znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 313/2011-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. júla 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   M.,   t. č.   vo   výkone   väzby,   zastúpeného   advokátom Mgr. R. T., B., vo veci namietaného porušenia jeho:

-   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Prezídia   Policajného   zboru,   Úradu   boja   proti   organizovanej   kriminalite,   odboru   Západ v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-112/BOK-Z-2008, postupom Okresnej prokuratúry   Považská   Bystrica   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   Pv 1174/2007,   postupom Krajskej prokuratúry v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Kpt 1049/2009 a postupom Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. IV/1 GPt 153/2010,

-   základného   práva   domáhať   sa   ochrany   svojho   práva   zákonom   ustanoveným postupom   na   inom   orgáne   Slovenskej   republiky   podľa   čl. 46   ods. 1   Ústavy   Slovenskej republiky a základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajskej prokuratúry v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Kpt 1049/2009 a jej prípisom z 11. októbra 2010 a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   IV/1 GPt 153/2010   a jej   prípismi   z 23. novembra   2010 a 18. marca 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. M. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júna 2011 faxom a 10. júna 2011 poštou doručená sťažnosť M. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie:

-   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   prejednanie   jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru Západ v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS:   PPZ-112/BOK-Z-2008   (ďalej   len   „ÚBOK“),   postupom   Okresnej   prokuratúry Považská   Bystrica   (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. Pv 1174/2007, postupom Krajskej prokuratúry v Trenčíne (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   1 Kpt 1049/2009   a   postupom   Generálnej   prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 GPt 153/2010,

-   základného   práva   domáhať   sa   ochrany   svojho   práva   zákonom   ustanoveným postupom na inom orgáne Slovenskej republiky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva   na   obhajobu   podľa   čl. 50   ods. 3   ústavy   postupom   krajskej   prokuratúry   v konaní vedenom   pod   sp. zn.   1 Kpt 1049/2009   a jej   prípisom   z 11.   októbra   2010   a   postupom generálnej   prokuratúry   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   IV/1 GPt 153/2010   a jej   prípismi z 23. novembra 2010 a 18. marca 2011.

Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   je   na   základe   uznesenia vyšetrovateľa ÚBOK sp. zn. ČVS: PPZ-112/BOK-Z-2008 z 13. júla 2009 trestne stíhaný pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. b) Trestného zákona.

Uznesením sudcu Okresného súdu Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) pre prípravné konanie sp. zn. 0 Tp 16/2010 z 3. apríla 2010 v spojení s uznesením Krajského súdu   v Trenčíne   (ďalej len   „krajský   súd“)   sp. zn. 23 Tpo 12/2010 z 15.   apríla   2010 bol sťažovateľ na základe návrhu okresnej prokuratúry č. k. Pv 1174/07-67 z 2. apríla 2010 vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“). Väzba začala plynúť 1. apríla 2010.

Pretože ÚBOK podľa sťažovateľa v jeho trestnej veci nekonal niekoľko mesiacov, „na   prieťahy   v konaní...   sa   sťažoval   okresnej   prokuratúre   vykonávajúcej   dozor   nad zákonnosťou   postupu.   Okresnou   prokuratúrou...   bol   upovedomený   listom   sp. zn. PV 1174/07-218   z 08. 09. 2010   o tom,   že   v postupe...   UBOK...   nečinnosť   a prieťahy v konaní   zistené   neboli.“. Okresná   prokuratúra   zároveň   prípisom   z 8.   septembra   2010 sťažovateľovi   taktiež   oznámila,   že   v postupe   vyšetrovateľa   neboli   zistené „nedostatky, ktoré   by   odôvodňovali   potrebu   vyvodenia   opatrení   prokurátora   vo   vzťahu   k nemu“, a napokon   uzavrela,   že   jeho   žiadosti   o preskúmanie   postupu   policajta   podľa   §   210 Trestného poriadku považuje týmto za vybavené.

Podnetom podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) z 2. septembra 2010 a 15. septembra 2010 sťažovateľ okrem   iného   žiadal   krajskú   prokuratúru   o preskúmanie   postupu   okresnej   prokuratúry v súvislosti s prieťahmi v konaní ÚBOK. Časť tohto podnetu obsahovala podľa sťažovateľa nové   skutočnosti   (týkajúce   sa   absencie   opatrenia   Policajného   zboru   o určení   výberovej príslušnosti   na   konanie   ÚBOK   v súvislosti   so   stíhaním   vedeným   proti   sťažovateľovi a spoluobvinenému   Ď.).   Podnet   sťažovateľa   vybavila   krajská   prokuratúra   prípisom   č. k. 1 Kpt 1049/09-93 z 11. októbra 2010 so záverom, že od vzatia sťažovateľa do väzby boli vykonané výsluchy obvinených a svedkov a že dĺžka prípravného konania bola ovplyvnená podaniami   obvinených.   S novými   skutočnosťami   sa   krajská   prokuratúra   podľa   názoru sťažovateľa nijako nevysporiadala.

