znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 31/09-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. februára 2009 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., D., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 1993/98 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. decembra 2008 doručená sťažnosť J. B., D. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 1993/98.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že zbytočné prieťahy pokračujú v označenom konaní aj po vynesení nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 89/06-37, a keďže k náprave nedošlo, opakovane sa obracia so svojou sťažnosťou na ústavný súd.

V sťažnosti opisuje problémy spojené so svojím zastupovaním advokátkou v konaní pred všeobecným súdom, ktorých dôsledkom bol návrh na vylúčenie právnej zástupkyne sťažovateľa zo zastupovania.

V sťažnosti   poukazuje   na   zaujatosť   a neobjektívnosť   konania   okresného   súdu s poukázaním na to, že Krajský súd v Žiline už dva razy zrušil rozhodnutie okresného súdu a vrátil ho na ďalšie konanie.

Sťažovateľ namieta, že napriek tomu, že konanie trvá už 10 rokov, nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté.

Vzhľadom na stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 9 C 1993/98 sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„-   prikáže   Okresnému   sudu   v   Žiline   konať   vo   veci   9   C/1993/1998   nielen   bez prieťahov, ale vzhľadom na viac ako desaťročné trvanie sporu aj v zrýchlenom slede, a to už aj preto, lebo prerokúvanie veci týkajúce sa neplatného rozviazania pracovného pomeru majú na súde prednosť,

- zaviaže Okresný súd v Žiline, aby mi vyplatil zadosťučinenie vo výške minimálne 100 000,- Sk. Vyplatenie zadosťučinenia zdôvodňujem okrem iného (o.i.) aj tým, aby malo rozhodnutie ústavného súdu svoju účinnosť a bolo motiváciou pre dotknutý okresný súd konať   vo   veci   bez   prieťahov   a v   zrýchlenom   slede.   Predovšetkým   však   zdôvodňujem priznanie mi zadosťučinenia tým, že zdĺhavé konanie dotknutého sudu, vec je na Okresnom súde v Žiline viac ako desať rokov bez právoplatného rozhodnutia o nej, prejavila sa o. i. aj, čo   je   najhoršie,   na   radikálnom   zhorení   môjho   zdravotného   stavu,   keďže   som   po   celé desaťročie ako dlhodobo bez zamestnania pod stresmi a teda veľkým psychickým tlakom, čo sa prejavilo pred necelými dvoma rokmi tým, že k mojím predchádzajúcim zdravotným problémom   sa   pridružilo   omnoho   vážnejší   ho   ochorenie   doživotného   charakteru   a   to srdcovo-cievne, keď bola u mňa konštatovaná a diagnostikovaná hypertenzia v priemerných hodnotách 200/100/100. Psychické zaťaženie malo logicky nepriatnivý vplyv aj na moje iné ochorenia   chronického   charakteru,   poškodenie   chrbtice   a   krížovej   a   krčnej   oblasti   (je známe, že psychický stav má rozhodujúci vplyv na zníženie a alebo zvýšenie chorobných akútnych stavov mi je časté zlé stavy potvdrzujú časté recidívy akútnych stavov bolestí i jed je   diagnostikované   chronické   ochorenie   chrbtice,   Stresy   a   psychické   zaťaženie   majú rozhodujúci podiel aj na ochorení vdanástorníka (vredy) a hrubého čreva, recidívy bolestí dolných   končatín,   čo   i   čast   znemožňuje   chôdzu,   všetko   ide   o   choroby   zapríčinené psychickou záťažou, stresmi a teda ide o choroby nervového a psychického pôvodu,

-   zaviaže   dotknutý   sud   k   úhrade   výdajov   za   právne   zastupovanie   v konaní   pred Ústavným sudom Slovenskej republiky.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,   o ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v ktorých   sa   rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Ústavný   súd   zistil,   že   sťažnosťou   z 10.   decembra   2008   sa   sťažovateľ   opätovne domáha   vyslovenia   porušenia   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   ústavy   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 1993/98, pričom o jeho skoršej sťažnosti v tej istej veci ústavný súd rozhodol nálezom č. k. II. ÚS 89/06-37 z 23. augusta 2006 tak, že vyslovil, že základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy porušené bolo a prikázal okresnému súdu, aby v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9   C   1993/98   konal   bez   zbytočných   prieťahov   a priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk.

V súlade s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde je sťažnosť sťažovateľa v časti, ktorá   sa   týka   namietaného   porušenia   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   do právoplatného rozhodnutia ústavného súdu č. k. II. ÚS 89/06-37 z 23. augusta 2006, a to do 3. novembra 2006, neprípustná, a preto ústavný súd túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2. Čo sa týka zvyšnej časti sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta zbytočné prieťahy v konaní a porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, t. j. v období po 3. novembri   2006,   ústavný   súd   vychádzal   pri   jej   posúdení   zo   svojej   stabilizovanej judikatúry (IV. ÚS 291/07, IV. ÚS 67/08), v súlade s ktorou poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy len vtedy, ak bola sťažnosť na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušovaniu označeného práva ešte mohlo dochádzať alebo porušenie v tom čase ešte môže trvať.

