znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 307/08-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. septembra 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   V.   H.,   t.   č.   vo   výkone   trestu   odňatia   slobody,   vo   veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 125/2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. H. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. augusta 2008   doručená   sťažnosť V.   H.,   t.   č.   vo   výkone   trestu   odňatia   slobody   (ďalej   len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 125/2004.

Z obsahu sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že 22. marca 2004 podal okresnému súdu žalobu,   pričom „...   nebolo   vo   veci   samej   ani   vytýčené   hlavné   ústne   pojednávanie   na Okresnom súde v Bratislave 1“. Sťažovateľ ďalej vyjadruje presvedčenie, že „vec sama po obsahovej stránke nie je vôbec zložitá a ani obtiažna na dokazovanie. V samom spore je minimum   účastníkov,   spolu   traja.   Jeden   odporca   a dvaja   navrhovatelia.   Obaja navrhovatelia v tomto spore majú spoločný petit a voči odporcovi si uplatňujú stejný nárok. Trestné spisy navrhovateľov sú základným argumentom v dokazovaní a boli navrhnuté ako dôkaz už 22. marca 2004, ostatná argumentácia je len podružná... Zdržiavanie vo veci je len spôsobované tým, že OS BA 1 navrhovateľom ustanoví právneho zástupcu, ten sa voči ustanoveniu odvolá a vec ide na KS BA... Treba poukázať, že ustanovení obhajcovia nie sú podľa OSP účastníci konania a navrhovatelia len využívajú svoje ústavné právo na právnu pomoc pred orgánmi verejnej moci lebo spĺňajú zákonné podmienky pridelenia právneho zástupcu.“.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom rozhodne nasledovne:

„Občiansko   -   právny   spor   vedený   na   Okresnom   súde   v Bratislave   1   pod   číslom 16C/125/04   zo   dňa   prijatia   žalobného   návrhu   22.   marec   2004   neskončil   právoplatným rozhodnutím v primeranej lehote - čím sa porušil článok európskeho Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách čl. 6 ods. 1 a bez zbytočných prieťahov - čím sa porušil článok ústavného práva SR čl. 48 ods. 2.

Ústavný   súd   SR   priznáva   navrhovateľovi   sťažnosti   primerané   finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 50.000,- Sk (slovom - päťdesiattisíc slovenských korún).

Porušovateľ základného práva v zastúpení t. j. zástupca, ktorý konal pred ÚS SR v mene porušovateľa základného práva je povinný zaplatiť priznanú náhradu do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia navýšenú o úrok z omeškania vo výške 17 % za každý začatý mesiac ak by povinný nesplnil dvojmesačnú lehotu a porušovateľ uhradí trovy konania.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a v jeho   prítomnosti   a aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme   mravnosti,   verejného   poriadku   alebo   národnej   bezpečnosti   v   demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov   alebo,   v rozsahu   považovanom   súdom   za   úplne   nevyhnutný,   pokiaľ   by, vzhľadom   na   osobitné   okolnosti,   verejnosť   konania   mohla   byť   na   ujmu   záujmom spoločnosti.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody   uvedené   v   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom   alebo   slobodou   na   jednej   strane   a namietaným   konaním   alebo   iným   zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (m. m. I. ÚS 12/01, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 79/07).

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo   na   prerokovanie   záležitosti   v primeranej   lehote.   Z uvedeného   dôvodu   nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 20/02).

Za   účelom   preskúmania   opodstatnenosti   sťažnosti   si   ústavný   súd   vyžiadal   spis okresného   súdu   vedený   pod   sp.   zn.   16 C 125/2004,   z   ktorého   zistil,   že   predmetom namietaného konania je rozhodovanie o žalobe navrhovateľa v 1. rade a sťažovateľa ako navrhovateľa   v 2.   rade   (ďalej   aj   „navrhovatelia“)   o nedbalý   výkon   obhajoby   proti advokátovi JUDr. S. Ch. (ďalej len „odporca“).

Zo   spisu   vyplýva,   že   okresnému   súdu   bola   22.   marca   2004   doručená   žaloba navrhovateľov   pre   nedbalý   výkon   obhajoby   proti   odporcovi   so   súčasnou   žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov. Okresný súd vydal 17. apríla 2004 a 5. mája 2004 pokyny na lustrovanie danej veci a jej zapísanie prostredníctvom elektronickej podateľne, pričom   24. mája 2004 vyzval navrhovateľov na preukázanie majetkových pomerov.   Po doručení   požadovaných   tlačív   o   majetkových   pomeroch   sťažovateľov   okresný   súd uznesením č. k. 16 C 125/2004-13 z 31. augusta 2004 priznal navrhovateľom oslobodenie od súdnych poplatkov a vydal pokyn na jeho doručenie účastníkom konania.

