znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 309/07-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. decembra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť R. G., Poľská republika, W. S., Poľská republika, B. L., Poľská   republika,   a M.   K.,   Poľská   republika,   zastúpených   advokátom   JUDr.   F.   K.,   P., ktorou namietali porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Krajského   súdu   v   Bratislave   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 1 S 63/2007, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   R.   G.,   W.   S.,   B.   L.   a   M.   K. o d m i e t a   z   dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. októbra 2007 doručená   sťažnosť R.   G.,   Poľská   republika,   W.   S.,   Poľská   republika,   B.   L.,   Poľská republika, a M. K., Poľská republika (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. F. K., P., v ktorej namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 S 63/2007.

Sťažovatelia   vo   svojej   sťažnosti   uvádzajú, že 28.   júla 1998 podali ako účastníci v správnom   konaní   Najvyššiemu   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“) žalobu proti rozhodnutiam správneho orgánu - Colného riaditeľstva Slovenskej republiky sp. zn. 4534/98-2439/98/1 z 22. mája 1998, sp. zn. 4536/98-2441/98/1 z 22. mája 1998, sp. zn. 4532/98-2437/98/1 z 21. mája 1998 a sp. zn. 4535/98-2440/98/1 z 22. mája 1998.

Najvyšší súd uznesením sp. zn. 5 Sž 110-113/98 z 5. augusta 1998 vyslovil svoju vecnú nepríslušnosť a predmetná vec bola postúpená Okresnému súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“). Sťažovatelia podali 3. apríla 2001 predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Predseda okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti č. Spr. 3262/01 z 26. apríla 2001 okrem iného uviedol, „... že v minulosti prišlo k prieťahom v konaní“. Okresný súd uznesením č. k. S 1/99-21 z 20. februára 2007 vyslovil v predmetnej veci svoju vecnú nepríslušnosť a postúpil ju krajskému súdu. Vzhľadom na skutočnosť, že krajský súd vo veci podľa názoru sťažovateľov nekonal, sťažovatelia podali 16. augusta 2007 sťažnosť na prieťahy v konaní, pretože „... po skutkovej a právnej stránke sa nejedná o náročnú vec...“.

V   nadväznosti   na   uvedené   sťažovatelia   žiadali,   aby   ústavný   súd   vydal   nález, v ktorom rozhodne nasledovne:„1.   Krajský   súd,   Bratislava   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1   S   63/2007   porušila základné právo R. G., W. S., B. L. a M. K., aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

2. R. G., W. S., B. L. a M. K. priznáva primerané zadosťučinenie každému vo výške 100.000.- Sk (slovom: stotisíc slovenských korún), ktoré je Krajský súd Bratislava povinný vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3.   Krajskému   súdu   Bratislava   prikazuje,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1 S 63/2007 konal bez zbytočných prieťahov.

4. Krajský súd Bratislava je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia R. G., W. S., B.   L.   a M.   K.,   ktoré   je   povinný   zaplatiť   právnemu   zástupcovi   každého   zo   sťažovateľov advokátovi   JUDr.   F.   K.   vo   výške   6.853,40   Sk   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a v jeho   prítomnosti   a aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach   alebo   záväzkoch   alebo   o oprávnenosti   akéhokoľvek   trestného   obvinenia   proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana   súkromného   života   účastníkov   alebo,   v rozsahu   považovanom   súdom   za   úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody   uvedené   v   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom   alebo   slobodou   na   jednej   strane   a namietaným   konaním   alebo   iným   zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (m. m. I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03, IV. ÚS 55/05).

V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu sa otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   skúma   vždy   s prihliadnutím   na   konkrétne   okolnosti posudzovanej veci najmä podľa týchto kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu v uvedenej veci.

Ústavný súd na základe preskúmania spisu krajského súdu vedeného pod sp. zn. 1 S 63/2007 zistil, že predmetom konania je rozhodovanie o správnej žalobe podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku, pričom daná vec nevykazuje známky skutkovej alebo právnej náročnosti. Ústavný súd tiež nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by sťažovatelia prispeli k predĺženiu konania.

Ústavný súd z predloženého spisu krajského súdu vedeného pod sp. zn. 1 S 63/2007 zistil, že okresný súd uznesením č. k. S 1/99-21 z 20. februára 2007 vyslovil svoju vecnú nepríslušnosť na konanie a danú vec postúpil krajskému súdu, ktorému bol spis doručený 8. marca 2007.

Krajský súd uznesením č. k. 1 S 63/2007-27 z 18. júna 2007 predmetné konanie zastavil   z dôvodu   neuhradenia   súdneho   poplatku   sťažovateľmi   za   podanie   návrhu   na základe výzvy okresného súdu z 30. marca 2001 (právny zástupca sťažovateľov prevzal uvedenú výzvu 9. mája 2001). Potvrdenie o úhrade súdneho poplatku bolo krajskému súdu doručené 3. júla 2007. Krajský súd uznesením č. k. 1 S 63/2007-32 z 31. júla 2007 zrušil uznesenie   č.   k.   1   S 63/2007-27   z 18. júna   2007   z dôvodu   úhrady   súdneho   poplatku sťažovateľmi a zároveň vydal pokyn doručiť predmetné uznesenie účastníkom konania.

Stanoviskom   z 18.   septembra   2007   sa   zákonná   sudkyňa   na   základe   výzvy podpredsedu krajského súdu č. Spr. 2259/07 zo 14. septembra 2007 vyjadrila k sťažnosti sťažovateľov   na   prieťahy   v konaní.   Vo   svojom   stanovisku   uviedla   prehľad   úkonov vykonaných   v danej   veci   a na základe   toho   konštatovala,   že „Z   uvedeného   vyplýva,   že tvrdenie   právneho   zástupcu   o prieťahoch   v konaní   zapríčinených   procesným   postupom nášho súdu nemá oporu v spise“.

Vzhľadom na uvedený prehľad úkonov, ktoré krajský súd od doručenia spisu v danej veci vykonal, v spojení s dĺžkou predmetného konania na krajskom súde v čase doručenia ústavnej   sťažnosti   (5   mesiacov)   ústavný   súd   nezistil   zbytočné   prieťahy   v namietanom konaní ani príčinnú súvislosť medzi postupom krajského súdu v danej veci a porušením základného   práva   sťažovateľov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Ústavný   súd   nad   rámec uvedeného poznamenáva, že ak by boli sťažovatelia uhradili súdny poplatok už na základe výzvy okresného súdu z 30. marca 2001, mohol krajský súd vykonávať úkony v merite veci a nie procesné úkony spojené so splnením poplatkovej povinnosti.

Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľov   odmietol   už   po   jej predbežnom   prerokovaní   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ako   zjavne neopodstatnenú.

Po   odmietnutí   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa   aj   ďalšími návrhmi   sťažovateľov   (napr.   priznaním   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   úhrady trov právneho zastúpenia atď.).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. decembra 2007