znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 31/08 -11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. januára 2008 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti D., a. s., so sídlom M., zastúpenej advokátom JUDr. M. K., M., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru Michalovce, Obvodného oddelenia Policajného   zboru Michalovce sp. zn.   ČVS:   OPP-662/00-MI-2007 z 23.   novembra   2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti D., a. s.,   o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. januára 2008 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti D., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia   jej   základného   práva   na inú   právnu   ochranu   podľa   čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej len „ústava“) a práva   na spravodlivé súdne   konanie podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru Michalovce, Obvodného oddelenia   Policajného   zboru   Michalovce   (ďalej   len   „okresné   riaditeľstvo   –   obvodné oddelenie“) sp. zn. ČVS: OPP-662/00-MI-2007 z 23. novembra 2007 (ďalej aj „namietané rozhodnutie“).

Zo sťažnosti vyplynulo, že: „Sťažovateľ ako poškodená strana v trestnom konaní ČVS: ORP-662/00-MI-2007 vedenom na OP OO PZ SR Michalovce podľa § 31 Tr. por. vzniesol   námietku   z dôvodu   pochybnosti   zaujatosti   poverenému   príslušníkovi   v celom trestnom konaní od jeho začiatku. Poverený príslušník PZ npor. M. P. sa Uznesením zo dňa 14. 11. 2007   nevylúčil   z vykonávania   úkonov   trestného   konania.   Proti   tomu   podal poškodený   sťažnosť   dňa   15. 11. 2007   o   ktorej   rozhodol   jeho   bezprostredne   nadriadený uznesením   zo   dňa   23. 11. 2007,   ktorú   zamietol,   lebo   nie   je   dôvodná.   Sťažnosť   bola postúpená na prešetrenie príslušným kontrolným orgánom v zmysle zákona č. 152/1998 Zb. o sťažnostiach. Kontrolný orgán nám oznámil, že predmet sťažnosti nie je možné prešetriť, nakoľko sa jedná o tvrdenie proti tvrdeniu.

Orgán bezprostredne nadriadený orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, v tak významnej   otázke   svoj   právny   záver   uvedený   v rozhodnutí   nijako   skutkovo   ani   právne neodôvodnil, jeho konanie je pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov postihnuté takou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vyjadrenia dotknutého orgánu v odôvodnení   uznesenia   sú   tak   všeobecné,   že   sa   im   nedá   oponovať   konkrétnymi argumentmi.

Sťažovateľ   podal   sťažnosť   v zmysle   §§ 185 - 195   Tr. por.   proti   uzneseniu   – na vylúčenie OČTK v zmysle § 31 - 32 Tr. por. a nie podľa § 152/1998 Z. z. o sťažnostiach, a túto   procesnú   sťažnosť   nadriadený   orgán   delí   na   dve   časti   a sám   sa   nezaoberá   jej vybavením.

To znamená, že postup pri vybavovaní sťažnosti, resp. pri prešetrení jej vybavenia podľa   trestného   poriadku   v nijakom   prípad   nemožno   považovať   ratione   materiae za vybavenie sťažnosti podľa zák. čl. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach.

Z práva na spravodlivý proces vyplýva aj povinnosť nadriadeného orgánu zaberať sa účinne   námietkami,   argumentami   a dôkaznými   návrhmi   s výhradou,   že   majú   význam pre rozhodnutie.

Nadriadený orgán nesplnil svoju povinnosť účinne sa zaberať takýmito námietkami a argumentami sťažovateľa, ktoré majú význam pre rozhodnutie.