Medzitým 30. septembra 2010 okresná prokuratúra podala pod č. k. Pv 1174/07-261 na sťažovateľa obžalobu okresnému súdu.

Vybavenie   podnetu   krajskou   prokuratúrou   sťažovateľ   napadol   opakovaným podnetom z 20. októbra 2010 podľa zákona o prokuratúre na generálnej prokuratúre, pričom v ňom namietal, že jeho predchádzajúci podnet nevybavila príslušná prokurátorka, opätovne poukázal   na   prieťahy   v konaní   a na   novú   skutočnosť,   ku   ktorej   došlo   v medziobdobí od vybavenia prvého podnetu. Opakovaný podnet bol vybavený generálnou prokuratúrou prípisom č. k. IV/1 GPt 153/10-50 z 23. novembra 2010 so závermi odkazujúcimi na prípis generálnej prokuratúry č. k. IV/1 GPt 153/10-43 z 22. októbra 2010. (Týmto prípisom boli sťažovateľovi   oznámené   skutočnosti   týkajúce   sa   preskúmania   zákonnosti   postupu a rozhodnutia krajskej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. 1 KPt 1049/09, osobitne jej vybavenia z 2. júna 2010, 20. augusta 2010 a 11. októbra 2010.)

Pretože   opakovaný   podnet   sťažovateľa   nebol   podľa   neho   vybavený   príslušným prokurátorom   [generálnym   prokurátorom   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálny prokurátor“)], pričom sťažovateľ tvrdí, že generálna prokuratúra vôbec nereagovala na nové námietky v ňom uvedené, ďalším opakovaným podnetom z 10. februára 2011 sa domáhal nápravy   podľa   zákona   o prokuratúre.   Tento   ďalší   opakovaný   podnet   bol   vybavený príslušným   prokurátorom   (generálnym   prokurátorom   v zastúpení),   a to   prípisom č. k. IV/1 GPt 153/10-61 z 18. marca 2011, no s podaniami sťažovateľa sa v ňom podľa jeho názoru nevysporiadal, ale len odkázal na vybavenie jeho opakovaného podnetu.

Sťažovateľ tvrdí, že v prípravnom konaní v jeho trestnej veci došlo postupom ÚBOK a okresnej   prokuratúry   k porušeniu   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože od jeho vzatia do väzby (3. apríla 2010) až do podania obžaloby na okresnom súde (30. septembra 2010) bol vykonaný „len jediný vyšetrovací úkon dňa 06. 09. 2010, keď bol... po sťažnostiach na prieťahy v konaní vyložene formálne prepočutý spoluobvinený stíhaný na slobode, ktorý len odkázal na svoju ostatnú výpoveď“.

Nevyvodením   opatrení   zo   strany   krajskej   prokuratúry   a generálnej   prokuratúry vo vzťahu k ÚBOK a okresnej prokuratúre došlo podľa názoru sťažovateľa k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Porušenie   základného   práva   domáhať   sa   ochrany   svojho   práva   zákonom ustanoveným postupom na inom orgáne Slovenskej republiky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy postupom krajskej prokuratúry a postupom generálnej prokuratúry odôvodňuje sťažovateľ takto:

«Obvinený v rámci práva na obhajobu má právo žiadať o preskúmanie zákonnosti postupu prokuratúry vykonávajúcej dozor nad zákonnosťou v prípravnom konaní podnetom, opakovaným   podnetom   a   ďalším   opakovaným   podnetom,   čomu   zodpovedá   povinnosť prokuratúry Slovenskej republiky tieto podania vybaviť spôsobom ustanoveným zákonom č. 153/2001 Z. z.

Podnet (časť 1) mal byť vybavený krajskou prokurátorkou v súlade s ustanovením § 54   ods. 2   písm. c)   zákona   č. 153/2001   Z. z.   Podnet   bol   však   vybavený   nepríslušnou prokurátorkou Krajskej prokuratúry Trenčín, čím došlo k porušeniu môjho práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

Krajská prokuratúra mala povinnosť podnet riadne prešetriť v súlade s § 35 ods. 1 zákona   č. 153/2001   Z. z.   Nepríslušná   prokurátorka   na   vybavenie   podnetu   však   nové skutočnosti   uvedené   v   podnete   ignorovala,   nijako   sa   s   nimi   nevysporiadala,   čím   došlo k porušeniu môjho práva na inú právnu ochranu a k porušeniu môjho práva na obhajobu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy SR, pričom nemožno opomenúť, že nepríslušná prokurátorka vo vybavení podnetu uvádza, že vyšetrovateľ vykonal jednotlivé úkony ako výsluchy svedkov a obvinených, hoci v skutočnosti bol počas siedmich mesiacov väzobného stíhania vykonaný jediný výsluch spoluobvineného stíhaného na slobode (časť II). Takéto poskytnutie spravodlivosti možno označiť za prejav neprípustnej svojvôle v činnosti krajskej prokuratúry   a   z   uvedeného   je   zrejmé,   že   krajská   prokuratúra   v   skutočnosti   spis nepreštudovala.

