znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 309/2013-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. mája 2013 predbežne prerokoval sťažnosť D. C., Ž., zastúpeného advokátom JUDr. P. D., Ž., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 9 P/20/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. C. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. novembra 2012 doručená sťažnosť D. C., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. P. D., Ž., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Žilina   (ďalej   len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 P/20/2012.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že okresnému súdu bol doručený 17. januára 2012 jeho návrh na zníženie výživného a úpravu styku k maloletým deťom. V tejto súvislosti tvrdí, že „... k prieťahom v konaní došlo predovšetkým v dôsledku nekonania súdu vo veci, nakoľko do podania tejto sťažnosti nedošlo vo veci k žiadnym produktívnym úkonom, na základe, ktorých by mohlo byť veci rozhodnuté.- vytýčenie termín pojednávania a pod. - a to ani napriek urgenciám vytýčenia termínu pojednávania, tak ako to vyplýva s prešetrenia písomnej sťažnosti predsedom Okresného sudu Žilina SprS/594/2012 zo dňa 5. 11. 2012.... je v súčasnej dobe nezamestnaný a preto nie je schopný uhrádzať doteraz určené výživné. Za súčasnej krízovej hospodárskej situácie sa snaží riešiť svoje finančné problémy podľa možností a to formou nepravidelných pracovných príležitostí. Z tohto dôvodu mu zatiaľ vypomáhali pri platení výživného jeho najbližší príbuzní formou pôžičiek, resp. je nútený vypožičiavať si potrebné financie aj od iných osôb, nakoľko mu hrozí, že sa vystaví trestnému   stíhaniu   pre   zanedbanie   povinnej   výživy,   pričom   pri   súčasnej   praxi   orgánov činných v trestnom konaní, môže byť s najväčšou pravdepodobnosťou riešený väzobne. Predmetom konania je tiež návrh na úpravu styku otca s maloletými deťmi, pričom v dôsledku pasivity súdu k citovému odcudzovaniu detí voči otcovi, čo nemá dobrý dopad tak zdravý a riadny vývoj detí ako aj na psychiku samotného otca - sťažovateľa.

Je potrebné poukázať predovšetkým na skutočnosť že ide o vec poručenskú, týkajúcu sa mal. detí a preto pasivita súdu spôsobuje následky, ktoré sa vzhľadom ich citový život ako aj na citový život sťažovateľa majú trvalé škodlivé dopady....

... tvrdí, že k prieťahom v konaní dochádza hlavne zavinením súdu. Aj keby pripustil, že   k   prieťahom   dochádza   z   dôvodu   zaťaženosti   súdu,   nemožno   tým   ospravedlniť   častú pasivitu,   resp.   neproduktívne   konanie   súdu.   Vlastným   konaním,   či   pasivitou   sťažovateľ k prieťahom neprispel.“.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol: „1. základné právo C. D., nar..., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej Republiky a v čl. ods. 2 Listiny základných práv a slobôd Okresným súdom v Žiline postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 4C 181/2010 bolo porušené.

2. Okresnému súdu v Žiline v konaní vedenom pod. spis. zn. 4P/20/2012 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov (správne má byť sp. zn. 9 P/20/2012, pozn.).

3. Sťažovateľovi C. D. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ktoré je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   v   Žiline   je   povinný   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia   vo   výške 269,58 € na účet právneho zástupcu JUDr. P. D., vedený v T. a. s., č. účtu...“

Požadovanú   sumu   finančného   zadosťučinenia   sťažovateľ   odôvodňuje   neúmernou dĺžkou   prieťahov   a   psychickou   ujmou,   ktorá   mu   v   dôsledku   toho   vzniká.   Túto   výšku považuje za primeranú i z hľadiska existujúcej judikatúry ústavného súdu. Trovy konania, ktorých   náhradu   požaduje,   sú   vypočítané   podľa   §   11   ods.   3   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č.   655/2004   Z.   z.   o   náhradách   advokátov   za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (za dva úkony právnej služby: prevzatie a príprava, ako aj písomné podanie sťažnosti 2 x 121,16 € a 2-krát režijný paušál po 7,41 €, t. j. spolu 271,96 €).

