znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 309/08-45

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. marca 2009 v senáte zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a   zo   sudcov   Jána   Lubyho   a   Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti E. Š., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. Ch., P., ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti   v primeranej   lehote podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd postupom   Okresného   súdu   Trnava   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 4 T 113/2001 (predtým pod sp. zn. 4 T 8/1999, pôvodne pod sp. zn. 4 T 75/1997), za účasti Okresného súdu Trnava, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo E. Š. na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom   Okresného súdu   Trnava v konaní vedenom   pod sp.   zn. 4 T 113/2001 (predtým pod sp. zn. 4 T 8/1999, pôvodne pod sp. zn. 4 T 75/1997) p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Trnava p r i k a z u j e   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 4 T 113/2001 konať bez zbytočných prieťahov.

3. E. Š. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € [slovom tritisíc eur (90 378 Sk)], ktoré mu j e   Okresný súd Trnava p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trnava j e   p o v i n n ý   uhradiť E. Š. trovy právneho zastúpenia v sume 398,88 € [slovom tristodeväťdesiatosem eur a osemdesiatosem centov (12 016,62 Sk)] na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. Ch., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. septembra 2008 doručená sťažnosť E. Š., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. Ch.,   P., v   ktorej   namieta   porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 4 T 113/2001 (predtým pod sp. zn. 4 T 8/1999, pôvodne pod sp. zn. 4 T 75/1997).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je obžalovaným v trestnej veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 4 T 113/2001. Trestné stíhanie proti nemu začalo uznesením vyšetrovateľa Okresného úradu Policajného zboru Trnava sp. zn. VP-2571/93 z 31. marca 1994   pre   trestný   čin   ublíženia   na   zdraví   podľa   §   9   ods.   2   k   §   222   ods.   1   zákona č. 140/1961 Zb.   Trestný   zákon   v znení neskorších   predpisov   účinného   do   31.   decembra 2005 (ďalej len „Trestný zákon“).

Právnemu   zástupcovi   sťažovateľa   bolo   25.   marca   1997   doručené   oznámenie Okresnej   prokuratúry   Trnava (ďalej len „okresná prokuratúra“) o podaní obžaloby proti sťažovateľovi. Právny zástupca sťažovateľa podaním zo 14. mája 1997 oznámil okresnému súdu, že „... do dnešného dňa mi nebolo doručené od Vášho súdu ustanovenie obhajcu na zastupovanie   obvineného   E.   Š...   Taktiež   mi   nebolo   doručené   uznesenie   o vznesení obvinenia.   Na   základe   uvedeného   som   sa   nemohol   zúčastňovať   úkonov   v prípravnom konaní...“. Hlavné pojednávanie nariadené okresným súdom na 29. máj 1997 bolo zrušené. Okresný   súd   uznesením   sp.   zn.   4   T   75/1997   z 8.   júla   1997   vylúčil   vec   sťažovateľa na samostatné   konanie   a vec   bola   následne   vedená   pod   sp   zn.   4   T   8/1999.   Ďalšie pojednávanie v danej veci bolo nariadené na 25. február 1999. Právny zástupca sťažovateľa podaním z 15. marca 1999 navrhol „... vrátenie veci vyšetrovateľovi z dôvodu porušenia práva na obhajobu“. Okresný súd uznesením sp. zn. 4 T 8/1999 z 15. marca 1999 rozhodol o vrátení veci okresnej prokuratúre na došetrenie.

Predmetná   vec   bola   po   vykonaní   výsluchov   vyšetrovateľom   odovzdaná   okresnej prokuratúre,   ktorá   podala   okresnému   súdu   15.   mája   2001   obžalobu   na   sťažovateľa pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 9 ods. 2 k § 222 ods. 1 Trestného zákona. Okresný súd následne nariadil v roku 2001 trikrát termíny hlavných pojednávaní, v roku 2002   päťkrát   termíny   hlavných   pojednávaní,   v roku   2003 „...   3 x   termíny   hlavných pojednávaní, v roku 2004 boli stanovené súdom 3 x termíny hlavných pojednávaní, v roku 2005 boli stanovené súdom 3 x termíny hlavných pojednávaní, v roku 2006 nebol stanovený súdom   ani   jeden   termín,   v roku   2007   boli   stanovené   súdom   5 x   termíny   hlavných pojednávaní, v roku 2008 zatiaľ boli stanovené súdom 6 x termíny hlavných pojednávaní... Stanovené termíny boli z časti zrušené samotným súdom ešte pred stanoveným termínom telegrafom,   telefonicky   a pod.,   z časti   boli   pojednávania   zrušené   pre   neprítomnosť obžalovaných (sú dvaja), obhajcov (sú dvaja), ale predovšetkým svedkov.“.