Opakovaný   podnet   mal   byť   vybavený   generálnym   prokurátorom   v   súlade   s   § 54 ods. 2 písm. a) zákona č. 153/2001 Z. z. Opakovaný podnet bol však vybavený nepríslušným prokurátorom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, čím došlo k porušeniu môjho práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

Generálna prokuratúra mala povinnosť opakovaný podnet riadne prešetriť v súlade s § 35 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. Nepríslušný prokurátor na vybavenie opakovaného podnetu však nové skutočnosti uvedené v opakovanom podnete ignoroval a nijako sa s nimi nevysporiadal, čím došlo k porušeniu môjho práva na inú právnu ochranu a k porušeniu môjho práva na obhajobu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy SR.

Za skutočne povšimnutia hodné možno označiť odkázanie generálnej prokuratúry na „tunajšie   vybavenie   zo   dňa   22.   októbra   2010,   ktorých   závery   platia   aj   pre   toto vybavenie“ vo vybavení opakovaného podnetu, pretože opakovaný podnet bol na poštovú prepravu odovzdaný dňa 21. októbra 2010 a tak pochopiteľne akési vybavenie z 22. októbra 2010   naň   reagovať   nemohlo.   Keďže   opakovaný   podnet   uvádzal   nové   skutočnosti,   je odkazovanie   na   závery   v   inom   podaní   arbitrárne,   svojvoľné   a   nepreskúmateľné,   lebo opakovaný podnet dňa 22. októbra 2010 nebol generálnej prokuratúre ešte doručený. Nedôslednosť konania generálnej prokuratúry možno vidieť aj v tom, že opravovala sťažovateľa ohľadom použitia § 54 ods. 2 písm. c) zákona č. 153/2001 Z. z. s tým, že ide o písm. b)   zákona   č. 153/2001   Z. z.,   čo   však   nemá   súvis   s   príslušnosťou   krajského prokurátora na vybavenie podnetu na okresného prokurátora alebo prokurátora okresnej prokuratúry (sťažovateľ správne poukazoval na § 54 ods. 2 písm. c) zákona č. 153/2001 Z. z.). Hoci uvedené nemá ústavný rozmer, poukazuje to na nezodpovedný prístup k podaniu sťažovateľa.

Rovnako poukaz na ustanovenie § 42 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z. so záverom, že pomocou tohto ustanovenia možno taxatívne stanovenú príslušnosť prokurátora uvedených v   ustanovení   § 54   ods. 2   zákona   č. 153/2001   Z. z.   meniť   organizačným   poriadkom, považujem za prejav arbitrárnosti a svojvôle v konaní generálnej prokuratúry.

Ustanovením § 42 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z. príslušný krajský prokurátor riadi činnosť krajskej prokuratúry a podriadených okresných prokuratúr, pod čím však nemožno rozumieť   obchádzanie   jasného   a   jednoznačného   ustanovenia   § 54   ods. 2   zákona č. 153/2001   Z. z.   Prijatím   takejto   pochybnej   argumentácie   generálnej   prokuratúry   by organizačný poriadok stál nad zákonom, čím by bol spochybnený princíp právnej istoty. Organizačným   poriadkom   riadenia   chodu   prokuratúry   nemožno   meniť   príslušnosť prokurátorov ustanovenú zákonom č. 153/2001 Z. z. a v takomto prípade ide o ústavne nekonformný výklad právnej normy s mimoriadnymi znakmi svojvôle pri jeho aplikácii. Odložením podnetu a opakovaného podnetu bez ich riadneho vybavenia príslušnými prokurátormi   v   súlade   so   zákonom   č. 153/2001   Z. z.,   s   poukazom   na   arbitrárne, nepreskúmateľné   a   zavádzajúce   závery   krajskej   prokuratúry   a   generálnej   prokuratúry, došlo   k   odopretiu   spravodlivosti   (denegatio   iustitiae)   zo   strany   Krajskej   prokuratúry Trenčín a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, čím bolo porušené moje právo na obhajobu vyplývajúce z čl. 50 ods. 3 Ústavy SR...