Ďalej   nadriadený   orgán   bol   povinný   skúmať,   či   v   prípade   sťažovateľa   existujú oprávnené pochybnosti o nezaujatosti povereného príslušníka PZ z objektívneho hľadiska, a tiež skúmať nestrannosť povereného príslušníka zo subjektívneho hľadiska.“

Sťažovateľka na základe uvedených dôvodov, citujúc zároveň z judikatúry ústavného súdu, dospela k záveru, že „spôsob vybavenia jeho sťažnosti nebola procesným postupom zabezpečená   podľa   zákona   Tr. por.   č. 301/2005   Z. z.“, v dôsledku   čoho   namietaným rozhodnutím boli podľa nej porušené jej označené práva.

Na   základe   uvedených   skutočností   sa   sťažovateľka   domáhala,   aby   ústavný   súd v danej veci rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že:

„1. Okresné   riaditeľstvo - obvodné   oddelenie   PZ   v Michalovciach   svojím rozhodnutím   porušilo   základné právo sťažovateľa   D.   a. s.   v M.   na   súdnu   ochranu,   ako aj na ochranu na inom orgáne Slovenskej republiky podľa čl. 46 (1), ako aj na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 48 (2) Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd na spravodlivé súdne konanie porušené bolo.

2. Zrušuje   uznesenie   Okresného   riaditeľstva   OO   PZ   v Michalovciach   sp. zn.: ČVS: OPP-622/22-MI-2007 a vec mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.“

Sťažovateľka   zároveň   žiadala   ústavný   súd   aj   o   priznanie   náhrady   trov   právneho zastúpenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa   skúmajúc,   či   nie   sú   dané   dôvody   na   jeho   odmietnutie   podľa   § 25   ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   a v prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Sťažovateľka tvrdí, že k porušeniu jej základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo rozhodnutím okresného riaditeľstva – obvodného oddelenia sp. zn. ČVS: OPP-662/00-MI-2007 z 23. novembra 2007.

Ešte pred tým, než sa ústavný súd začne zaoberať materiálnou stránku veci, je vždy povinný   preskúmať   procesné   náležitosti   sťažnosti.   Z toho   vyplýva,   že   iba   v prípade, ak sťažnosť spĺňa všetky zákonom ustanovené formálne náležitosti a predpoklady, sa ňou môže   ústavný   súd   zaoberať   aj   z hľadiska   jej   vecnej   stránky.   Jedným   zo   základných pojmových znakov sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ako prostriedku ochrany ústavou (alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou) zaručených základných práv alebo slobôd, je jej subsidiarita. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov.

Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio - inštitucionálny   mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až v prípade   nefunkčnosti   všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal   popieranie   princípu   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   podľa   zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).

To   znamená,   že   sťažnosť   možno   ústavnému   súdu   podať   spravidla   iba   vtedy, ak sťažovateľ ešte pred jej podaním vyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho práva poskytuje. V opačnom prípade je sťažnosť neprípustná.

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany, a pred tým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej   moci,   ktorého   kompetencia   predchádza   právomoci   ústavného   súdu (IV. ÚS 128/04).

Na   základe   sťažnosti   sťažovateľky   z 15. novembra 2007   podanej   proti uzneseniu okresného   riaditeľstva - obvodného   oddelenia sp. zn.   ČVS: ORP-662/00-MI-2007   zo 14. novembra   2007,   ktorým   poverený   príslušník   okresného   riaditeľstva   nebol na základe   námietky   zaujatosti   uplatnenej   sťažovateľkou   (ako   poškodenou   obchodnou spoločnosťou v trestnej veci podozrenia z prečinu krádeže podľa ustanovenia § 212 ods. 2 Trestného   zákona) vylúčený   z vykonávania úkonov trestného   konania, rozhodol   riaditeľ okresného   riaditeľstva - obvodného   oddelenia   uznesením   sp. zn.   ČVS:   OPP-662/00-MI-2007 z 23. novembra 2007 tak, že sťažnosť sťažovateľky ako nedôvodnú zamietol.