Sťažovateľ   podal   prostredníctvom   právneho   zástupcu   2. marca 2006   sťažnosť na prieťahy   v   konaní.   Okresný   súd   na   uvedenú   sťažnosť   neodpovedal,   preto   právny zástupca sťažovateľa podaním z 26. júla 2006 urgoval vybavenie sťažnosti z 2. marca 2006. Predsedníčka okresného súdu v odpovedi 11. augusta 2006 «poukázala na priebeh konania a dôvody neuskutočnenia jednotlivých hlavných pojednávaní a prevzatie trestnej veci inými sudkyňami, čo sa nakoniec neuskutočnilo, pretože vo veci stále rozhoduje sudkyňa, ktorej bola   vec   pridelená   v roku   1997.   Následne   nový   predseda   Okresného   súdu   Trnava odpovedal na sťažnosť dňa 14. 03. 2007 s tým, že vo veci bude nariadený termín hlavného pojednávania na deň 24. 04. 2007 a podpredseda Okresného súdu Trnava svojim listom zo dňa 04. 05. 2007 oznámil, že nariadený termín sa neuskutočnil „... pretože kancelária nestihla vyexpedovať spomínaný termín.“ a ďalej, že údajne v dvoch prípadoch obhajcovia svojim oneskoreným príchodom zapríčinili zmarenie hlavného pojednávania a nakoniec, že sťažnosť na prieťahy považuje za čiastočne opodstatnenú.».

Podľa   názoru   sťažovateľa   došlo   postupom   okresného   súdu   v označenom   konaní k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto navrhuje, aby vo veci jeho sťažnosti ústavný súd vydal tento nález:„Základné   právo   sťažovateľa   E.   Š.,   nar.:...   bytom:   B.   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Trnava   v trestnej   veci   vedenej   pod č. k.: 4 T/113/2001   (na   začiatku   pod   č.   k.:   4 T/75/1997,   neskôr   pod   č.   k.:   4 T/8/1999) porušené bolo.

Okresnému   súdu   Trnava   prikazuje,   aby   v konaní   vedenom pod   č.   k.:   4 T/112001 konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi   E.   Š.,   nar.:...   bytom:   B.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v sume 300.000,-   Sk,   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Trnava   povinný   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Trnava je povinný uhradiť sťažovateľovi E. Š., nar.:... bytom: B. trovy právneho zastúpenia v sume podľa vyčíslenia jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), a keďže nezistil dôvody   na   jej   odmietnutie   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde,   uznesením č. k. IV. ÚS 309/08-10 z 24. septembra 2008 ju prijal na ďalšie konanie.

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   právneho   zástupcu sťažovateľa   a   predsedu   okresného   súdu,   aby   sa   vyjadrili   k   otázke   vhodnosti   ústneho pojednávania, a predsedu okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadril aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.

Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania. Preto ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom   súde   upustil   od   ústneho   pojednávania,   lebo   vzhľadom   na   charakter   veci, kde je rozhodujúci   prehľad   spisu,   nemožno   od   ústneho   pojednávania   očakávať   ďalšie objasnenie veci.

Okresný   súd   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   uviedol   vo   svojej   odpovedi sp. zn. 1 SprV/417/2008   z   29. októbra 2008   prehľad   úkonov   vykonaných   v danej   veci a vyjadril sa takto:

„Pokiaľ sa týka ďalšieho obsahu ústavnej sťažnosti, z č. l. 7 vyplýva, že obhajca obžalovaného E. Š. - JUDr. J. Ch. bol ustanovený dňa 20. 09. 1994. Na č. l. 21 dňa 24. 04. 1995 bolo JUDr. J. Ch. doručené predvolanie na výsluch. Podľa č. l. 27 bolo dňa 10. 01. 1997 doručené obhajcovi JUDr. J. Ch. ďalšie predvolanie na výsluch. Podľa č. l. 98a bolo JUDr. J. Ch. doručené predvolanie na oboznamovanie s výsledkami vyšetrovania, ktoré prevzal dňa 18. 02. 1997. Na č. l. 204 bolo JUDr. J. Ch. doručené ustanovenie obhajcu dňa 06. 04. 2000.

Z horeuvedeného   prehľadu   o jednotlivých   úkonoch   zo   strany   okresného   súdu vyplýva, že samotný sťažovateľ sa niekoľkokrát nedostavil na hlavné pojednávania, rovnako sa nedostavil jeho obhajca JUDr. J. Ch., ktorý sa na hlavné pojednávanie dňa 26. 07. 2001 neospravedlnil. Na hlavné pojednávanie dňa 09. 10. 2001 sa nedostavil obžalovaný E. Š., ktorý neprevzal predvolanie. Obžalovaný E. Š. sa nedostavil ani na hlavné pojednávanie dňa 29. 11. 2001, hoci mal vykázané doručenie predvolania dňom 18. 10. 2001. Obžalovaný E. Š. sa nedostavil ani na hlavné pojednávanie dňa 03. 07. 2003.

Pokiaľ   sťažovateľ   uvádza,   že   horeuvedené   prieťahy   v súdnom   konaní   pôsobili na neho   depresívne   a mal   problémy   v zamestnaní,   v tomto   smere   je   potrebné   uviesť, že podľa   správy   Obecného   úradu   B.   na   č.   l.   295   bol   obžalovaný   nezamestnaný,   podľa ďalšieho dokladu na č. l. 300 bol E. Š. tri roky nezamestnaný, nezamestnaný bol aj podľa ďalších dokladov na č. l. 315, 320, 369, 396, 335.