Vybavením ďalšieho opakovaného podnetu generálnym prokurátorom v zastúpení generálna   prokuratúra   de   facto   uznala   moju   argumentáciu   ohľadom   príslušnosti prokurátorov na vybavovanie podnetov, no moje námietky ohľadom prieťahov v prípravnom konaní a nevysporiadania sa s podnetom a opakovaným podnetom prešetrené neboli. Vzhľadom   na   konanie   v   inej   mojej   veci   vedenej   na   Ústavnom   súde   Slovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 4/2011 možno do istej miery akceptovať nevysporiadanie sa s mojimi   námietkami   týkajúcimi   sa   aprobácie   vybavení   mojich   podaní   na   krajskej prokuratúre a generálnej prokuratúre, no nemožno sa stotožniť so záverom, že po podaní obžaloby na Okresný súd v Považskej Bystrici generálna prokuratúra kvôli nemožnosti disponovania s originálom spisu už nemôže moje ostatné námietky objektívne preskúmať. Keďže   ide   o   postup   podriadených   prokuratúr   predchádzajúci   podaniu   obžaloby a súvisiaci s prípravným konaním, resp. s konaním o podnetoch podľa zákona č. 153/2001 Z. z., generálna prokuratúra bola povinná pri vybavení ďalšieho opakovaného podnetu toto podanie riadne prešetriť.

Podľa § 37 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. na plnenie úloh ustanovených zákonom pomáhajú prokurátorovi aj súdy tým, že mu požičiavajú spisy, doklady a iné listiny. Preto ak generálna prokuratúra mnou uvádzané námietky v ďalšom opakovanom podnete   nepreskúmala   poukazom   na   trestný   spis   nachádzajúci   sa   na   Okresnom   súde v Považskej Bystrici, takýto záver je vzhľadom na citované ustanovenie § 37 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. arbitrárny.

V   konečnom dôsledku   tak   moje námietky   na postup orgánov činných   v trestnom konaní počas prípravného konania a na postup prokuratúr konajúcich v mojej trestnej veci na základe podnetov vôbec neboli riadnym a preskúmateľným spôsobom prešetrené. Generálna   prokuratúra   v   rámci   svojich   kompetencií   mohla   vykonať   nápravu pochybení   zo   strany   vyšetrovateľa,   okresnej   prokuratúry   a   krajskej   prokuratúry,   resp. po podaní   obžaloby   konštatovať   porušenie   zákona   (čoho   som   sa   domáhal   v   ďalšom opakovanom podnete). Odložením ďalšieho opakovaného podnetu odkazom na arbitrárne a nepreskúmateľné závery vybavenia opakovaného podnetu (uvedené vyššie), a arbitrárnym poukazom na trestný spis na Okresnom súde v Považskej Bystrici a teda zrejme myslenou nemožnosťou do neho nahliadnuť (čo však jasne rieši napr. § 37ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z.),   Generálna   prokuratúra   Slovenskej   republiky   v   konaní   sp. zn.   IV/1 GPt 153/10 porušila   moje   právo   na   inú   právnu   ochranu   podľa   čl. 46   ods. 1   Ústavy   SR   a   rovnako porušila aj moje právo na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy SR, čím došlo k úplnému odopretiu spravodlivosti (denegatio iustitiae).»

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej kriminalite odbor Západ   v   Trnave,   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   ČVS:   PPZ-112/BOK-Z-2008   porušil základné právo M. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd.

2. Okresná   prokuratúra   Považská   Bystrica   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn. Pv 1174/2007   porušila   základné   právo   M.   M.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3. Krajská   prokuratúra   Trenčín   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   1 Kpt 1049/2009 porušila základné práva M. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

4. Generálna   prokuratúra   Slovenskej   republiky   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn. IV/1 GPt 153/2010 porušila základné práva M. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   obhajobu   podľa   čl. 50   ods. 3   Ústavy Slovenskej republiky.

5. Prezídiu Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite odbor Západ v Trnave, Okresnej prokuratúre Považská Bystrica, Krajskej prokuratúre Trenčín a Generálnej   prokuratúre   Slovenskej   republiky   sa   zakazuje   pokračovať   v   porušovaní označených základných práv M. M.

6. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   M.   M.   ako   primerané   finančné zadosťučinenie peňažnú sumu vo výške 7.000,- Eur, ktorú sú mu povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne   Prezídium   Policajného   zboru,   Úrad   boja   proti   organizovanej   kriminalite odbor Západ v Trnave a Okresná prokuratúra Považská Bystrica, peňažnú sumu vo výške 1.000,- Eur, ktorú mu je povinná zaplatiť Krajská prokuratúra Trenčín a peňažnú sumu vo výške   5.000,-   Eur,   ktorú   mi   je   povinná   zaplatiť   Generálna   prokuratúra   Slovenskej republiky, to všetko do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

7. Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej kriminalite odbor Západ v Trnave, Okresná prokuratúra Považská Bystrica, Krajská prokuratúra Trenčín a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť trovy konania k rukám advokáta Mgr. R. T... do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný   súd   je   podľa   čl. 127   ods. 1   ústavy   oprávnený   konať   o   sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva… v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom... Predmetom   sťažnosti   je   namietané   porušenie   v sťažnosti   označených   práv sťažovateľa   v jeho   trestnej   veci   postupom ÚBOK, okresnou   prokuratúrou,   krajskou prokuratúrou,   generálnou   prokuratúrou   jednak   v prípravnom   konaní   (pre   prečin   krivej výpovede   a krivej   prísahy   podľa   § 346   ods. 1   Trestného   zákona),   ako   aj   v súvislosti s vybavovaním jeho podnetov podaných podľa zákona o prokuratúre.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby..., ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania   alebo   vykonal   iné   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákonov   a   ostatných všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   na   ktorých   vykonanie   je   podľa   zákona oprávnený.

Podľa § 33 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor upovedomí podávateľa podnetu v lehote ustanovenej v odseku 1 o spôsobe vybavenia podnetu.

Podľa   § 34   ods. 1   zákona   o prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa   § 34   ods. 2   zákona   o prokuratúre   ďalší   opakovaný   podnet   v   tej   istej   veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Podľa § 54 ods. 2 písm. a) zákona o prokuratúre na účely konania podľa tohto zákona alebo osobitného zákona a na vybavenie podnetu sa nadriadeným prokurátorom rozumie generálny   prokurátor,   ak   ide   o...   prokurátora   generálnej   prokuratúry   okrem   prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry...

Podľa § 230 ods. 1 Trestného poriadku dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.

1.   K namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom ÚBOK, okresnej prokuratúry, krajskej prokuratúry a generálnej prokuratúry

V súvislosti s namietaným porušením základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a práva   na   prejednanie   jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   postupom   ÚBOK,   okresnej prokuratúry,   krajskej   prokuratúry   a generálnej   prokuratúry   sťažovateľ   uviedol,   že zo strany ÚBOK   a okresnej   prokuratúry   k ich   porušeniu   došlo   tým,   že   od   jeho   vzatia do väzby (3. apríla 2010) až po podanie obžaloby okresnému súdu (30. septembra 2010) bol vykonaný len jeden vyšetrovací úkon, keď bol „formálne prepočutý spoluobvinený stíhaný na   slobode,   ktorý   odkázal   na   svoju   ostatnú   výpoveď“ (6.   septembra   2010).   Krajská prokuratúra   a generálna   prokuratúra   mali   porušiť   označené   práva   sťažovateľa   tým,   že na základe   jeho   podnetov   podaných   v zmysle   zákona   o prokuratúre   v súvislosti s namietanými prieťahmi v prípravnom konaní nevyvodili vo vzťahu k ÚBOK ani okresnej prokuratúre žiadne opatrenia. Porušenie týchto práv (podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1   dohovoru)   postupom   krajskej   prokuratúry   a generálnej   prokuratúry   v súvislosti s vybavovaním jeho podnetu, opakovaného a ďalšieho opakovaného podnetu (teda prieťahy pri vybavovaní jeho podnetov podaných podľa zákona o prokuratúre) sťažovateľ v sťažnosti nenamietal.   Spôsob   vybavenia   jeho   podnetov   krajskou   prokuratúrou   a generálnou prokuratúrou   už   spadá   pod   ochranu   čl. 46   ods. 1   ústavy   (pozri   odôvodnenie   v časti   II v bode 2 tohto rozhodnutia).

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Podaním obžaloby na príslušnom okresnom súde bolo skončené prípravné konanie v trestnej veci sťažovateľa. Jeho trestná vec sa týmto momentom dostala do dispozičnej sféry okresného súdu. Sťažovateľ sa na ústavný súd obrátil so svojou sťažnosťou, v ktorej okrem iného namietal aj zbytočné prieťahy v prípravnom konaní až 6. júna 2011, čo je viac ako dva mesiace od skončenia prípravného konania, t. j. sťažnosť bola vo vzťahu k ÚBOK, okresnej   prokuratúre,   krajskej   prokuratúre   a generálnej   prokuratúre   nepochybne   podaná po uplynutí lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Na uvedenom nič nemení ani to, že posledný prípis generálnej prokuratúry č. k. IV/1 GPt 153/10-61 z 18. marca 2011 bol sťažovateľovi doručený 6. apríla 2011, pretože sťažovateľ vyslovene namietal zbytočné prieťahy v prípravnom konaní, a nie v súvislosti s vybavením jeho podnetu, opakovaného, resp. ďalšieho opakovaného podnetu.

