. 2003, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom znaleckého dokazovania (čl. 46).

Dňa 01. 02. 2005 zákonný sudca Mgr. P. M. opäť vytýčil termín pojednávania na deň 15. 04. 2005 a toto pojednávanie odročil na termín 24. 06. 2005 bez uvedenia dôvodu (čl. 68).

Na pojednávam konanom dňa 24. 06. 2005 zákonný sudca vyhlásil uznesenie, ktorým spojil na spoločne konanie vec vedenú pod sp. zn. PN-4 C/270/01 a vec vedenú Okresným súdom   Trnava   pod   sp.   zn.   14   C/156/91   s   tým,   že   vec   bude   ďalej   vedená   pod   sp.   zn. 14 C/156/91.   Dňa   16.   08.   2005   Okresný   sud   Trnava   vydal   opravné   uznesenie,   ktorým opravil výrok uznesenia zo dňa 24. 06. 2005 tak, že spojil na spoločne konanie veci vedené pod sp. zn. PN-4 C/271/01 a 14 C/129/94, ktoré budú ďalej vedene pod sp. zn. 14 C/129/94. Okresný súd Trnava vydal dňa 18. 12. 2007 uznesenie číslo 14 C/129/94-211, ktorým vylúčil   na   samostatne   konanie   vec   vedenú   pod   sp.   zn.   PN-4   C/271/01.   Toto   uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 01. 2008. Dňa 30. 01. 2008 bola vec pridelená náhodným výberom zákonnej sudkyni Okresného súdu Trnava JUDr. M. M. Toho istého dňa, teda 30. 01. 2008 bola predmetná vec pridelená i zákonnej sudkyni Okresného sudu Piešťany Mgr. K. A. Od uvedeného dňa zákonná sudkyňa vykonala nasledovne úkony:

Dňa 09. 07. 2008 vytýčila termín pojednávania na deň 22. 09. 2008 s tým, aby kancelária doručila právnemu zástupcovi žalobcov vyjadrenie žalovaného spolu s prílohami a zároveň ho vyzvala na písomné vyjadrenie sa.

Dňa 30. 07. 2008 boli vykonané výzvy účastníkom za účelom odstránenia nejasností ohľadom ich zastúpenia v spore.

Dňa 04. 09. 2008 oznámil žalovaný zmenu právneho zastúpenia. Dňa 22. 09. 2008 prebehlo pojednávanie za neúčastí žalovaného a jeho právneho zástupcu a toto pojednávanie bolo odročené na deň 05. 11. 2008 s tým, že bude volaný žalovaný a jeho právny zástupca a bude zapožičaný spis z Okresného súdu Trnava sp. zn. 14 C/12/92.

Dňa 22. 09. 2008 bolo zrealizované uznesenie z pojednávania a dňa 28. 10. 2008 bol daný pokyn na doručenie písomného podania právnej zástupkyne žalobcov a bola vykonaná telefonická urgencia ohľadom zaslania vyžiadaného spisu z OS Trnava.

S účinnosťou od 01. 01. 2008 došlo k prechodu výkonu súdnictva z Okresného súdu Trnava na Okresný súd Piešťany a v súvislosti s týmto prechodom tunajší súd prevzal značnú časť agendy Okresného súdu Trnava. Zákonnej sudkyni bolo pridelených okolo 900 nevybavených   vecí   a   vzhľadom   na   toto   množstvo   nebolo   v   jej   ľudských   silách   konať v predmetnej veci priebežne a bez prieťahov. Je nepochybne zrejmé, že v danej veci došlo k dôvodným prieťahom v konaní, čo bolo spôsobené okrem iného aj tým, že vo veci boli doposiaľ pridelení štyria zákonní sudcovia.

K obdobiu od podania návrhu do 31. 12. 2007 sa nedokážem adekvátne vyjadriť, pretože bývalí zákonní sudcovia JUDr. Ľ. S., Mgr. P. M. a JUDr. M. M. nie sú sudcami Okresného súdu Piešťany. Od 1. 1. 2008 do 09. 07. 2008 Okresný súd Piešťany vo veci nekonal z vyššie uvedených dôvodov.“

Právna   zástupkyňa   sťažovateľov   v stanovisku   z 21.   novembra   2008   vyjadrila nesúhlas s vyjadrením predsedníčky okresného súdu a s poukazom na judikatúru ústavného súdu uviedla, že obranu okresného súdu pri rozhodovaní, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov, nemožno akceptovať.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a postup   samotného   súdu   (3). V súlade s judikatúrou   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   v rámci   prvého   kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   II. ÚS 32/02,   IV.   ÚS   187/07).   Podľa   uvedených   kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci,   predmetom konania pred okresným   súdom   je   rozhodovanie   o žalobe   o   vydanie   nehnuteľnosti,   ktoré   nemožno považovať za právne zložité vzhľadom na to, že ide o bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných   súdov.   V posudzovanom   prípade   má   vplyv   na   skutkovú   zložitosť   konania súvislosť veci s ďalšími súdnymi konaniami. Zároveň je však potrebné uviesť, že ústavný súd nepovažuje vec za skutkovo zložitú do takej miery, aby odôvodnila doterajšiu dĺžku konania.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní o tom,   či   v konaní   pred   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k   porušeniu základného   práva   podľa   čl. 48   ods.   2   ústavy.   Ústavný   súd   zo   súdneho   spisu   zistil,   že sťažovatelia nezaplatili súdny poplatok pri podaní návrhu ani nepožiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov. Túto žiadosť predniesol ich právny zástupca až na prvom pojednávaní (28.   januára   2003),   sťažovatelia   však   nepreukázali,   že   spĺňajú   podmienky   na   priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Ústavný súd vzal na vedomie, že tento procesný úkon sťažovateľov čiastočne prispel k predĺženiu konania, nemožno ho však považovať za dôvod vzniku zbytočných prieťahov v konaní.

Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup samotného okresného súdu. Ústavný súd zároveň pri posudzovaní veci prihliadal aj na § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Ústavný súd poznamenáva, že podľa § 15 ods. 2 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov výkon súdnictva, všetky práva a povinnosti vrátane prechodu   správy   majetku   štátu,   práv   a povinností   z pracovnoprávnych   vzťahov a štátnozamestnaneckých   vzťahov   a   iných   právnych   vzťahov   a   práv   a povinností z osobitných vzťahov sudcu k štátu prešli k 1. januáru 2005 z okresného súdu na Okresný súd Trnava.

V súlade so zákonom č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky   súdny   poriadok   v znení   neskorších   predpisov   a dopĺňa   zákon   Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, sa podľa § 2 ods. 12 citovaného zákona stal okresný súd od 1. januára 2008 vecne a miestne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie veci sťažovateľov, čím na neho prešla aj zodpovednosť za prípadné porušovanie označených práv sťažovateľa aj za obdobie, v ktorom boli vo veci miestne príslušné konať iné okresné súdy.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd z hľadiska posudzovania porušenia základného práva   sťažovateľov   považoval   konanie   pôvodne   vedené   bývalým   Okresným   súdom Piešťany pod sp. zn. 4 C 271/01, neskôr vedené Okresným súdom Trnava pod sp. zn. PN 4 C 271/01 a v súčasnosti vedené okresným súdom pod sp. zn. 5 C 392/2008 ako jeden celok.

Zo spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že okresný súd počas viac ako sedem rokov   trvajúceho   súdneho   konania   päťkrát   nariadil   pojednávanie,   pričom   medzi jednotlivými termínmi sa vyskytli opakované súvislé obdobia, počas ktorých okresný súd (ako aj Okresný súd Trnava) nevykonával vo veci žiadne úkony napriek tomu, že jeho postupu nebránila procesná prekážka. Takto ústavný súd hodnotí obdobie od 29. októbra 2001 do 3. decembra 2002 (1 rok a 1 mesiac), od 5. novembra 2003 do 1. februára 2005 (1 rok a 3 mesiace) a od 16. augusta 2005 do 18. decembra 2007 (2 roky a 4 mesiace).

Vzhľadom   na   zistené   obdobia   nečinnosti   a s prihliadnutím   aj   na doterajšiu   dĺžku konania (viac ako 7 rokov) ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd svojím postupom v konaní vedenom   pod sp.   zn. 5 C 392/2008 (pôvodne vedenom   okresným súdom pod sp. zn. 4 C 271/2001 a Okresným súdom Trnava pod sp. zn. PN 4 C 271/2001) porušil základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože označené konanie nebolo do času rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 392/2008 v ďalšom období postupoval bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľov podľa čl. 48   ods.   2   ústavy,   zaoberal   sa   aj   ich   žiadosťou   o priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia.   Sťažovatelia   žiadali,   aby   im   bolo   priznané   finančné   zadosťučinenie každému v sume 4 979,1 €, poukazujúc najmä na nepriaznivý psychický dopad neúmerne dlhého konania, čo u nich vyvoláva „alarmujúci stav právnej neistoty, nechuť k zákonom a rezignáciu domáhať sa akokoľvek a kdekoľvek svojich práv“.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl. 41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc predovšetkým zistené obdobia nečinnosti, správanie sťažovateľov ako účastníkov konania a povahu veci, ktorá je predmetom posudzovaného konania, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia pre každého sťažovateľa v sume 2 200 € (66 277,20 Sk) primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s právnym zastúpením pred ústavným súdom advokátkou JUDr. M. K. Ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti a jej podanie) vykonané v roku   2008   v súlade   s § 1   ods. 3,   § 11   ods. 2   a § 14   ods. 1   písm.   a)   a c)   vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška“) s uplatnením 20 % zníženia (§ 13 ods. 3 vyhlášky) a dvakrát 190 Sk režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Úhrada bola priznaná v celkovej sume 362,58 € (10 923,09 Sk). Ústavný   súd   nepriznal   náhradu   za   stanovisko   právnej   zástupkyne   k vyjadreniu okresného súdu, pretože toto písomné podanie nepovažuje za úkon právnej služby, v ktorom by právna zástupkyňa uviedla nové skutočnosti a prispela by k objasneniu veci.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2009