Je   faktom,   že   k prieťahom   v konaní   došlo   aj   zavinením   sudkyne   okresného   súdu JUDr. K. S., ktorá bola aj opakovane práceneschopná, resp. navštívila lekára, bola tiež na materskej dovolenke a počas trvania jej materskej dovolenky, keď bol spis pridelený ďalším sudkyniam okresného súdu, sa vo veci vôbec nekonalo.

Napriek uvedeným skutočnostiam možno síce konštatovať, že k prieťahom v konaní došlo   aj   zavinením   Okresného   súdu   Trnava,   napriek   tomu   však   požiadavka   priznania finančného zadosťučinenia vo výške 300.000,- Sk, sa javí byť ako mimoriadne nadsadená, pretože v obsahu podanej sťažnosti sú viaceré veci uvádzané subjektívne, pretože sťažovateľ vo   viacerých   prípadoch   sám   zavinil   odročenie   hlavného   pojednávania,   musel   byť predvedený orgánmi polície a pojednávania viackrát zmaril aj obhajca obžalovaného.“

K časti konania vedeného okresným súdom pod sp.   zn.   4 T 75/1997 podpredseda okresného súdu vo vyjadrení z 15. decembra 2008 uviedol:

„- dňa 24. 03. 1997 bola podaná na okresnom súde obžaloba proti E. Š. a spol. - č. l. 426 vo zväzku VI

-   predsedníčka   senátu   JUDr.   K.   S.   určila   dňa   13.   04.   1997   termín   hlavného pojednávania na deň 06. 05. 1997 - č. l. 478

- obhajca sťažovateľa JUDr. J. Ch. sa na hlavné pojednávanie dňa 06. 05. 1997 nedostavil - doručenky nie sú pripojené - č. l. 500

- dňa 06. 05. 1997 bolo hlavné pojednávanie odročené na deň 29. 05. 1997 pričom JUDr. Ch. prevzal predvolanie dňa 14. 05. 1997 - č. l. 502

-   prípisom zo dňa 14.   05.   1997 JUDr.   Ch.   na č. l.   507 namieta,   že mu nebolo doručené ustanovenie na obhajobu E. Š.

- dňa 17. 06. 1997 bol určený termín hlavného pojednávania na 08. 07. 1997 - č. l. 532

- na hlavnom pojednávaní dňa 08. 07. 1997 podľa č. l. 543 bola uznesením trestná vec E. Š. vylúčená na samostatné konanie

- na č. l. 552 nie sú pripojené doručenky k tomuto uzneseniu

- na č. l. 53 spisu sa nachádza doklad o ustanovení obhajcu JUDr. J. Ch. E. Š. zo dňa 20. 09. 1994

- na č. l. 84 sa nachádza doručenka ohľadom predvolania k výsluchu JUDr. J. Ch. na 30. 11. 1995, JUDr. Ch. sa nedostavil

- na č. l. 411 sa nachádza záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu, JUDr. J. Ch. prevzal   predvolanie   na   oboznámenie   sa   s výsledkami   vyšetrovania   dňa   18.   02.   1997, no nedostavil sa.

V rámci prípravy tohto vyjadrenia som zisťoval u riaditeľky súdnej správy, kde sa nachádzajú doručenky od ustanovenia obhajcov za rok 1994. Bolo zistené, že tieto doklady boli   medzičasom   škartované,   pretože   škartačná   doba   ohľadom   týchto   písomností   je 10 rokov.   V období   od   februára   1990   do   januára   2000   som   zastával   funkciu   predsedu Okresného súdu Trnava. Keď v zmysle trestného poriadku ustanovovali obhajcov okresné súdy, na okresnom súde Trnava zabezpečovala v tom čase ustanovovanie obhajcov vedúca súdnej   správy   v súčinnosti   s predsedom   okresného   súdu.   Ustanovenie   obhajcov   sa doručovalo   všetkým   procesným   stranám   (obvinenému;   v prípadoch   nutnej   obhajoby obhajcovi;   príslušnému   úradu   práce,   resp.   zákonnému   zástupcovi   pri   trestnom   stíhaní mladistvých; ustanovenie obhajcu sa zasielalo aj do ÚVV L., ak sa jednalo o väzobnú vec). Na   základe týchto   skutočností možno predpokladať,   že doručenky od   procesných strán   sa   vždy   vracali   na   sekretariát   okresného   súdu,   kde   sa   ku   každému   prípadu ustanovenia   obhajcu   kompletizovali.   V prípade,   že   došlo   k   závade   v doručení,   vedúca súdnej   správy   pokračovala   v doručovaní   pôvodného   ustanovenia   obhajcu   až   dovtedy, pokiaľ   sa   podarilo   doručenie   realizovať.   Za   tejto   situácie   považujem   preto   za   veľmi nepravdepodobné, že JUDr. J. Ch. ustanovenie obhajcu neprevzal, hoci to tvrdí. Považujem za nesprávny procesný postup zo strany konajúcej sudkyne, že si ešte v období roku 1997 nepreverovala zaslanú námietku JUDr. Ch., že neprevzal ustanovenie obhajcu. Doklady v tomto smere boli k dispozícii na sekretariáte okresného súdu. Na druhej strane je však faktom,   že   momentálne   nie   je   k dispozícii   doklad   v tom   smere,   že   JUDr. Ch.   mal ustanovenie za obhajcu E. Š. doručené. Z trestného spisu však vyplýva, že JUDr. Ch. boli v súvislosti so sťažovateľom doručované ďalšie písomnosti, na ktoré v prípravnom konaní ani   raz nereagoval,   hoci   z hľadiska   advokátskej   etiky   sa   jednoznačne   mal   o obhajobu v predmetnej veci už v prípravnom konaní zaujímať, čím by došlo k ozrejmeniu skutočnosti, či   ustanovenie   obhajcu   prevzal   alebo   nie.   Bude   vecou   ústavného   súdu,   ako   tvrdenia sťažovateľa a obhajcu JUDr. J. Ch. vyhodnotí.“