Ústavný   súd   poukazuje   na   svoju   stabilizovanú   judikatúru   (napr.   I. ÚS 34/99, II. ÚS 32/000, III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01, IV. ÚS 37/02, III. ÚS 109/03), podľa ktorej sa ochrana   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   (resp.   práva   podľa   čl. 6   ods. 1 dohovoru) poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresnou prokuratúrou) ešte mohlo trvať.

Z pohľadu namietaného porušenia uvedených práv sťažovateľa ústavný súd vychádza vo   svojej   judikatúre   z toho,   že   trestné   konanie   je   rozdelené   na   jednotlivé   štádiá,   a to prípravné konanie a konanie pred súdom.

Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nemôže dochádzať k porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Vychádza pritom totiž z toho, že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu   právnej neistoty, v ktorej   sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci (pozri napr. I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/05).

V čase podania sťažnosti už ÚBOK, okresná prokuratúra, krajská prokuratúra, ako aj generálna prokuratúra nemali oprávnenie v namietanej trestnej veci konať, pretože spis sa nachádzal   na   okresnom   súde,   a teda   v tom   čase   už   nemohli   ani   ovplyvniť   priebeh prípravného konania a ani porušovať základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol ako podanú oneskorene   (vo   vzťahu   k ÚBOK   a okresnej   prokuratúre),   ako   aj   pre   jej   zjavnú neopodstatnenosť (vo vzťahu ku krajskej prokuratúre a generálnej prokuratúre).

2. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy krajskou prokuratúrou a generálnou prokuratúrou

2.1 Vo vzťahu k namietanému porušeniu označených základných práv sťažovateľa, ku ktorému   malo   dôjsť   postupom   krajskej   prokuratúry,   resp.   jej   prípisom   č. k. 1 Kpt 1049/09-93 z 11. októbra 2010, ústavný súd uvádza:

Proti   prípisu   okresnej   prokuratúry,   ktorým   boli   vybavené   žiadosti   sťažovateľa o preskúmanie   zákonnosti   postupu   vyšetrovateľa,   sťažovateľ   podal   podnety   v   zmysle ustanovení   zákona   o prokuratúre   na   preskúmanie   zákonnosti   postupu   dozorujúceho prokurátora okresnej prokuratúry (§ 31 zákona o prokuratúre).

Podnetmi   sťažovateľa   sa   zaoberala   krajská   prokuratúra   (vybavila   ich   podľa sťažovateľa   prokurátorka   krajskej   prokuratúry),   ktorá   prípisom   č. k.   1 Kpt 1049/09-93 z 11. októbra 2010 sťažovateľovi oznámila, že v postupe dozorujúceho prokurátora okresnej prokuratúry pochybenia nezistila a postup vyšetrovateľa, ako aj dozorujúceho prokurátora považuje za správny a odôvodnený.

Aj proti tomuto prípisu (upovedomeniu) krajskej prokuratúry sťažovateľ využil jemu dostupný   právny   prostriedok   nápravy (ako to   vyplýva z príloh   sťažnosti),   a to „Podnet na preskúmanie   zákonnosti   postupu   Krajskej   prokuratúry   Trenčín   vo   veci   sp. zn. 1 Kpt 1049/09-93 a upovedomenia zo dňa 11. 10. 2010.“. Tento právny prostriedok nápravy sťažovateľ adresoval generálnej prokuratúre a vybavil ho prokurátor generálnej prokuratúry prípisom č. k. IV/1 GPt 153/10-50 z 23. novembra 2010.

Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej nie je sťažnosť fyzickej osoby   alebo   právnickej   osoby   podľa   čl. 127   ústavy   prípustná,   pokiaľ   sťažovateľ   má k dispozícii   opravné   prostriedky   alebo   iné   právne   prostriedky   nápravy   na   dosiahnutie ochrany svojich základných práv alebo slobôd. Keďže aj v danom prípade sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich práv uplatnením právnych prostriedkov   nápravy adresovaných orgánom   prokuratúry   (v danom   prípade   generálnej   prokuratúre)   podľa   príslušných ustanovení zákona o prokuratúre, ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti postupu krajskej prokuratúry odmietol ako neprípustnú (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

2.2 Napokon sťažovateľ namieta porušenie označených základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy postupom generálnej prokuratúry, a to konkrétne jej prípisom č. k.   IV/1 GPt 153/10-50   z 23.   novembra   2010   a prípisom   č. k.   IV/1 GPt 153/10-61 z 18. marca 2011.

2.2.1   Sťažovateľ   podaním   z 10.   februára   2011   adresovaným   generálnemu prokurátorovi   označeným   ako „ďalší   opakovaný   podnet   podľa   § 34   ods. 2   zákona č. 153/2001   Z. z.   o prokuratúre...“ žiadal   o preskúmanie   postupu   prokurátora   generálnej prokuratúry „v súvislosti   s vybavením   opakovaného   podnetu   zo dňa 20.   októbra 2010... prípisom sp. zn. IV/1 GPt 153/10-50 zo dňa 23. novembra 2010“.

