znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 309/09-24

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   13.   novembra   2009 v senáte   zloženom   z   predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a   zo   sudcov   Jána   Lubyho a Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti I. S., N., zastúpeného advokátkou JUDr. Ľ. B., K., vo veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   jeho   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 20/2006 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo I. S. na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 20/2006 p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   I p r i k a z u j e,   aby   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 10 C 20/2006 konal bez zbytočných prieťahov.

3. I. S. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € [slovom tisíc eur (30 126 Sk)], ktoré j e   Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e   p o v i n n ý   uhradiť I. S. trovy konania v sume 245,70 € [slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov (7 402 Sk)]   na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Ľ. B., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. augusta 2009   doručená   sťažnosť   I.   S.,   N.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie základného práva na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 20/2006, ktorého predmetom je rozhodovanie o jeho žalobe proti Slovenskej kancelárii poisťovateľov o mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 6 141 000 Sk.

Sťažovateľ podal žalobu 7. marca 2006 a počas tri a pol roka trvajúceho konania okresný súd uskutočnil jedno pojednávanie a prostredníctvom dožiadaného súdu vykonal výsluch sťažovateľa. Vzhľadom na predmet konania sťažovateľ akcentuje význam skorého rozhodnutia v jeho veci.

Podľa názoru sťažovateľa dochádza v označenom konaní k zbytočným prieťahom, a preto navrhol, aby ústavný súd vyslovil, že postupom okresného súdu bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a aby ústavný súd prikázal konať v jeho veci bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ tiež žiada finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € a náhradu trov konania.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2009 a uznesením č. k. IV. ÚS 309/09-10 ju prijal na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval okresný súd a právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby sa vyjadrili k sťažnosti a k tomu, či trvajú na tom, aby sa vo veci   konalo   ústne   pojednávanie.   Vzhľadom   na   oznámenie   právnej   zástupkyne sťažovateľa a podpredsedu okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie,   ústavný   súd   v súlade s §   30 ods.   2 zákona o   ústavnom   súde   upustil   od ústneho pojednávania, pretože od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Podpredseda okresného súdu v písomnom vyjadrení k sťažnosti sp. zn. Spr. 3727/09 zo 7. októbra 2009 uviedol tento priebeh konania:

„Dňa   07.   03.   2006   doručený   súdu   návrh   na   začatie   konania   v   právnej   veci navrhovateľa: I. S. proti odporcovi: Slovenská kancelária poisťovateľov. Dňa 09. 03. 2006 pokyn na predloženie predmetného spisu vyššiemu súdnemu úradníkovi. Dňa 18. 09. 2006 súd uznesením, č. k. 10 C 20/2006-17 uložil odporcom, aby sa vyjadrili k návrhu na začatie konania. Dňa 08. 01. 2007 doručená žiadosť odporcu o predĺženie lehoty na vyjadrenie. Dňa 24. 01. 2007 oznámenie právneho zástupcu navrhovateľa, že navrhovateľ súhlasí s rozhodnutím   veci   bez nariadenia pojednávania.   Dňa 08.   02.   2007   doručené   vyjadrenie odporcu. Dňa 28. 02. 2007 bol nariadený termín pojednávania na deň 16. apríl 2007. Dňa 16.   04.   2007   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   bolo   vyhlásené   uznesenie,   že pojednávanie   sa   odročuje   na   neurčito.   Dňa   04.   05.   2007   doručené   podanie   právneho zástupcu   navrhovateľa.   Dňa   09.   05.   2007   doručené   podanie   právneho   zástupcu navrhovateľa.   Dňa   06.   09.   2007   súd   vyzval   odporcu,   aby   doručil   súdu   otázky   na navrhovateľa týkajúce sa predmetnej veci. Dňa 28. 09. 2007 doručené podanie odporcu. Dňa   12.   03.   2008   dožiadanie   adresované   Okresnému   súdu   v   Nitre.   Dňa   05.   05.   2008 doručené vybavené dožiadanie z Okresného súdu v Nitre. Dňa 25. 04. 2008 sa uskutočnil výsluch   na   Okresnom   súde   v   Nitre.   Dňa   06.   05.   2008   bol   predmetný   spis   predložený zákonnému   sudcovi.   Dňa   22.   07.   2008   výzva   adresovaná   právnemu   zástupcovi navrhovateľa. Dňa 20. 08. 2008 doručené vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 23.   02.   2009   doručená   žiadosť   právneho   zástupcu   navrhovateľa   o   vytýčenie   termínu pojednávania.“

V   závere   vyjadrenia   podpredseda   okresného   súdu   zhodnotil   doterajší   postup okresného súdu:

„S   poukazom   na   jednotlivé   úkony   musím   konštatovať,   že   predmetné   konanie   je poznačené prieťahom, ktorý bol spôsobený neprimerane vysokým počtom pridelených vecí v oddelení   zákonnej   sudkyne   ako   i   pretrvávajúcim   poddimenzovaným   stavom   sudcov a administratívnych pracovníkov na Okresnom súde Bratislava I. Sťažnosť sťažovateľa na prieťahy   v   konaní   je   dôvodná.   Zároveň   si   Vám   dovoľujem   oznámiť,   že   som   pristúpil k sledovaniu veci a požiadal som zákonnú sudkyňu o konanie vo veci tak, aby k ďalším prieťahom v konaní nedochádzalo.