Právny   zástupca   sťažovateľa   reagoval   na   vyjadrenie   okresného   súdu   podaním doručeným ústavnému súdu 13. novembra 2008, v ktorom okrem iného uviedol:

«Považujem niektoré tvrdenia Okresného súdu Trnava v jeho vyjadrení k sťažnosti sťažovateľa zo dňa 29. 10. 2008 za dosť neseriózne, pretože

• podľa OS TT som sa dňa 26. 07. 2001 na hlavné pojednávanie nedostavil a ani sa neospravedlnil - toto tvrdenie je nepravdivé, pretože dňa 27. 06. 2001 mi bolo doručené predvolanie   a hneď   na   druhý   deň   som   poslal   na   súd   ospravedlnenie   (dokladám   výpis z poštovej knihy + podací lístok + ospravedlnenie z 28. 06. 2001)

• podľa OS TT sa E. Š. nedostavil na hlavné pojednávanie dňa 29. 11. 2001 a ja som sa mal ospravedlniť, pričom OS TT nám zaslal telegram dňa 19. 11. 2001 o PN sudkyne a že sa dňa 29. 11. 2001 nebude konať hlavné pojednávanie (dokladám co telegramu), teda som sa nemal prečo ospravedlňovať a a E. Š. prísť nemusel

• termín určený na deň 13. 06. 2002 bol zrušený OS TT pre neprítomnosť sudkyne (dokladám list OS TT z 06. 06. 2002)

• hlavné pojednávanie na deň 21. 10. 2004 nebolo určené dňa 09. 06. 2004, ale dňa 30.   09.   2004   a náhradní   obhajcovia   neboli   určení   (dokladám   upovedomenie   obhajcu z 30. 09. 2004)

• dňa 18. 12. 2007 som bol prítomný na hlavnom pojednávaní, ale kolegyňa pani JUDr. J. M. zomrela a preto bolo hlavné pojednávanie odročené.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Obdobne v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je zakotvené právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Toto základné právo bolo postupom Okresného súdu Trnava voči môjmu klientovi E. Š.,   sťažovateľovi   bez   pochyby   označeným   súdom   porušené.   Je   podľa   môjho   názoru irelevantné pre rozhodnutie o porušení tohto práva a ako som už aj napísal neseriózne zo strany   súdu,   tvrdiť,   že   jedenkrát   som   počas   doby   pätnástich   rokov   neprišiel   a aj   sa neospravedlnil   a že sa   sťažovateľ   niekoľkokrát nedostavil.   Je nad rámec tohto konania tvrdenie súdu, že sťažovateľ bol nezamestnaný. Je všeobecne známy fakt, že v Slovenskej republike bola miera nezamestnanosti pred niekoľkými rokmi veľmi vysoká a kulminovala okolo 15 %. Sťažovateľova nemožnosť uplatniť sa na trhu práce počas predchádzajúcich rokov a zároveň počas prejednávaní jeho trestnej veci súdom bola zavinená aj nekonaním súdu. Aj trestné stíhanie má za následok, že zamestnávatelia sú opatrnejší a keď je niekto bez takéhoto „znaku“, tak radšej zamestnávajú tých. Sťažovateľ má právo na spravodlivý proces v primeranej dobe, preto je nadbytočné poukazovať, že bol nezamestnaný a to najmä preto,   že   Okresný   súd   Trnava   nemá   vedomosť,   prečo   bol   nezamestnaný.   Na   základe uvedeného som toho názoru navrhnuté finančné zadosťučinenie je primerané.»