Ustanovenie § 210 Trestného poriadku upravuje okrem iného aj práva poškodeného kedykoľvek   v priebehu   vyšetrovania   alebo   skráteného   vyšetrovania   žiadať   prokurátora, aby bol   preskúmaný   postup   policajta,   najmä   aby   boli   odstránené   prieťahy   alebo   iné nedostatky   vo   vyšetrovaní   alebo   v skrátenom   vyšetrovaní.   Žiadosť   poškodeného   môže bezpochyby smerovať aj proti takým nedostatkom vo vyšetrovaní, ktoré spočívajú v tvrdení, že policajt nepostupoval v okolnostiach daného prípadu v súlade so zákonom.

Policajt musí žiadosť prokurátorovi bez meškania predložiť. Prokurátor je povinný žiadosť   preskúmať   a o výsledku   žiadateľa   upovedomiť.   Ak   prokurátor   zistí   v postupe policajta nedostatky, môže ich odstrániť sám alebo dať na to pokyn policajtovi.

Podľa   § 230   ods. 1   Trestného   poriadku   dozor   nad dodržiavaním   zákonnosti   pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.

Podľa § 230 ods. 2 Trestného poriadku je prokurátor pri výkone tohto dozoru okrem iného oprávnený

a) dávať   záväzné   pokyny   na   postup   podľa   § 197,   vyšetrovanie   a   skrátené vyšetrovanie trestných činov a určovať lehoty na ich vybavenie; také pokyny sú súčasťou spisu,

b) vyžadovať   od   policajta   spisy,   dokumenty,   materiály   a   správy   o   stave   konania vo veciach, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie, na zistenie, či policajt včas začal trestné stíhanie a riadne v ňom postupuje,

c) zúčastniť sa   na vykonávaní úkonov policajta, osobne vykonať jednotlivý úkon alebo aj celé vyšetrovanie, alebo skrátené vyšetrovanie a vydať rozhodnutie v ktorejkoľvek veci;   pritom   postupuje   podľa   tohto   zákona;   proti   takémuto   rozhodnutiu   prokurátora   je prípustná sťažnosť rovnako ako proti rozhodnutiu policajta,

d) vrátiť vec policajtovi na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania s pokynmi   a   určovať   lehotu   na   ich   doplnenie;   o   vrátení   veci   upovedomí   obvineného a poškodeného,

e) zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže nahradiť vlastnými rozhodnutiami; pri uznesení o zastavení trestného stíhania, prerušení trestného stíhania alebo o postúpení veci to môže urobiť do 30 dní od ich doručenia; ak rozhodnutie policajta nahradil vlastným rozhodnutím inak, než na podklade sťažnosti oprávnenej osoby, proti jeho rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, rovnako ako proti rozhodnutiu policajta,

f) odňať   vec   policajtovi   a   prikázať   ju   inému,   a   to   aj   miestne   nepríslušnému policajtovi,   alebo   urobiť   opatrenie,   aby   vec   bola   prikázaná   inému   policajtovi   alebo policajtom.

Podľa § 230 ods. 3 ods. 3 Trestného poriadku prokurátor podľa citovaného ods. 2 písm. e) rozhoduje uznesením, ak zrušuje uznesenie policajta. Toto uznesenie sa doručuje obvinenému a poškodenému.

Podľa   § 31   ods. 1   zákona   č. 153/2001   Z. z.   o prokuratúre   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa   ustanovenia   § 32   ods. 1   zákona   o prokuratúre   podnet   možno   podať na ktorejkoľvek prokuratúre.

Podľa ustanovenia § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet   do   dvoch   mesiacov   od   jeho   podania.   V   odôvodnených   prípadoch   rozhodne o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor.

Podľa   § 35   ods. 1   zákona   o prokuratúre   pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť   do   už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné   opatrenia,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh.

