SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 314/2011-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. júla 2011 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. K., advokáta a konateľa spoločnosti K..., s. r. o., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb/16/2010 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť JUDr. M. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júna 2011 doručená sťažnosť JUDr. M. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb/16/2010 (ďalej aj „namietané konanie“).
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:„Dňa 15. 7. 2010 doručil sťažovateľ Okresnému súdu Bratislava I žalobu o uverejnenie opravy a peňažnú náhradu v zmysle tlačového zákona zo dňa 14. 7. 2010, sp. zn. 28 Cb/16/2010.
Dňa 4. 8. 2010 bola sťažovateľovi doručená výzva Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29. 7. 2010 na doručenie plnej moci udelenej Ministerstvom hospodárstva SR a Ministerstvom financií SR v spore o 34 % akcií T., a. s., resp. proti spoločnosti G., a. s. na právne zastupovanie.
Dňa 6. 8. 2010 sťažovateľ Okresnému súdu Bratislava I zaslal listom zo dňa 5. 8. 2010 plnomocenstvo zo dňa 1. 4. 2004 udelené Ministerstvom hospodárstva SR JUDr. M. K. na zastupovanie vo všetkých veciach súvisiacich s vlastníctvom podielu na akciách emitovaných spoločnosťou T., a. s. a plnomocenstvo zo dňa 2. 3. 2010 udelené Ministerstvom financií SR JUDr. M. K. na zastupovanie v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 19. 6. 2009 uzatvorenej medzi Mgr. Ing. I. I. a spoločnosťou I., s. r. o.
Dňa 6. 9. 2010 bolo sťažovateľovi doručené uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 28 Cb/16/2010-25 zo dňa 27. 8. 2010 o zastavení konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku.
Dňa 8. 9. 2010 sťažovateľ bankovým prevodom súdny poplatok zaplatil. Dňa 9. 9. 2010 sťažovateľ Okresnému súdu Bratislava I zaslal listom zo dňa 8. 9. 2010 vyjadrenie k uzneseniu súdu o zastavení konania s tým, aby súd uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku zrušil.
Dňa 22. 9. 2010 bolo sťažovateľovi doručené uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 28 Cb 16/2010 1110231517 zo dňa 14. 9. 2010, ktorým súd uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku zrušil.
Dňa 10. 2. 2011 sťažovateľ nahliadol do súdneho spisu a zistil, že poslednou listinou v súdnom spise je uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 28 Cb 16/2010 1110231517 zo dňa 14. 9. 2010, ktorým súd uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku zrušil.
Obdobie od podania žaloby do súčasnosti sťažovateľ považuje za obdobie prieťahov v konaní a právnej neistoty ohľadom žalobou uplatnených nárokov. V tomto období navyše pretrvávajú negatívne následky zásahu odporcu do profesionálnej cti, dôstojnosti a dobrej povesti sťažovateľa tak, ako je to uvedené v žalobe.“
Ďalej sťažovateľ uviedol:„Dňa 21. 2. 2011 zaslal sťažovateľ predsedníčke Okresného súdu Bratislava I sťažnosť na prieťahy v konaní sp. zn. 28 Cb/16/2010 zo dňa 21. 2. 2011.
Dňa 24. 3. 2011 bolo sťažovateľovi doručené oznámenie predsedníčky Okresného súdu Bratislava I sp. zn. Spr 2060/2011 zo dňa 17. 3. 2011 o odložení sťažnosti na prieťahy v konaní zo dňa 21. 2. 2011 z dôvodu, že sťažnosť nepodal účastník konania a k sťažnosti nebolo priložené úradne osvedčené splnomocnenie.
Dňa 19. 4. 2011 sťažovateľ doručil predsedovi Krajského súdu v Bratislave žiadosť zo dňa 18. 4. 2011 o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedníčkou Okresného súdu Bratislava 1 sp. zn. Spr 2060/2011, keďže sťažovateľ podal sťažnosť ako účastník konania. Dňa 23. 5. 2011 bol sťažovateľovi doručený list podpredsedu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Spr. 2083/2011 zo dňa 12. 5. 2011 o prešetrení vybavenia sťažnosti zo dňa 21. 2. 2011, v zmysle ktorého predsedníčka sťažnosť nesprávne odložila.
Dňa 31. 5. 2011 bol sťažovateľovi doručený list predsedníčky Okresného súdu Bratislava I s opätovným prešetrením sťažnosti sp. zn. Spr 2060/2011 zo dňa 17. 5. 2011, podľa ktorého sťažnosť zo dňa 21. 2. 2011 považuje za nedôvodnú.
So záverom vybavenia sťažnosti predsedníčkou Okresného súdu Bratislava I sťažovateľ nesúhlasí z dôvodov uvedených v článku III tejto ústavnej sťažnosti.“
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo JUDr. M. K., advokáta na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb/16/2010 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb/16/2010 konal bez zbytočných prieťahov.“
Okrem toho sťažovateľ žiada, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj úhradu trov konania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovateľ 15. júla 2010 doručil okresnému súdu návrh na začatie konania o uverejnenie opravy a peňažnú náhradu v zmysle tlačového zákona, ktorému bola pridelená sp. zn. 28 Cb/16/2010. V nasledujúcom období až dosiaľ okresný súd vykonával iba jednoduché procesné úkony (výzva na zaplatenie súdneho poplatku, výzva na doplnenie návrhu, uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, uznesenie o zrušení uznesenia, ktorým bolo konanie zastavené po zaplatení súdneho poplatku sťažovateľom, výzva odporcovi na vyjadrenie sa k návrhu).
Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05, IV. ÚS 311/09) vyslovil, že zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných prieťahoch.
Z tohto právneho názoru vychádzal ústavný súd aj pri predbežnom prerokovaní predmetnej sťažnosti, keďže konanie na okresnom súde prebieha od 15. júla 2010 a sťažnosť pre namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bola ústavnému súdu doručená 17. júna 2011, t. j. necelý rok od začiatku namietaného konania. Ústavný súd je toho názoru, že aj keď postup okresného súdu v danej veci nebol optimálny (nízkou efektivitou je zjavne poznačené celé obdobie trvania napadnutého konania, počas ktorého okresný súd bez významnejšieho posunu v merite veci vykonával iba jednoduché procesné úkony), čo malo za následok určité predĺženie konania, na druhej strane ho však nemožno jednoznačne kvalifikovať ako taký, ktorý by musel viesť k záveru o porušení základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Najmä s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania nemožno v jeho súčasnom štádiu konštatovať, že prieťahy v postupe okresného súdu dosahujú intenzitu zbytočných prieťahov, ktoré už nemožno odstrániť, a do úvahy by prichádzala náprava len v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy pred ústavným súdom.
Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03, III. ÚS 59/05).
V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, návrh odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. m. m. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05).
Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. júla 2011