znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 314/2011-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. júla 2011 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. K., advokáta a konateľa spoločnosti K..., s. r. o., B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb/16/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. M. K. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júna 2011 doručená sťažnosť JUDr. M. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb/16/2010 (ďalej aj „namietané konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:„Dňa   15. 7. 2010   doručil   sťažovateľ   Okresnému   súdu   Bratislava I   žalobu o uverejnenie opravy a peňažnú náhradu v zmysle tlačového zákona zo dňa 14. 7. 2010, sp. zn. 28 Cb/16/2010.

Dňa   4. 8. 2010   bola   sťažovateľovi   doručená   výzva   Okresného   súdu   Bratislava I zo dňa   29. 7. 2010   na   doručenie   plnej   moci   udelenej   Ministerstvom   hospodárstva   SR a Ministerstvom financií SR v spore o 34 % akcií T., a. s., resp. proti spoločnosti G., a. s. na právne zastupovanie.

Dňa   6. 8. 2010   sťažovateľ   Okresnému   súdu   Bratislava I   zaslal   listom   zo   dňa 5. 8. 2010   plnomocenstvo   zo   dňa   1. 4. 2004   udelené   Ministerstvom   hospodárstva   SR JUDr. M.   K.   na   zastupovanie   vo   všetkých   veciach   súvisiacich   s   vlastníctvom   podielu na akciách emitovaných spoločnosťou T., a. s. a plnomocenstvo zo dňa 2. 3. 2010 udelené Ministerstvom financií   SR JUDr.   M.   K.   na zastupovanie v   konaní   o určenie neplatnosti zmluvy   o   postúpení   pohľadávky   zo   dňa   19. 6. 2009   uzatvorenej   medzi   Mgr.   Ing.   I.   I. a spoločnosťou I., s. r. o.

Dňa 6. 9. 2010 bolo sťažovateľovi doručené uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 28 Cb/16/2010-25 zo dňa 27. 8. 2010 o zastavení konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku.

Dňa 8. 9. 2010 sťažovateľ bankovým prevodom súdny poplatok zaplatil. Dňa   9. 9. 2010   sťažovateľ   Okresnému   súdu   Bratislava I   zaslal   listom   zo   dňa 8. 9. 2010   vyjadrenie   k   uzneseniu   súdu   o   zastavení   konania   s   tým,   aby   súd   uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku zrušil.

Dňa 22. 9. 2010 bolo sťažovateľovi doručené uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 28 Cb 16/2010 1110231517 zo dňa 14. 9. 2010, ktorým súd uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku zrušil.

Dňa 10. 2. 2011 sťažovateľ nahliadol do súdneho spisu a zistil, že poslednou listinou v súdnom   spise   je   uznesenie   Okresného   súdu   Bratislava I   sp. zn.   28 Cb 16/2010 1110231517 zo dňa 14. 9. 2010, ktorým súd uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku zrušil.

Obdobie od podania žaloby do súčasnosti sťažovateľ považuje za obdobie prieťahov v konaní a právnej neistoty ohľadom žalobou uplatnených nárokov. V tomto období navyše pretrvávajú negatívne následky zásahu odporcu do profesionálnej cti, dôstojnosti a dobrej povesti sťažovateľa tak, ako je to uvedené v žalobe.“

Ďalej sťažovateľ uviedol:„Dňa   21. 2. 2011   zaslal   sťažovateľ   predsedníčke   Okresného   súdu   Bratislava I sťažnosť na prieťahy v konaní sp. zn. 28 Cb/16/2010 zo dňa 21. 2. 2011.

Dňa 24. 3. 2011 bolo sťažovateľovi doručené oznámenie predsedníčky Okresného súdu Bratislava I sp. zn. Spr 2060/2011 zo dňa 17. 3. 2011 o odložení sťažnosti na prieťahy v konaní zo dňa 21. 2. 2011 z dôvodu, že sťažnosť nepodal účastník konania a k sťažnosti nebolo priložené úradne osvedčené splnomocnenie.