K vyjadreniu   okresného súdu   z 15.   decembra   2008   právny   zástupca   sťažovateľa v stanovisku z 9. februára 2009 uviedol:

«Som toho názoru, že úlohou obhajcu v trestnom konaní je predovšetkým zabezpečiť pre jeho klienta a to či   už   ho zastupuje   na základe   plnej   moci alebo ex offo,   zákonný a spravodlivý proces. Opakujem, bol som ustanovený ako obhajca E. Š. dňa 20. 09. 1994, ale ako som už napísal v sťažnosti samej ustanovenie obhajcu mi bolo doručené až 06. 04. 2000   a v ten   istý   deň   aj   uznesenie   o vznesení   obvinenia   proti   obv.   E.   Š.   K tvrdeniam podpredsedu Okresného súdu Trnava mi nedá nenapísať, že jeho vyjadrenie považujem za nie príliš profesionálne a naviac neetické voči konajúcej sudkyni a dovolím si vysloviť aj voči mne. Svoj názor potvrdzujem právoplatnými rozhodnutiami Okresného súdu Trnava č. k. 4 T 8/1999 zo dňa 15. 03. 1999 a Krajského súdu v Trnave č. k. 2 To 170/1999 zo dňa 09.   09.   1999.   Ako   je   zrejmé   z odôvodnenia   rozhodnutia   Okresného   súdu   Trnava   „Súd nedoručoval ustanovenie obhajcu JUDr. Ch.“ Vyšetrovateľ mi ako obhajcovi doručoval predvolania   len   ako   svedkovi,   o čom   som   súd   prvého   stupňa   písomne   upovedomil   dňa 14. 05.   1997,   tiež,   že   mi   nebolo   doručené   ustanovenie   obhajcu   a uznesenie   o vznesení obvinenia.   Uvedené som oznámil písomne Okresnému súdu Trnava v deň,   keď mi bolo doručené predvolanie na hlavné pojednávanie na deň 29. 05. 1997. Bez bezpochyby je preukázané, čo potvrdili oba citované rozhodnutia súdov, ktoré v kópii prikladám, že mi ako obhajcovi   nebolo   doručené   uznesenie   vyšetrovateľa   o vznesení   obvinenia   voči   môjmu klientovi E. Š. (rovnako platí o nedoručení ustanovenia obhajcu), čo potvrdzuje uznesenie Krajského súdu v Trnave v odôvodnení: „Tým, že uznesenie o vznesení obvinenia nebolo doručené   obhajcovi   JUDr. J.   Ch.   ani   nenadobudlo   právoplatnosť   nakoľko   lehota na podanie opravného prostriedku plynie od doručenia uznesenia obhajcovi.“... Sťažovateľ má právo na spravodlivý proces v primeranej dobe, preto navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej   republiky   vyjadrenie   Okresného   súdu   Trnava   zo   dňa   15.   12.   2008   nebral do úvahy.»

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého má každý právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná. Ústavný   súd   si   pri   výklade   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť   (napr.   II. ÚS   55/98, III. ÚS 176/06).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza predovšetkým zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného   súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje.   K stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne až právoplatným rozhodnutím   súdu   alebo iným zákonom   predvídaným spôsobom,   ktorý znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou   judikatúrou   (IV.   ÚS   74/02,   III.   ÚS   111/02,   IV.   ÚS   19/08)   zohľadňuje   tri základné   kritériá,   ktorými   sú   právna   a faktická   zložitosť   veci,   o ktorej   súd   rozhoduje, správanie   účastníka   súdneho   konania   a postup   samotného   súdu.   V súlade   s judikatúrou Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   v   rámci   prvého   kritéria   ústavný   súd   prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosti   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   predmetom namietaného   trestnoprávneho   konania   je   rozhodovanie   o obžalobe,   podľa   ktorej   mal sťažovateľ spáchať trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom (§ 9 ods. 2 Trestného zákona), čo tvorí bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov, a preto vec nemožno z právneho hľadiska považovať za zložitú. Z analýzy spisovej dokumentácie možno urobiť záver, že ani po skutkovej stránke nejde o tak zložitú vec, ktorá by mohla ospravedlniť doterajšiu neprimeranú dĺžku namietaného konania.

Z hľadiska   povahy   veci   ústavný   súd   pripomína,   že   v danom   prípade ide o trestnoprávnu vec, ktorá aj v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva vyžaduje prísnejšie posudzovanie vzhľadom na citlivosť zásahov do sféry základných práv a slobôd, ktoré je s trestnoprávnym konaním vždy spojené.

2. Správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   súdneho   konania   je   druhým   kritériom pri rozhodovaní   o tom,   či   v napadnutom   konaní   došlo   k zbytočným   prieťahom,   a tým aj k porušeniu   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd z prehľadu spisu zistil, že sťažovateľ sa podstatným spôsobom pričinil o predĺženie   predmetného   konania   neospravedlnenou   neprítomnosťou   na   hlavných pojednávaniach 9. októbra 2001, 19. decembra 2002 a 3. júla 2003, ako aj ospravedlnenou neprítomnosťou na hlavných pojednávaniach 25. februára 1999, 26. júla 2001, 18. decembra 2007 a 21. októbra 2008. K predĺženiu konania prispeli aj neospravedlnené neúčasti jeho obhajcu na hlavných pojednávaniach 3. júla 2003 a 8. januára 2004, ako aj jeho žiadosti z 28. júna 2001 a 13. mája 2002 o odročenie hlavných pojednávaní, ktorým okresný súd vyhovel.   Tieto   okolnosti,   ktoré   prispeli   k predĺženiu   predmetného   konania,   ústavný   súd zároveň zohľadnil pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia.

