SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
IV. ÚS 316/08-34
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. januára 2009 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho v konaní o sťažnosti J. P. a P. P., obaja bytom P., zastúpených advokátkou JUDr. M. K., P., vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 392/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 4 C 271/2001 a Okresným súdom Trnava pod sp. zn. PN 4 C 271/2001) takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo J. P. a P. P. na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 392/2008 p o r u š e n é b o l o.
2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e vo veci vedenej pod sp. zn. 5 C 392/2008 konať bez zbytočných prieťahov.
3. J. P. a P. P. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po 2 200 € [slovom dvetisícdvesto eur (66 277,20 Sk)], ktoré im je Okresný súd Piešťany p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý nahradiť J. P. a P. P. trovy právneho zastúpenia v sume 362,58 € [slovom tristošesťdesiatdva eur a päťdesiatosem centov (10 923,09 Sk)] na účet ich právnej zástupkyne JUDr. M. K., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júla 2008 doručená sťažnosť J. P. a P. P., obaja bytom P. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. M. K., P., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 392/2008 (pôvodne vedenom okresným súdom pod sp. zn. 4 C 271/2001 a Okresným súdom Trnava pod sp. zn. PN 4 C 271/2001).
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia podali 29. októbra 2001 okresnému súdu žalobu, ktorou sa „domáhajú výmery 96 m2 z parciel zapísaných na LV č. 395 v k. ú. P. pod parcelami č. 5270/15 a 5270/16, a to podľa pôvodnej hranice pozemku vyznačenej na geometrickom pláne č. 915-66-67-1412 zo dňa 25. 08. 1967, nakoľko táto časť nehnuteľností bola vyvlastnená bez náhrady, a ktoré sťažovatelia v I. a II. rade od pôvodného vlastníka odkúpili kúpnou zmluvou zo dňa 17. 11. 1966 registrovanou na Štátnom notárstve v T. dňa 16. 12. 1966“.
Sťažovatelia uviedli: «V celom, zatiaľ takmer 7 ročnom súdnom „konaní“ bolo na Okresných súdoch Piešťany a Trnava vytýčených 5 pojednávaní, z čoho 2 na Okresnom súde Piešťany (posledný vytýčený na deň 22. 09. 2008 po poslednej podanej sťažnosti zo dňa 03. 07. 2007 k rukám predsedníčke súdu Okresného súdu Piešťany doručenej dňa 07. 07. 2008 za účelom zjednania nápravy a odstránenia prieťahov v konaní) a 2 na Okresnom súde Trnava.»
Podľa názoru sťažovateľov je doterajšie konanie poznačené nečinnosťou a neefektívnou činnosťou, ktorá sa premietla do neprimeranej dĺžky konania, čím došlo k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Preto žiadajú, aby ústavný súd takto rozhodol:
„I. Základné právo sťažovateľov v I. a II. rade, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, bolo postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C/392/2008 (pôvodne pod sp. zn. 4 C/271/2001 pod sp. zn. PN – 4 C/271/2001) porušené.
II. Okresnému súdu Piešťany prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C/392/2008 (pôvodne pod sp. zn. 4 C/271/2001 a pod sp. zn. PN – 4 C/271/2001) konal bez ďalších prieťahov.
III. J. P. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 150.000,- Sk slovom: stopäťdesiattisíc slovenských korún (4 979,1 € slovom: šťyritisícdevätstosedemdesiatdeväť Eur a desať centov) ktorému ich je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
IV. P. P. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 150.000,- Sk slovom: stopäťdesiattisíc slovenských korún (4 979,1 € slovom: šťyritisícdevätstosedemdesiatdeväť Eur a desať centov), ktorej ich je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu
V. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia (2 právne úkony vykonané v roku 2008 v zmysle § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 13 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) J. P. a P. P. v sume 10.928,- Sk slovom: desaťtisícdeväťstodvadsaťosem slovenských korún (361,66 € slovom: tristošesťdesiatjeden Eur a šesťdesiatšesť centov) advokátke JUDr. M. K., P., na jej účet č.... vedený v Č., a. s., pobočka P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“.
Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 316/08-11 z 10. októbra 2008 ju prijal na ďalšie konanie. Vzhľadom na oznámenie právnej zástupkyne sťažovateľov a predsedníčky okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.
Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti sp. zn. Spr. 706/2008 z 3. novembra 2008 uviedla:
„Sťažovatelia podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. J. B. na Okresnom súde Piešťany ako žalobcovia dňa 29. 10. 2001 proti žalovanému P., a.s. B. žalobu o vypratanie nehnuteľnosti. Veci bola pridelená spisová značka 5 C/392/08. Zákonná sudkyňa JUDr. Ľ. S. vytýčila dňa 03. 12. 2002 pojednávanie na deň 28. 01. 2003. Toto pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom rozhodnutia o oslobodení od platenia súdneho poplatku (čl. 26).