Generálna   prokuratúra   reagovala   na   podanie   sťažovateľa   prípisom č. k. IV/1 GPt 153/10-61   z   18. marca 2011   podpísaným   generálnym   prokurátorom, v zastúpení   JUDr.   T.   Š...,   v ktorom   uviedla,   že „po podaní   obžaloby   na   Okresný   súd v Považskej   Bystrici   nie   je   Generálna   prokuratúra   SR   zo   zákona   oprávnená   spätne preskúmavať   zákonnosť   postupu   a   rozhodnutí   podriadených   prokuratúr.   Zásadným dôvodom tohto stavu je skutočnosť, že originál trestného spisu, bez ktorého nie je možné vec vybaviť, sa v súčasnom štádiu konania nachádza na príslušnom okresnom súde. Bez tohto spisu   je   možnosť   objektívneho   preskúmania   Vašich   námietok,   uvedených   v   citovaných podnetov,   prakticky   vylúčená.   Tým   skôr,   že   pri   vybavovaní   Vášho   predchádzajúceho podnetu, konkrétne vo vybavení zo dňa 22. októbra 2010 sme Vám všetky vyššie uvedené dôvody konkretizovali a podrobne odôvodnili. Nezistili sme ani dnes žiaden zákonný dôvod na späťvzatie obžaloby a takýto pokyn ani nevydáme.

Generálna prokuratúra SR nemôže konať ani vo veci Vašich námietok týkajúcich sa aprobácie tunajších vybavení Vašich predchádzajúcich podnetov, pretože v predmetnej veci koná, ako správne uvádzate, Ústavný súd SR v Košiciach pod sp. zn. ÚS 4/2011, a jeho nález   bude   v   tomto   smere   záväzný.   To   sa   nepochybne   bude   týkať   aj   Vašich   námietok na spôsob aprobácie vybavení Vašich podnetov Krajskou prokuratúrou v Trenčíne. Opäť viď vybavenie tunajšej prokuratúry z 23. novembra 2010.

Námietky   týkajúce   sa   úplnosti   vykonaného   vyšetrovania   a   pochybení   orgánov činných v trestnom konaní môže v súčasnom štádiu konania vyriešiť iba konajúci okresný súd ako súčasť Vašich obhajobných tvrdení.

Napokon, Vaše návrhy na vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti voči prokurátorke KP   v   Trenčíne   postupujeme   na   preskúmanie   vecne   príslušnému   kontrolnému a organizačnému odboru Generálnej prokuratúry SR.“.

Z uvedeného vyplýva, že generálna prokuratúra sa zaoberala ďalším opakovaným podnetom   sťažovateľa,   v ktorom   žiadal   o preskúmanie   postupu   prokurátora   generálnej prokuratúry, resp.   jeho prípisu   z 23.   novembra 2010,   čo   vylučuje vzhľadom   na princíp subsidiarity právomoc ústavného súdu v tom zmysle, aby mohol preskúmať sťažnosť v tejto časti, a preto ju v tejto časti odmietol pre jej neprípustnosť.