3. Napokon   ústavný   súd   hodnotil   postup   okresného   súdu   z hľadiska   existencie zbytočných prieťahov v konaní.

Ústavný súd z prehľadu spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 4 T 113/2001 (pôvodne   vedeného   pod   sp.   zn.   4   T   75/1997,   následne   pod   sp.   zn.   4   T   8/1999)   zistil, že okresnému   súdu   bola   24.   marca   1997   doručená   obžaloba   okresnej   prokuratúry č. k. 1 Pv 2/96-114 na obvineného sťažovateľa a ďalších 18 spoluobvinených podľa § 176 ods. 1 Trestného poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2005.

Okresný súd vydal 25. marca 1997 pokyn na pripojenie súvisiacich spisov okresného súdu vedených pod sp. zn. 1 T 72/95, 5 T 424/94, 6 T 246/94, 2 T 441/94, 7 T 222/94 a sp. zn.   6 T 394/94,   pričom   14.   apríla   1997   nariadil   termín   hlavného   pojednávania na 6. a 8. máj 1997.

Hlavné   pojednávanie   6.   mája   1997   bolo   uznesením   odročené   na   29.   máj   1997 pre neospravedlnenú   neúčasť   jedného   z obžalovaných   s tým,   že   bude   predvolaný   pod hrozbou pokuty a predvedenia. Podľa úradného záznamu okresného súdu zo 7. mája 1997 prísediaci senátu okresného súdu oznámil, že „sa nebude môcť zúčastňovať na hlavných pojednávaniach   vo   veci   tun.   súdu   4   T   75/97,   nakoľko   dňa   29.   5.   1997   nastupuje na liečenie“.

Okresný súd uznesením č. k. 4 T 75/97-505 zo 6. mája 1997 zamietol sťažnosť jedného z obžalovaných – J. H. o prepustenie z väzby na slobodu. Okresnému súdu bolo 16. mája 1997 doručené oznámenie právneho zástupcu sťažovateľa týkajúce sa predmetu konania. Spis bol na základe predkladacej správy z 20. mája 1997 predložený Krajskému súdu   v Trnave   (ďalej   len   „krajský   súd“).   Podľa   úradného   záznamu   okresného   súdu z 27. mája 1997 príbuzná obžalovaného v 2. rade M. P. (ďalej len „obžalovaný v 2. rade“) uviedla, že „jej švagor M. P. sa nebude môcť dostaviť na hlavné pojednávanie, nakoľko je t. č. hospitalizovaný v nemocnici v T. po operácii nohy“. Na základe uvedených skutočností a úradného záznamu okresného súdu z 28. mája 1997 bol termín pojednávania nariadený na 29. máj 1997 zrušený.

Krajský   súd   uznesením   č.   k.   3   To   177/97-522   z   27.   mája   1997   sťažnosť obžalovaného J. H. proti uzneseniu okresného súdu č. k. 4 T 75/97-505 zo 6. mája 1997 zamietol a spis bol 12. júna 1997 vrátený okresnému súdu. Okresný súd nariadil 17. júna 1997   termín   hlavného   pojednávania   na   8.   júl   1997.   Na   hlavnom   pojednávaní   8.   júla 1997 okresný   súd   vykonal   dokazovanie   vo   veci   výsluchom   svedkov   a uznesením č. k. 4 T 75/97-552   vylúčil   vec   sťažovateľa   a obžalovaného   v 2.   rade   na samostatné konanie.

Okresný   súd   nevykonal   v danej   (vylúčenej)   veci   vedenej   následne   pod   sp.   zn. 4 T 8/1999 žiadny úkon až do 19. januára 1999, keď vydal pokyn na vypravenie prípisu právnemu zástupcovi sťažovateľa. Hlavné pojednávanie 25. februára 1999 bolo odročené z dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti sťažovateľa. Na hlavnom pojednávaní 15. marca 1999   okresný   súd   uznesením   sp.   zn.   4   T   8/1999   rozhodol,   že   predmetnú   vec   vracia prokurátorovi   okresnej   prokuratúry   na   došetrenie   z dôvodu   podstatnej   zmeny   okolností prípadu.

Po došetrení veci bola okresnou prokuratúrou podaná na sťažovateľa a obžalovaného v 2. rade okresnému súdu obžaloba č. k. Pv 89/98-233 z 15. mája 2001, ktorá bola ďalej okresným súdom vedená pod sp. zn. 4 T 113/2001 a podľa ktorej bol sťažovateľ obvinený z trestného   činu   ublíženia na   zdraví   spolupáchateľstvom   podľa   §   221   ods.   1   Trestného zákona v spojení s § 9 ods. 2 Trestného zákona.