Podľa   § 34   ods. 1   zákona   o prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený   prokurátor   (§ 54   ods. 2   zákona   o prokuratúre).   Podľa   § 34   ods. 2   zákona o prokuratúre   ďalší   opakovaný   podnet   v tej   istej   veci   vybaví   nadriadený   prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa   rozumie   v poradí   tretí   a ďalší   podnet,   v ktorom   podávateľ   podnetu   prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Ústavný súd uznáva aj opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúre ako účinný prostriedok   ochrany   základných   práv   vrátane   tých   práv,   ktoré   uplatnil   sťažovateľ (m. m. IV. ÚS 330/04, I. ÚS 186/05).

Z dosiaľ   uvedeného   vyplýva,   že   vyčerpanie   opravných   prostriedkov   alebo   iných právnych   prostriedkov,   ktoré   zákon   sťažovateľovi   na   ochranu   jeho   základných   práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že nevyužitie podnetu (ale tiež opakovaného podnetu) podľa zákona o prokuratúre nemožno nahrádzať podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu   podľa   čl. 127   ods. 1   ústavy,   pretože   takto   by   sa obmedzovala   možnosť   orgánov   prokuratúry   vo   vlastnej   kompetencii   nielen   preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických prekážok zákonného postupu príslušného orgánu činného v prípravnom konaní, resp. aj pred začatím trestného stíhania (m. m. I. ÚS 186/05, IV. ÚS 53/05).

Vzhľadom   na to   ústavný   súd   zotrváva   v súlade   so   svojou   doterajšou judikatúrou na tom, že každý sťažovateľ je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne   poskytuje   a na   použitie   ktorých   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov (napr. III. ÚS 152/03).

Z obsahu   sťažnosti   ani   z   príloh   k nej   pripojených   nevyplýva,   že   by   sťažovateľka s odvolaním   sa   na   § 210   v spojení   s   § 230   Trestného   poriadku   požiadala   Okresnú prokuratúru v Michalovciach o preskúmanie postupu policajta (vyšetrovateľa).

Ústavný súd pripomína, že citované ustanovenia Trestného poriadku, ako aj zákona o prokuratúre   poskytujú   sťažovateľke   právne   prostriedky   nápravy,   ktorými   sa   môže domáhať preskúmania zákonnosti postupu okresného riaditeľstva - obvodného oddelenia v predmetnej   veci,   pokiaľ   sa   s jeho   rozhodnutím   nestotožnila.   Je   potrebné dodať,   že ustanovenie   § 31   zákona   o prokuratúre   sa   týka   všetkých   konaní   a postupov   v ňom vymenovaných   orgánov   verejnej   moci,   ktoré   sú   pri   výkone   svojich   právomocí   povinné priamo aplikovať ústavu ako prameň práva vrátane úpravy základných práv a slobôd, ktorá je jej obsahom (čl. 152 ods. 4 ústavy). Žiadosť o preskúmanie postupu policajta, podnet aj opakovaný podnet zakladá povinnosť prokurátora aj nadriadeného prokurátora sa nimi zaoberať,   vybaviť   ich   a spôsob   vybavenia   oznámiť   žiadateľovi,   a tak dosiahnuť   účinnú nápravu   vzhľadom   na   právomoc   prokurátora   (prípadne   následne   nadriadeného,   resp. generálneho   prokurátora)   záväzným   pokynom   nariadiť   prijatie   efektívnych   opatrení v namietanej veci, ak by na základe podnetu sťažovateľky dospel k záveru, že označené rozhodnutie okresného riaditeľstva - obvodného oddelenia, príp. postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, bol v rozpore so zákonom.

Keďže   v danom   prípade   sťažovateľka   pred   tým,   než   sa   obrátila   na   ústavný   súd so sťažnosťou, nepostupovala v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde a nepreukázala ani netvrdila, že by tak neurobila z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde), dospel ústavný súd k záveru, že jej sťažnosť nie je pre nevyčerpanie dostupných   a účinných   právnych   prostriedkov   ochrany   jej   základných   práv   prípustná, a preto o nej rozhodol (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde a § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre) tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia bez toho, aby sa zaoberal opodstatnenosťou v nej uvedených námietok.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. januára 2008