Dňa 19. 4. 2011 sťažovateľ doručil predsedovi Krajského súdu v Bratislave žiadosť zo dňa   18. 4. 2011   o   prešetrenie   vybavenia   sťažnosti   predsedníčkou   Okresného   súdu Bratislava 1 sp. zn. Spr 2060/2011, keďže sťažovateľ podal sťažnosť ako účastník konania. Dňa   23. 5. 2011   bol   sťažovateľovi   doručený   list   podpredsedu   Krajského   súdu v Bratislave sp. zn. Spr. 2083/2011 zo dňa 12. 5. 2011 o prešetrení vybavenia sťažnosti zo dňa 21. 2. 2011, v zmysle ktorého predsedníčka sťažnosť nesprávne odložila.

Dňa   31. 5. 2011   bol   sťažovateľovi   doručený   list   predsedníčky   Okresného   súdu Bratislava I s opätovným prešetrením sťažnosti sp. zn. Spr 2060/2011 zo dňa 17. 5. 2011, podľa ktorého sťažnosť zo dňa 21. 2. 2011 považuje za nedôvodnú.

So   záverom   vybavenia   sťažnosti   predsedníčkou   Okresného   súdu   Bratislava I sťažovateľ nesúhlasí z dôvodov uvedených v článku III tejto ústavnej sťažnosti.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo JUDr. M. K., advokáta na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb/16/2010 porušené bolo.

2. Okresnému   súdu   Bratislava I   sa   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn. 28 Cb/16/2010 konal bez zbytočných prieťahov.“

Okrem toho sťažovateľ žiada, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,   a   to   buď   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých namietal,   prípadne   z   iných   dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú   sťažnosť   preto   možno považovať   tú   sťažnosť,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovateľ 15. júla 2010 doručil okresnému súdu návrh na začatie konania o uverejnenie opravy a peňažnú náhradu v zmysle tlačového zákona, ktorému bola pridelená sp. zn. 28 Cb/16/2010. V nasledujúcom období až dosiaľ   okresný   súd   vykonával   iba   jednoduché   procesné   úkony   (výzva   na   zaplatenie súdneho   poplatku,   výzva   na   doplnenie   návrhu,   uznesenie   o zastavení   konania   pre nezaplatenie   súdneho   poplatku,   uznesenie   o zrušení   uznesenia,   ktorým   bolo   konanie zastavené po zaplatení súdneho poplatku sťažovateľom, výzva odporcovi na vyjadrenie sa k návrhu).

Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05, IV. ÚS 311/09) vyslovil, že zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných prieťahoch.

Z tohto   právneho   názoru   vychádzal   ústavný   súd   aj   pri   predbežnom   prerokovaní predmetnej   sťažnosti,   keďže   konanie   na   okresnom   súde   prebieha   od   15.   júla   2010 a sťažnosť   pre   namietané   porušenie   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   bola ústavnému súdu doručená 17. júna 2011, t. j. necelý rok od začiatku namietaného konania. Ústavný súd je toho názoru, že aj keď postup okresného súdu v danej veci nebol optimálny (nízkou efektivitou je zjavne poznačené celé obdobie trvania napadnutého konania, počas ktorého okresný súd bez významnejšieho posunu v merite veci vykonával iba jednoduché procesné úkony), čo malo za následok určité predĺženie konania, na druhej strane ho však nemožno jednoznačne kvalifikovať ako taký, ktorý by musel viesť k záveru o porušení základného   práva   sťažovateľa   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy.   Najmä   s prihliadnutím na doterajšiu   dĺžku   konania   nemožno   v jeho   súčasnom   štádiu   konštatovať,   že   prieťahy v postupe   okresného   súdu   dosahujú   intenzitu   zbytočných   prieťahov,   ktoré   už   nemožno odstrániť, a do úvahy by prichádzala náprava len v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy pred ústavným súdom.

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   (napr.   II. ÚS 57/01,   I. ÚS 48/03, III. ÚS 59/05).

V   prípade,   keď   ústavný   súd   zistil,   že   charakter   postupu   všeobecného   súdu   sa nevyznačoval   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako „zbytočné   prieťahy“   v   zmysle   čl. 48   ods. 2   ústavy,   návrh   odmietol   ako   zjavne neopodstatnený (napr. m. m. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05).

Vzhľadom   na uvedené   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   podľa   § 25   ods. 2   zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Ústavný   súd   v   závere   pripomína,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľ   v   tejto   veci za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júla 2011