Okresný   súd   nariadil   termíny   hlavných   pojednávaní   na   26.   júl   2001   (uznesením odročené   z dôvodu   neprítomnosti   sťažovateľa   a   jeho   obhajcu,   ako   aj   obžalovaného v 2. rade),   9. október 2001   (uznesením   odročené   pre   neprítomnosť   sťažovateľa, obžalovaného   v 2.   rade   a   ich   obhajcov)   a   na   29.   november   2001   (zrušené   z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne).

Na   hlavnom   pojednávaní   5. februára 2002   okresný   súd   vykonal   dokazovanie výsluchom   predvolaných   svedkov,   pričom   pojednávanie   bolo   uznesením   odročené na 28. marec 2002 (pojednávanie zrušené z dôvodu hospitalizácie obhajkyne obžalovaného v 2. rade). Ďalší termín hlavného pojednávania bol okresným súdom nariadený na 13. jún 2002 (odročené na žiadosť obhajcu sťažovateľa z dôvodu jeho účasti na inom pojednávaní), na 17. september 2002 (okresný súd vykonal ďalšie dokazovanie) a na 19. december 2002 (odročené pre neprítomnosť sťažovateľa a obžalovaného v 2. rade).

Na hlavnom pojednávaní 27. marca 2003 vykonal okresný súd ďalšie dokazovanie, pričom pojednávanie bolo uznesením odročené na 3. júl 2003 (odročené pre neprítomnosť sťažovateľa a jeho obhajcu, ako aj obžalovaného v 2. rade), 28. október 2003 (zrušené pre neprítomnosť   zákonnej   sudkyne).   Hlavné pojednávanie nariadené   na 8.   január 2004 bolo uznesením odročené na 30. marec 2004 z dôvodu neprítomnosti obhajcov sťažovateľa a obžalovaného v 2.   rade,   ako   aj hospitalizácie prísediacej   senátu. Hlavné pojednávanie 30. marca   2004   bolo   uznesením   odročené   na   neurčito   z dôvodu   náhlej   hospitalizácie obhajkyne obžalovaného v 2. rade s tým, že okresný súd po skončení pojednávania prípisom adresovaným   nemocničnému   zariadeniu   zistí   dĺžku   jej   predpokladanej   hospitalizácie. Okresný   súd   nariadil   9. júna 2004 termín   hlavného pojednávania na 21. október 2004, pričom 15. júna 2004 ustanovil v zmysle § 40a ods. 1 v spojení s § 36 ods. 3 Trestného poriadku účinného do 31. decembra 2005 obžalovanému v 2. rade náhradného obhajcu.

Hlavné pojednávanie 21.   októbra   2004   bolo   zrušené   z dôvodu   práceneschopnosti zákonnej sudkyne. Ďalšie termíny hlavných pojednávaní boli okresným súdom nariadené na 17.   február   2005   a   10.   máj   2005   (odročené   z dôvodu   účasti   zákonnej   sudkyne na odbornom seminári), na 16. august 2005 (zisťované návrhy na doplnenie dokazovania v danej veci) a na 3. november 2005 (zrušený zo zdravotných dôvodov na strane zákonnej sudkyne). Spis bol následne na základe aktuálneho rozvrhu práce okresného súdu a jeho dodatkov pridelený iným zákonným sudkyniam 14. februára 2006 a 30. júna 2006, pričom bol   opätovne   4.   januára   2007   prerozdelený   do   oddelenia   pôvodnej   zákonnej   sudkyne (v tomto období neboli v danej veci vykonané žiadne úkony).

Okresný   súd   pokynom   zo   7.   februára   2007   vykonal   úkony   súvisiace   s prípravou hlavného pojednávania (vyžiadanie správ o povesti a odpisov z registra trestov, lustrum trestných konaní) a 13. marca 2007 nariadil termín hlavného pojednávania na 24. apríl 2007 (uvedený   termín   nebol   trestnou   kanceláriou   realizovaný).   Ďalší   termín   hlavného pojednávania   bol   okresným   súdom   nariadený   na   28.   jún   2007   (vykonané   ďalšie dokazovanie),   na   21.   august   2007   (odročené   pre   neprítomnosť   obžalovaného   v 2.   rade a predvolaného   svedka),   na   8.   november   2007   (odročené   pre   neprítomnosť   obhajcov sťažovateľa a obžalovaného v 2. rade, ako aj predvolaného svedka), 15. november 2007 (odročené pre neprítomnosť obhajkyne obžalovaného v 2. rade z dôvodu jej náhleho úmrtia) a na 18. december 2007 (odročené pre neprítomnosť sťažovateľa).

