znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 315/2012-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júna 2012 predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   K.,   K.,   ktorou   namieta   porušenie   svojich   bližšie neoznačených práv rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 2 Co 243/2010-794 z 20. októbra 2011 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Košice II č. k. 17 C 1131/1995-765 z 25. mája 2010, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. K. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. mája 2012 doručená sťažnosť M. K., K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich bližšie neoznačených práv rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 2 Co 243/2010-794 z 20. októbra 2011 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) č. k. 17 C 1131/1995-765 z 25. mája 2010.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

„Namietam porušenie práva podľa   čl.   127 ústavy na primeranú trhovú náhradu nájomného podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 254/2010 Z. z.

Okresný súd a Krajský súd sa nevyjadrili k úprave petitu žaloby na trhovú cenu nájomného.

Krajsky súd v Košiciach vydal rozhodnutie o zaplatenie nájomného bez vedomia vlastníkov, a to podľa starej vyhlášky MF SR č. 465/1991 Zb. Tato vyhláška neurčuje trhovú cenu nájomného.

Trhovú cenu nájomného sme si uplatnili upraveným petitom zo dňa 14. 12. 2010, pretože rozsudok Okresného súdu zo dňa 25. 05. 2010 ešte nenadobudol platnosť.

O   rozsudku   Krajského   súdu   a   jeho   právoplatnosti   som   sa   dozvedela   až   listom z Okresného súdu zo dňa 13. 02. 2012, ktorý bol odpoveďou na môj list súdu zo dňa 3. 02. 2012. Vyjadrenie ohľadom úpravy žalobného petitu som nedostala dodnes, o ktoré som žiadala listom na Okresný súd zo dňa 17. 02. 2012.

Preto podávam tuto sťažnosť. Krajsky súd v Košiciach nerešpektoval rozhodnutie Súdu zo Štrasburgu, že cena nájomného má byť trhová.

Krajský   súd   i   Ústavný   súd   v   Košiciach   boli   informovaný   listom   Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 21. 08. 2008, aby sa poskytovala taká náhrada, ktorej výška bude v primeranom vzťahu k trhovej cene majetku ku dňu prevodu.

Na výzvu Súdu zo Štrasburgu mi vypracoval znalecky posudok p. Ing. L. ku dňu prevodu pozemku - 32,50 E/m2.

SPF - B. mi zaslal vyhlášku Ministerstva spravodlivosti SR - 254/2010 Z. z. zo dňa 15. 06. 2011, v ktorej je určená východisková hodnota pozemku pre mesto K. - 26,56 E/m2. Záhradkári boli zvýhodnení aj tým, že prieťahom sme prišli o nájomné až do r. 2004, kedy sa stali vlastníkmi pozemku bez vedomia vlastníkov. Nájomné sme mohli žiadať len za r. 1993-1996.

Vlastníci nedostali žiadnu náhradu ako to stanovil zákon. Záhradkári získali do vlastníctva stavebný pozemok. Tento pozemok bol pôvodne určený na individuálnu bytovú výstavbu a následne v r. 1980 bol na tomto pozemku opäť vyhlásený stavebný obvod pre záhradkárov. Na tomto pozemku sú všetky inžinierske siete. Napadám   rozsudok   Krajského   súdu   v   Košiciach,   zn.:   2Co/243/2010-794,   ktorý nezohľadnil trhové podmienky v dotknutej lokalite, aj keď sme o to žiadali v upravenom petite. Žiadam   trhovú   cenu   nájomného   podľa   upraveného   petitu   podľa   novej   platnej vyhlášky Min. spravodlivosti SR, č. 254/2010 Z. z.

Uplatňujem si náhradu trov konania.“

Súčasťou sťažnosti je aj žiadosť sťažovateľky o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom.

II.

Ústavný   súd   rozhoduje   podľa   čl.   127   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Ústavný súd zistil, že rozsudok krajského súdu č. k. 2 Co 243/2010-794 z 20. októbra 2011 v spojení s rozsudkom okresného súdu č. k. 17 C 1131/1995-765 z 25. mája 2010 nadobudlo právoplatnosť 29. novembra 2011 potom, ako bol doručený 25. novembra 2011 právnej zástupkyni sťažovateľky. Sťažovateľka doručila svoju sťažnosť ústavnému súdu 10. mája 2012. Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť bola podaná zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona   o   ústavnom   súde   odmietol   sťažnosť   sťažovateľky   z   dôvodu,   že   bola   podaná oneskorene.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júna 2012