V prípade, ak ústavný súd Slovenskej republiky dospeje, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní. S poukazom na uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní prosím Ústavný súd Slovenskej   republiky,   aby   uvedené   skutočnosti   pri   rozhodovaní   o   priznaní   finančného zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške.“

Právna zástupkyňa sťažovateľa v stanovisku z 28. októbra 2009 zdôraznila, že pre sťažovateľa   je   mimoriadne   dôležité,   aby   sa   o   jeho   nároku   rozhodlo   čo   najskôr,   aby v prípade, že mu bude priznané finančné zadosťučinenie za priznanú finančnú náhradu, mohol absolvovať ďalšiu liečbu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou   domáha vyslovenia porušenia základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a   jeho   význam   pre   sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   II.   ÚS   32/02,   IV.   ÚS   187/07).   Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

Z hľadiska predmetu konania ústavný súd nehodnotí vec ako právne zložitú berúc do úvahy,   že   rozhodovacia   činnosť   všeobecných   súdov   v   obdobných   veciach   sa   opiera o ustálenú judikatúru. Skutkovú   zložitosť   veci   by mohol   ústavný súd   konštatovať napr. s ohľadom   na   rozsah   dokazovania,   zvlášť   v   prípade   potreby   znaleckého   dokazovania. V danom prípade však vzhľadom na doterajší priebeh konania ústavný súd dospel k názoru, že v posudzovanom období konanie nebolo ovplyvnené skutkovou zložitosťou veci, pričom povaha veci si vyžadovala osobitnú starostlivosť.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní o   tom,   či   v   konaní   pred   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a   tým   aj   k   porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd   nezistil   také   skutočnosti,   ktoré   by   mohol   pripísať   na   vrub   sťažovateľovi.   Je   však potrebné   uviesť,   že   objektívne   dôvody   na   strane   sťažovateľa,   a   to   jeho   nepriaznivý zdravotný stav, podmienili postup okresného súdu, ktorý mal negatívny vplyv na predĺženie konania. Okresný súd z dôvodu vhodnosti s ohľadom na zdravotný stav sťažovateľa žiadal o jeho výsluch prostredníctvom dožiadaného súdu. Táto okolnosť nemôže ísť na ťarchu sťažovateľa, nemožno ju však pričítať ani okresnému súdu.

Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu.

Z prehľadu úkonov okresného súdu vyplýva, že konanie trvá 3 roky a 8 mesiacov. Počas tohto obdobia okresný súd vykonal prvotné úkony pre účely prípravy pojednávania, uskutočnil pojednávanie, prostredníctvom dožiadaného súdu vykonal výsluch sťažovateľa a vyžiadal od sťažovateľa doklady týkajúce sa jeho liečby. Na základe uvedeného možno konštatovať,   že   dokazovanie sa   nachádza   ešte   len   v   počiatočnej   fáze,   čo   vzhľadom   na doterajšiu dĺžku konania a osobitnú rýchlosť postupu, ktorá sa vyžaduje v takomto druhu konania,   nemožno   považovať   za   postup   umožňujúci   meritórne   o   žalobe   rozhodnúť v primeranej   lehote,   a   teda   postup   okresného   súdu   nemožno   kvalifikovať   ako   súladný s označenými právami sťažovateľa.

Ústavný súd zistil, že konanie je poznačené kratšími obdobiami nečinnosti, a to od 9. marca   2006   do   18.   septembra   2006   a   od   28.   septembra   2007   do   12.   marca   2008. Spomalenie postupu okresného súdu v dôsledku nečinnosti je však najvýraznejšie v období od augusta 2008, keď okresný súd až dosiaľ neurobil vo veci žiadny ďalší úkon. Tento stav konania je dôsledkom zmeny zákonného sudcu a ako tvrdí podpredseda okresného súdu, je ovplyvnený   aj   objektívnymi   príčinami   spočívajúcimi   v   nedostatočnom   personálnom vybavení okresného súdu a vysokom počte vecí pridelených v súdnom oddelení. Uvedené okolnosti však ústavný súd nemôže akceptovať pri rozhodovaní, či príslušný všeobecný súd podstupoval pri výkone svojej právomoci tak, aby nezmaril právo účastníka konania na prerokovanie   jeho   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (napr.   III.   ÚS   133/03   tam   uvedená judikatúra).

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 20/2006 došlo k zbytočným prieťahom, ktoré mali za následok porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti právoplatne   skončené,   ústavný   súd   prikázal   okresnému   súdu,   aby   vo   veci   vedenej   pod sp. zn. 10 C 20/2006 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje   poskytnutie   vyššieho   stupňa   ochrany,   nielen   rozhodnutie   o porušení,   prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie finančného zadosťučinenia. Sťažovateľ v tejto súvislosti poukázal hlavne na možnosť efektívnejšej liečby v prípade skorého a pre neho úspešného výsledku konania.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc   doterajšiu   dĺžku   súdneho   konania,   konštatované   zbytočné   prieťahy a význam veci pre sťažovateľa, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľovi v sume 1 000 € primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním ustanovenou advokátkou JUDr. Ľ. B., K. Ústavný súd ich priznal v súlade s vyčíslením v petite sťažnosti, t. j. za dva úkony právnej služby podľa § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, v sume 245,70 € za každý úkon právnej služby po 115,90 € (3 491,60 Sk) a 2-krát po 6,95 € (209,40 Sk) režijný paušál.

Náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť podľa bodu 4 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2009