Hlavné pojednávanie nariadené okresným súdom na 5. február 2008 bolo zrušené pre služobnú zaneprázdnenosť zákonnej sudkyne. Ďalšie termíny hlavných pojednávaní boli okresným súdom nariadené na 29. apríl 2008 (odročené pre neprítomnosť predvolaného svedka),   17.   jún   2008,   22.   júl   2008   a   26.   august   2008   (všetky   termíny   boli   odročené pre neprítomnosť predvolaného svedka, ktorého sa nepodarilo policajným orgánom napriek príkazu okresného súdu predviesť, pričom obžalovaný v 2. rade trval na jeho vypočutí). Na základe   prípisu   okresného   súdu   z   5. septembra 2008   nemocničné   zariadenie (Psychiatrická nemocnica v P.) v odpovedi z 23. septembra 2008 uviedlo, že tento svedok bol 19. septembra 2008 prepustený z nemocnice. Okresný súd nariadil termín hlavného pojednávania na 21. október 2008, ktorý bol odročený z dôvodu neprítomnosti sťažovateľa na 9. december 2008. Posledný nariadený termín pojednávania na 17. február 2009 bol zrušený.

Na   základe   uvedeného   prehľadu   ústavný   súd   konštatuje,   že   z celkového   počtu 31 nariadených   hlavných   pojednávaní   bolo   hlavné   pojednávanie   šesťkrát   odročené z objektívnych   dôvodov   na   strane   zákonnej   sudkyne   (práceneschopnosť   alebo   služobné povinnosti).   Pokiaľ   boli   ďalšie   termíny   hlavných   pojednávaní   odročené,   stalo   sa   tak z dôvodu   ne(ospravedlnenej)   neprítomnosti   sťažovateľa,   obžalovaného   v 2.   rade,   ich obhajcov alebo predvolaných svedkov, čo však nemožno pripísať na ťarchu okresného súdu. Podľa názoru ústavného súdu tiež nemožno pripísať procesné pochybenia vyšetrovacích orgánov v prípravnom konaní v neprospech okresného súdu (v tomto prípade ide o obdobie od   15.   marca   1999   do   15.   mája   2001).   Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   posúdil ako zbytočné prieťahy v konaní len obdobia nečinnosti okresného súdu od 1. augusta 1997 do   19.   januára   1999   a od   1.   decembra   2005   do   7.   februára   2007   a na   tomto   základe rozhodol, že postupom okresného súdu v namietanom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Keďže označené konanie nebolo do času rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti právoplatne   skončené,   ústavný   súd   prikázal   okresnému   súdu,   aby   v konaní   vedenom pod sp. zn. 4 T 113/2001 v ďalšom období postupoval bez zbytočných prieťahov.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   žiadal   o   priznanie   finančného   zadosťučinenia   v celkovej   sume 300 000 Sk   (9 958,18   €)   argumentujúc   najmä   tým,   že «sa   mnohokrát   na   hlavné pojednávanie dostavil zbytočne, v práci, i keď preňho platí prezumpcia neviny, je naňho pozerané   ako   na   „kriminálnika“,   všetky   neúčasti   v práci   z dôvodu   účasti   na   hlavných pojednávaniach,   pred   tým   na   výsluchoch   si   musel   nadpracovať.  ...   Sťažovateľ,   i keď pripúšťa v spravodlivý výsledok v tomto trestnom konaní, nemôže sa zbaviť pocitu krivdy a nespravodlivosti...».

Pri   určovaní   výšky   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal   zo   zásad spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   keď   priznáva spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru,   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného v súčasnosti okresným súdom pod sp. zn. 4 T 113/2001 a berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, okrem iného čiastočný   podiel   sťažovateľa   na   predĺžení   konania,   povahu   veci   a význam   konania pre sťažovateľa, ako aj skutočnosť, že predmetné konanie nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 3 000 € (90 378 Sk) pre sťažovateľa za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Priznané finančné zadosťučinenie je povinný vyplatiť sťažovateľom okresný súd tak, ako je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním advokátom JUDr. J. Ch. v konaní pred ústavným   súdom.   Podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   môže v odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom, ktorý vykonal v danej veci štyri úkony (3 úkony právnej služby v roku 2008 a 1 úkon v roku 2009). Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) prislúcha ako základná tarifa podľa § 11 ods. 2 vyhlášky 1/6 z výpočtového základu (§ 1 ods. 3 vyhlášky), t. j. zo sumy 632,54 € (19 056 Sk za úkony vykonané v roku 2008), čo predstavuje za jeden úkon v roku 2008 odmenu v sume 105,42 € (3 176 Sk). Náhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti, ako aj podanie doručené ústavnému súdu 13. novembra 2008) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky, a to každý úkon po 105,42 € (3 176 Sk), t. j. spolu 316,27 € (9 528 Sk), čo spolu s režijným paušálom trikrát 18,92 € (trikrát 190 Sk) - § 16 ods. 3 vyhlášky, ako aj DPH (19 % z 9 528 Sk, osvedčenie z 18. marca 2004) predstavuje sumu 398,88 € (12 016,62 Sk). Podanie právneho zástupcu doručené ústavnému súdu 12. februára 2009 nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na jeho obsah (absencia ústavnoprávneho aspektu) ako podanie relevantné na rozhodnutie vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal (IV. ÚS 99/07).

Trovy   konania   je   okresný   súd   povinný   uhradiť   na   účet   právneho   zástupcu sťažovateľa   (§   31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s   §   149   Občianskeho   súdneho poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

V zmysle   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu   nie je prípustný   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. marca 2009