Dňa 14. 03. 2003 žalobcovia zaplatili prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdny poplatok z návrh vo výške 4.225,- Sk (čl. 33).
Zmenou rozvrhu práce bola vec pridelená zákonnému sudcovi Mgr. P. M., ktorý dňa 29. 07. 2003 vytýčil termín pojednávania na deň 05. 11. 2003, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom znaleckého dokazovania (čl. 46).
Dňa 01. 02. 2005 zákonný sudca Mgr. P. M. opäť vytýčil termín pojednávania na deň 15. 04. 2005 a toto pojednávanie odročil na termín 24. 06. 2005 bez uvedenia dôvodu (čl. 68).
Na pojednávam konanom dňa 24. 06. 2005 zákonný sudca vyhlásil uznesenie, ktorým spojil na spoločne konanie vec vedenú pod sp. zn. PN-4 C/270/01 a vec vedenú Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 14 C/156/91 s tým, že vec bude ďalej vedená pod sp. zn. 14 C/156/91. Dňa 16. 08. 2005 Okresný sud Trnava vydal opravné uznesenie, ktorým opravil výrok uznesenia zo dňa 24. 06. 2005 tak, že spojil na spoločne konanie veci vedené pod sp. zn. PN-4 C/271/01 a 14 C/129/94, ktoré budú ďalej vedene pod sp. zn. 14 C/129/94. Okresný súd Trnava vydal dňa 18. 12. 2007 uznesenie číslo 14 C/129/94-211, ktorým vylúčil na samostatne konanie vec vedenú pod sp. zn. PN-4 C/271/01. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 01. 2008. Dňa 30. 01. 2008 bola vec pridelená náhodným výberom zákonnej sudkyni Okresného súdu Trnava JUDr. M. M. Toho istého dňa, teda 30. 01. 2008 bola predmetná vec pridelená i zákonnej sudkyni Okresného sudu Piešťany Mgr. K. A. Od uvedeného dňa zákonná sudkyňa vykonala nasledovne úkony:
Dňa 09. 07. 2008 vytýčila termín pojednávania na deň 22. 09. 2008 s tým, aby kancelária doručila právnemu zástupcovi žalobcov vyjadrenie žalovaného spolu s prílohami a zároveň ho vyzvala na písomné vyjadrenie sa.
Dňa 30. 07. 2008 boli vykonané výzvy účastníkom za účelom odstránenia nejasností ohľadom ich zastúpenia v spore.
Dňa 04. 09. 2008 oznámil žalovaný zmenu právneho zastúpenia. Dňa 22. 09. 2008 prebehlo pojednávanie za neúčastí žalovaného a jeho právneho zástupcu a toto pojednávanie bolo odročené na deň 05. 11. 2008 s tým, že bude volaný žalovaný a jeho právny zástupca a bude zapožičaný spis z Okresného súdu Trnava sp. zn. 14 C/12/92.
Dňa 22. 09. 2008 bolo zrealizované uznesenie z pojednávania a dňa 28. 10. 2008 bol daný pokyn na doručenie písomného podania právnej zástupkyne žalobcov a bola vykonaná telefonická urgencia ohľadom zaslania vyžiadaného spisu z OS Trnava.
S účinnosťou od 01. 01. 2008 došlo k prechodu výkonu súdnictva z Okresného súdu Trnava na Okresný súd Piešťany a v súvislosti s týmto prechodom tunajší súd prevzal značnú časť agendy Okresného súdu Trnava. Zákonnej sudkyni bolo pridelených okolo 900 nevybavených vecí a vzhľadom na toto množstvo nebolo v jej ľudských silách konať v predmetnej veci priebežne a bez prieťahov. Je nepochybne zrejmé, že v danej veci došlo k dôvodným prieťahom v konaní, čo bolo spôsobené okrem iného aj tým, že vo veci boli doposiaľ pridelení štyria zákonní sudcovia.
K obdobiu od podania návrhu do 31. 12. 2007 sa nedokážem adekvátne vyjadriť, pretože bývalí zákonní sudcovia JUDr. Ľ. S., Mgr. P. M. a JUDr. M. M. nie sú sudcami Okresného súdu Piešťany. Od 1. 1. 2008 do 09. 07. 2008 Okresný súd Piešťany vo veci nekonal z vyššie uvedených dôvodov.“
Právna zástupkyňa sťažovateľov v stanovisku z 21. novembra 2008 vyjadrila nesúhlas s vyjadrením predsedníčky okresného súdu a s poukazom na judikatúru ústavného súdu uviedla, že obranu okresného súdu pri rozhodovaní, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov, nemožno akceptovať.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.
Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o žalobe o vydanie nehnuteľnosti, ktoré nemožno považovať za právne zložité vzhľadom na to, že ide o bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov. V posudzovanom prípade má vplyv na skutkovú zložitosť konania súvislosť veci s ďalšími súdnymi konaniami. Zároveň je však potrebné uviesť, že ústavný súd nepovažuje vec za skutkovo zložitú do takej miery, aby odôvodnila doterajšiu dĺžku konania.
Správanie účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd zo súdneho spisu zistil, že sťažovatelia nezaplatili súdny poplatok pri podaní návrhu ani nepožiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov. Túto žiadosť predniesol ich právny zástupca až na prvom pojednávaní (28. januára 2003), sťažovatelia však nepreukázali, že spĺňajú podmienky na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Ústavný súd vzal na vedomie, že tento procesný úkon sťažovateľov čiastočne prispel k predĺženiu konania, nemožno ho však považovať za dôvod vzniku zbytočných prieťahov v konaní.
Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup samotného okresného súdu. Ústavný súd zároveň pri posudzovaní veci prihliadal aj na § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Ústavný súd poznamenáva, že podľa § 15 ods. 2 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov výkon súdnictva, všetky práva a povinnosti vrátane prechodu správy majetku štátu, práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov a štátnozamestnaneckých vzťahov a iných právnych vzťahov a práv a povinností z osobitných vzťahov sudcu k štátu prešli k 1. januáru 2005 z okresného súdu na Okresný súd Trnava.
V súlade so zákonom č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, sa podľa § 2 ods. 12 citovaného zákona stal okresný súd od 1. januára 2008 vecne a miestne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie veci sťažovateľov, čím na neho prešla aj zodpovednosť za prípadné porušovanie označených práv sťažovateľa aj za obdobie, v ktorom boli vo veci miestne príslušné konať iné okresné súdy.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd z hľadiska posudzovania porušenia základného práva sťažovateľov považoval konanie pôvodne vedené bývalým Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 4 C 271/01, neskôr vedené Okresným súdom Trnava pod sp. zn. PN 4 C 271/01 a v súčasnosti vedené okresným súdom pod sp. zn. 5 C 392/2008 ako jeden celok.
Zo spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že okresný súd počas viac ako sedem rokov trvajúceho súdneho konania päťkrát nariadil pojednávanie, pričom medzi jednotlivými termínmi sa vyskytli opakované súvislé obdobia, počas ktorých okresný súd (ako aj Okresný súd Trnava) nevykonával vo veci žiadne úkony napriek tomu, že jeho postupu nebránila procesná prekážka. Takto ústavný súd hodnotí obdobie od 29. októbra 2001 do 3. decembra 2002 (1 rok a 1 mesiac), od 5. novembra 2003 do 1. februára 2005 (1 rok a 3 mesiace) a od 16. augusta 2005 do 18. decembra 2007 (2 roky a 4 mesiace).
Vzhľadom na zistené obdobia nečinnosti a s prihliadnutím aj na doterajšiu dĺžku konania (viac ako 7 rokov) ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 392/2008 (pôvodne vedenom okresným súdom pod sp. zn. 4 C 271/2001 a Okresným súdom Trnava pod sp. zn. PN 4 C 271/2001) porušil základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
III.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.
Pretože označené konanie nebolo do času rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 392/2008 v ďalšom období postupoval bez zbytočných prieťahov.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, zaoberal sa aj ich žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovatelia žiadali, aby im bolo priznané finančné zadosťučinenie každému v sume 4 979,1 €, poukazujúc najmä na nepriaznivý psychický dopad neúmerne dlhého konania, čo u nich vyvoláva „alarmujúci stav právnej neistoty, nechuť k zákonom a rezignáciu domáhať sa akokoľvek a kdekoľvek svojich práv“.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Zohľadňujúc predovšetkým zistené obdobia nečinnosti, správanie sťažovateľov ako účastníkov konania a povahu veci, ktorá je predmetom posudzovaného konania, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia pre každého sťažovateľa v sume 2 200 € (66 277,20 Sk) primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).
Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s právnym zastúpením pred ústavným súdom advokátkou JUDr. M. K. Ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti a jej podanie) vykonané v roku 2008 v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) s uplatnením 20 % zníženia (§ 13 ods. 3 vyhlášky) a dvakrát 190 Sk režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Úhrada bola priznaná v celkovej sume 362,58 € (10 923,09 Sk). Ústavný súd nepriznal náhradu za stanovisko právnej zástupkyne k vyjadreniu okresného súdu, pretože toto písomné podanie nepovažuje za úkon právnej služby, v ktorom by právna zástupkyňa uviedla nové skutočnosti a prispela by k objasneniu veci.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. januára 2009