SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 308/09-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., D., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 17 D 266/07 (pôvodne vedenom pod sp. zn. Dd 30/06) a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť J. B. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. augusta 2009 doručená v poradí piata sťažnosť J. B., D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Dd 30/06, v súčasnosti vedenom pod sp. zn. 17 D 266/07.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v roku 1991 jeho právny predchodca A. B. (otec sťažovateľa, ďalej len „navrhovateľ“) podal okresnému súdu návrh na dodatočné prerokovanie dedičstva po jeho právnom predchodcovi O. B. Sťažovateľ vstúpil do konania po smrti navrhovateľa 19. októbra 1996.
Sťažovateľ bol vo veci vypočutý 22. septembra 2006 a 23. januára 2007 prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu Bratislava II. Podaním z 5. októbra 2006 a zo 16. apríla 2007 sťažovateľ požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Uznesením zo 14. júna 2007 okresný súd odmietol podanie navrhovateľa. Sťažovateľ podal proti uzneseniu odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Okresný súd predvolal sťažovateľa na informatívny výsluch na 28. apríl 2008, na ktorom sa sťažovateľ nezúčastnil zo zdravotných dôvodov. Uznesením, ktoré bolo sťažovateľovi doručené 8. decembra 2008, mu okresný súd priznal oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovil mu za právnu zástupkyňu advokátku JUDr. M. P.
Podľa vyjadrenia sťažovateľa okresný súd v jeho veci opakovane aj niekoľko rokov nekonal, čím spôsobil zbytočné prieťahy a porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Sťažovateľ sa domáhal odstránenia prieťahov podaním sťažnosti predsedovi okresného súdu z 3. októbra 2006. V odpovedi na sťažnosť z 21. novembra 2006 sa uvádza, že boli prijaté opatrenia na zabezpečenie plynulého pokračovania v konaní s tým, že vo veci je potrebné vykonávať úkony smerujúce k jej vybaveniu najmenej raz za dva mesiace.
Pretože o veci sťažovateľa nebolo dosiaľ právoplatne rozhodnuté, sťažovateľ žiada, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu v napadnutom konaní postupovať bez zbytočných prieťahov a aby mu priznal finančné zadosťučinenie 6 025 € a náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súd v tej istej veci koná.
V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd z evidencie podaní zistil, že sťažnosti, ktorá je predmetom tohto konania, predchádza obsahovo identická sťažnosť sťažovateľa z 27. februára 2009 doručená ústavnému súdu 27. apríla 2009, o ktorej je vedené konanie pod sp. zn. Rvp 683/09. O sťažnosti z 27. februára 2009 ústavný súd dosiaľ nerozhodol.
Vzhľadom na to, že v tej istej veci sťažovateľa ústavný súd už vedie konanie pod sp. zn. Rvp 683/09, ústavný súd túto sťažnosť sťažovateľa odmietol pre neprípustnosť [§ 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde].
Z toho dôvodu už ústavný súd sťažovateľa nevyzýval, aby sťažnosť doplnil o splnomocnenie pre právneho zástupcu, resp. o žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. septembra 2009