2.2.2 Vo vzťahu k namietanému porušeniu práv označených v sťažnosti postupom generálnej prokuratúry, resp. k jej záverom vyjadreným v prípise č. k. IV/1 GPt 153/10-61 z 18.   marca   2011   v súvislosti   s preskúmaním   postupu   generálnej   prokuratúry,   resp.   jej prípisu č. k. IV/1 GPt 153/10-50 z 23. novembra 2010 je potrebné poznamenať, že táto neodmietla preskúmať jej postup v súvislosti s prípisom z 23. novembra 2010. Zákonnou povinnosťou generálnej prokuratúry bolo na ďalší opakovaný podnet sťažovateľa (obsahom ktorého boli hlavne námietka sťažovateľa proti prieťahom v prípravnom konaní v spojitosti s jeho väzobným stíhaním, námietka vybavenia jeho opakovaného podnetu nepríslušným prokurátorom   generálnej   prokuratúry,   námietka   nevysporiadania   sa   nepríslušného prokurátora   generálnej   prokuratúry   so   skutočnosťami   uvedenými   v jeho   opakovanom podnete   v súvislosti   s   akcesoritou   účastníctva   spoluobvineného   Ď.   od trestnosti   konania hlavného   páchateľa)   primeraným   spôsobom   a   v   zákonom   ustanovenej   lehote   reagovať. Zo zistení   ústavného   súdu   vyplýva,   že   túto   povinnosť   si   generálna   prokuratúra   splnila. Je pravdou, že generálna prokuratúra si nevyžiadala príslušný spisový materiál z okresného súdu (keďže v zmysle § 230 ods. 1 Trestného poriadku vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti len pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní, pozn.). Podľa názoru ústavného súdu by aj tak nemohla ovplyvniť prípadné prieťahy v prípravnom konaní, keďže v trestnej veci sťažovateľa prebiehalo už v tom čase viac ako päť mesiacov súdne konanie. Generálna   prokuratúra   v namietanom   prípise   z 18.   marca   2011   okrem   iného   zotrvala na svojom stanovisku obsiahnutom v jej prípise z 22. októbra 2010. Taktiež sa zaoberala námietkou sťažovateľa, že jeho podnety neboli vybavené príslušným prokurátorom, keď poukázala,   že   v predmetnej   veci   koná   ústavný   súd   pod   sp. zn.   II. ÚS 4/2011   a jeho rozhodnutie   bude   pre   generálnu   prokuratúru   záväzné.   Napokon   sa   zaoberala   aj   jeho návrhom   na   vyvodenie   disciplinárnej   zodpovednosti   prokurátorky   krajskej   prokuratúry. Skutočnosť, že generálna prokuratúra nepostupovala v súlade s predstavami sťažovateľa, nemôže zakladať porušenie jeho v sťažnosti označených práv. Na tom nemení nič ani to, že v namietanom prípise sa nenachádza konkrétny rozbor sťažovateľových námietok, pretože právo   na   odôvodnenie   rozhodnutia   neznamená,   že   na   každý   argument   sťažovateľa   je potrebné poskytnúť podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy   posudzované   so zreteľom   na   konkrétny   prípad   (Georgidias   v. Grécko   z   29.   mája 1997). Taktiež stačí reagovať na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (Ruiz Torija v. Španielsko z 9. decembra 1994).

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom   alebo   slobodou   na   jednej   strane   a   namietaným   konaním   alebo   iným   zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Preto, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06, III. ÚS 198/07).

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   namietaným   prípisom generálnej   prokuratúry   z 18.   marca   2011   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   základných   práv sťažovateľa   podľa   čl. 46   ods. 1   ústavy   a čl. 50   ods. 3   ústavy,   a   preto   jeho   sťažnosť po predbežnom prerokovaní v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Navyše,   v   danom   prípade   sa   založila   podaním   obžaloby   prokurátorom   okresnej prokuratúry právomoc okresnému súdu rozhodovať v trestnej veci sťažovateľa.

Aj   na   vec   sťažovateľa   je   aplikovateľná   stabilizovaná   judikatúra   ústavného   súdu, podľa ktorej je trestné konanie od svojho začiatku až po jeho koniec procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií na ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce   porušenie   práv   a   slobôd   označených   v   čl. 127   ods. 1   ústavy,   ktoré   neboli odstránené v jeho priebehu (napr. III. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05). Pokiaľ   by ústavný súd   na túto   skutočnosť   neprihliadal, poprel   by účel   a   zmysel opravných prostriedkov   v trestnom   konaní, ktorým   je okrem   iného náprava procesných pochybení vo veci konajúcich orgánov verejnej moci (orgánov činných v trestnom konaní a súdov).

Trestné   konanie   proti   obžalovanému   v uvedenej   veci   nie   je   dosiaľ   právoplatne skončené.   Platná   právna   úprava   v súčasnom   štádiu   trestného   konania   umožňuje sťažovateľovi v rámci uplatnenia práva na obhajobu namietať právne účinným spôsobom porušenie   svojich   základných   práv   a slobôd   garantovaných   ústavou   v dôsledku nezákonného   postupu   vyšetrovateľa   a prokurátora   okresnej   prokuratúry   vykonávajúceho dozor nad zachovávaním zákonnosti trestného stíhania v jeho trestnej veci. Tak súd prvého stupňa konajúci v trestnej veci sťažovateľa, ako aj odvolací súd v prípade podania odvolania sťažovateľom   proti   rozsudku   okresného   súdu   sú   súdmi   s plnou   jurisdikciou,   v   ktorých právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností prípadu. Ich právomoc sa vzťahuje aj na otázku zákonnosti a ústavnosti spôsobu získania dôkazov proti   sťažovateľovi   predkladaných   obžalobou   či   posúdenie   prípadného   porušenia   práva na obhajobu.   Skutočnosť,   že   v sťažovateľovej   trestnej   veci   je   oprávnený   konať a rozhodovať okresný súd, preto vylučuje právomoc ústavného súdu na konanie o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy pre porušenie sťažovateľom označených základných práv.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Pretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, neprichádzalo do úvahy rozhodovanie o ďalších jeho požiadavkách v nej uplatnených.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júla 2011