Ak to tak je, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti skúma, či nečinnosť alebo neefektívna činnosť orgánu verejnej moci dosahuje takú intenzitu, ktorá signalizuje možnosť vyslovenia zbytočných prieťahov v konaní po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu   využil   možnosť   postupu   podľa   §   62   a nasl.   zákona   č.   757/2004   Z.   z.   o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) a podal sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu. K tejto sťažnosti sa vyjadril podpredseda okresného súdu, ktorý vo svojom liste uviedol:

„Podľa vyjadrenia konajúceho sudcu mu vec bola pridelená zmenou rozvrhu práce dňom 6. 3. 2006. Vo veci hneď potom konal tak, aby vec prejednal a čo najskôr skončil. Navrhovateľ podal návrh na zbavenie JUDr. J. K. povinnosti právne ho zastupovať a žiadal ustanovenie   nového   advokáta.   Uznesením   zo   dňa   6.   12.   2006   súd   zbavil   JUDr. K. povinnosti zastupovať navrhovateľa a ustanovil navrhovateľovi druhého advokáta JUDr. Z. M. Na deň 1. 3. 2007 bol vytýčený termín pojednávania, ktorého sa navrhovateľ ani jeho právna zástupkyňa nezúčastnili (navrhovateľ z dôvodu PN). Následne navrhovateľ podal ďalšie návrhy, ktoré musel súd v konaní vybaviť, a to návrh na prikázanie veci Okresnému súdu v Bratislave, žiadosť o zaslanie spisu Okresnému súdu Bratislava II na naštudovanie, návrh na zmenu advokáta a iné. V apríli r. 2007 bol spis zaslaný na Okresný súd Bratislava II na naštudovanie navrhovateľovi. Spis sa vrátil v mesiaci máj 2007. Dňa 31. 5. 2007 bol spis doručený Najvyššiemu súdu SR na rozhodnutie o žiadosti navrhovateľa na prikázanie veci Okresnému súdu Bratislava II. Uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 19. 9. 2007 Najvyšší súd SR žiadosti nevyhovel. Toto uznesenie bolo Okresnému súdu v Žiline doručené dňa 25. 9. 2007. Uznesením zo dňa 11. 12. 2007 súd nevyhovel návrhu navrhovateľa na zbavenie zastupovania advokátkou JUDr. M. Voči tomuto uzneseniu podal navrhovateľ 22. 1. 2008 odvolanie. Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 4. 2008, ktoré bolo Okresnému súdu v Žiline doručené dňa 21. 7. 2008 krajský súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na nové rozhodnutie. Listom zo dňa 24. 7. 2008 tak bol navrhovateľ vyzvaný, aby súdu oznámil, ktorého advokáta chce vo veci ustanoviť. Listom zo dňa 30. 7. 2008   navrhovateľ   žiadal   ustanovenie   JUDr.   J.   Č.   Súd   o   tomto   návrhu   na   ustanovenie advokáta rozhodne v priebehu niekoľkých dní.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti hodnotím Vašu sťažnosť ako nedôvodnú. K obdobiu, ktoré predchádzalo vydaniu Nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 23. 8. 2006 sa vyjadrovať nebudem, nakoľko o tomto období záväzným spôsobom rozhodol Ústavný súd SR. Čo sa týka obdobia po tomto Náleze, vo veci sa, ako to vyplýva z vyššie uvedených úkonov, riadne konalo. V priebehu tohto obdobia nebolo zistené žiadne obdobie, v ktorom by   Okresný   súd   Žilina   vo   veci   nekonal.   K   dĺžke   trvania   v   tomto   období   predovšetkým prispeli návrhy navrhovateľa, ktorými žiadal ustanoviť a následne zmeniť ustanovených advokátov,   zaslať   spis   na   naštudovanie   na   Okresný   súd   Bratislava   II,   či   rozhodnúť o prikázaní   veci   Najvyšším   súdom   Okresnému   súdu   Bratislava   II.   O   všetkých   týchto návrhoch bolo potrebné rozhodnúť a vzhľadom na podané opravné prostriedky následne rozhodoval nadriadený Krajský súd v Žiline. Okresný súd v Žiline o všetkých návrhoch navrhovateľa rozhodoval bez akýchkoľvek prieťahov okamžite po ich doručení. K dĺžke konania tak prispievalo aj rozhodovanie Krajského súdu v Žiline a Najvyššieho súdu SR. Vzhľadom   na   zrušujúce   rozhodnutie   Krajského   súdu   v   Žiline   bude   vo   veci   potrebné opätovne rozhodnúť o návrhu na ustanovenie advokáta. O tomto návrhu bude rozhodnuté v priebehu niekoľkých dní.“

Z vyjadrenia   podpredsedu   okresného   súdu   k   sťažnosti   sťažovateľa   na   prieťahy v konaní vyplýva, že okresný súd po prijatí nálezu č. k. II. ÚS 89/06-37 z 23. augusta 2006 nebol vo veci nečinný, aj keď prevažná časť úkonov, ktoré urobil, mala procesný charakter a okresný súd reagoval nimi na procesné úkony urobené sťažovateľom, na ktoré má každý účastník právo a súd musí na ne reagovať. V súvislosti s tým ústavný súd konštatuje, že zistené skutočnosti nesignalizujú možnosť vysloviť zbytočné prieťahy v konaní a porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a preto ústavný súd aj túto časť sťažnosti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať   sa ďalšími požiadavkami, ktoré sťažovateľ v sťažnosti uviedol.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. februára 2009