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 ústavy,   ide   vtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo rozhodnutím   všeobecného   súdu nemohlo   vôbec   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil sťažovateľ,   a   to   buď   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným postupom   alebo   rozhodnutím   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa smerujúcom   proti   postupu   okresného súdu   v konaní vedenom   pod sp. zn.   9 P/20/2012, ktorým boli podľa neho spôsobené zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 ústavy.

Ústavný   súd   zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   zistil,   že   namietané   konanie   začalo na okresnom súde 17. januára 2012 podaním návrhu sťažovateľa.

Zo   sťažnosti   a   z jej   prílohy   vyplýva,   že   predseda   okresného   súdu   sťažovateľovi na jeho sťažnosť na prieťahy v namietanom konaní v odpovedi z 5. novembra 2012 okrem iného oznámil:

„Návrh na zníženie výživného a úpravy styku k maloletým deťom T. a A. C. bol súdu doručený   dňa   17.   01.   2012.   Sudcovi   Mgr.   L.   H.   bola   vec   pridelená   na   prejednanie   a rozhodnutie dňa 08. 08. 2012, nakoľko zákonný sudca bol v čase od 26. 06. 2012 do 19. 10. 2012 neprítomný na pracovisku z dôvodu jeho práceneschopnosti. Prideliť nevybavené veci neprítomného   sudcu   ostatným   sudcom   úseku   je   možné   vykonať   v   súlade   s   platným Rozvrhom práce pre Okresný súd Žilina na rok 2012 až po uplynutí doby 6-tich týždňov, pretože až uplynutím tejto doby možno považovať neprítomnosť sudcu za dlhodobú. Sudca Mgr. L. H. v písomnom vyjadrení k sťažnosti uviedol, že v ten deň prevzal po neprítomnom sudcovi 254 vecí. Z takéhoto množstva nebolo možné stanoviť, ktorú vec má sudca vybaviť skôr a ktorú neskôr. So spismi sa postupne oboznamoval, vykonával potrebné procesné   úkony   a   pripravoval   veci   na   prejednanie.   V   konkrétnej   veci   dal   pokyn   na doručenie podania zo dňa 24. 07. 2012 účastníkom konania na vyjadrenie, nakoľko ide o zmenu návrhu.

Po skončení dlhobobej PN pôvodného sudcu a jeho nástupe do práce dňa 22. 10. 2012 mu boli všetky nevybavené veci od jednotlivých sudcov vrátené na vybavenie, vrátane Vašej veci.

Účelom   vybavovania   sťažnosti   je   zistiť,   či   v   danej   veci   boli   spôsobené   prieťahy v konaní   alebo   porušené   zásady   dôstojnosti   súdneho   konania   a   odstránenie   zistených nedostatkov.   Ak   orgán   poverený   vybavovaním   sťažnosti   zistí   (§   64   ods.   3   zákona č. 757/2004   Z.   z.),   že   sťažnosť   je   dôvodná,   prijme   a   zabezpečí   vykonanie   opatrení   na odstránenie   nedostatkov   a   ak   je   to   potrebné,   vyvodí   za   vzniknuté   nedostatky   voči zodpovedným osobám dôsledky.

Po   prešetrení   všetkých   skutočností   konštatujem,   že   sťažnosť   je   dôvodná,   pretože činnosť sudcov,   ktorým   bola vec   pridelená na   prejednanie a   rozhodnutie nie je   možné hodnotiť ako činnosť správnu a efektívnu a efektívne smerujúcu k meritórnemu rozhodnutiu, čím v predmetom konaní vznikli prieťahy, ktoré majú za následok porušenie práv účastníkov konania.

Po návrate Vašej veci pôvodnému sudcovi zabezpečím, aby mu bola predložená Vaša sťažnosť   s   pokynom,   aby   veci   venoval   náležitú   pozornosť,   vzhľadom   na   súčasný   stav konania.“

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy (III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.

V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 38/04, II. ÚS 199/02, III. ÚS 24/04, III. ÚS 372/06, IV. ÚS 290/04).

Ústavný súd poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutia, v ktorých opakovane vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04). Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, I. ÚS 92/03).

Na   základe   uvedeného   a s prihliadnutím   na   to,   že   dĺžka   napadnutého   konania v okolnostiach daného prípadu nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie   práv   sťažovateľa,   ústavný   súd   sťažnosť,   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   okresného   súdu   v označenom konaní,   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   z dôvodu   jej   zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 30. mája 2013