Okresný súd uznesením č. k. 16 C 125/2004-15 z 22. októbra 2004 navrhovateľom ustanovil   právneho zástupcu   JUDr.   I.   B.,   pričom   9.   novembra   2004 mu bolo doručené odvolanie tohto advokáta proti predmetnému uzneseniu a žiadosť o jeho zrušenie z dôvodu nepriaznivého zdravotného   stavu   spolu   s lekárskym   potvrdením.   Okresný   súd   vydal   15. novembra 2004 pokyn na predloženie spisu Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)   na   rozhodnutie   o podanom   odvolaní.   Spis   bol   odvolaciemu   súdu   doručený   19. novembra 2004.

Krajský   súd   uznesením   č.   k.   8   Co   370/04-21   z 28.   februára   2005   napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd po vrátení spisu   20.   apríla   2005   vydal   pokyn   na   doručenie   uznesenia   krajského   súdu   účastníkom konania a uznesením č. k. 16 C 125/2004-30 z 20. júna 2005 navrhovateľom ustanovil za právneho zástupcu JUDr. M. Z. Okresnému súdu bolo 13. júla 2005 doručené vyjadrenie uvedeného   advokáta   -   odmietnutie   právneho   zastúpenia   a odvolanie   proti   predmetnému uzneseniu podľa § 21 písm. b) a e) zákona č. 586/2003 Z. z. advokácii a o zmene a doplnení zákona   č.   455/1991   Zb.   o živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v znení neskorších   predpisov.   Okresný   súd   vydal   25.   júla   2005   pokyn   na   predloženie   spisu krajskému súdu   na rozhodnutie o odvolaní.   Spis bol   krajskému   súdu   doručený   26. júla 2005.   Krajský   súd   uznesením   č.   k.   8   Co   264/05-38   z 20.   decembra   2005   napadnuté uznesenia prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Okresný súd po vrátení spisu 6. apríla 2006 vydal pokyn na doručenie uznesenia účastníkom konania a 15. mája 2006 vydal pokyn na doručenie prípisu advokátovi JUDr. M. Z. Odpoveď advokáta na uvedený prípis bola okresnému súdu doručená 13. júna 2006 (preukázanie existencie dôvodov na odmietnutie poskytovania právnych služieb). Následne vydal okresný súd 29. júna 2006 pokyn na doručenie prípisu odporcovi.

Uznesením   okresného   súdu   č.   k.   16   C   125/2004-52   z 28.   septembra   2006   bol navrhovateľom ustanovený za právneho zástupcu advokát JUDr. M. Ž., pričom okresnému súdu bolo 19. októbra 2006 doručené jeho odvolanie proti predmetnému uzneseniu. Po vypracovaní   predkladacej   správy   bol   predmetný   spis   23.   októbra   2006   predložený krajskému súdu.

Krajský súd uznesením č. k. 8 Co 460/06-57 z 31. októbra 2007 odvolanie advokáta odmietol a spis bol 21. januára 2008 vrátený okresnému súdu, ktorý následne vydal pokyn na   doručenie   tohto   uznesenia   účastníkom   konania.   Okresný   súd   uznesením č. k. 16 C 125/2004-66   z 31.   marca   2008   zrušil   uznesenie   č.   k.   16   C   125/2004-52 z 28. septembra   2006   a uznesením   č.   k.   16   C   2125/2004-67   z 31.   marca   2008   vyzval navrhovateľov na odstránenie vád žaloby. Po doručení odpovedí navrhovateľov (30. apríla 2008 a 5. mája 2008) okresný súd uznesením č. k. 16 C 125/2004-76 zo 4. augusta 2008 ustanovil navrhovateľom za právneho zástupcu advokáta JUDr. Z. P.

Z uvedeného prehľadu úkonov vykonaných v danej veci vyplýva, že podstatný vplyv na   doterajšiu   dĺžku   konania   mali   dve   okolnosti   -   postup   okresného   súdu   týkajúci   sa ustanovenia právneho zástupcu pre navrhovateľov a dĺžka obdobia, počas ktorého sa spis v dôsledku podania opravných prostriedkov nachádzal na krajskom súde (od 19. novembra 2004 do 19. apríla 2005, od 26. júla 2005 do 5. apríla 2006 a od 24. októbra 2006 do 21. januára 2008, t. j. spolu 28 mesiacov). Okresný súd ustanovil navrhovateľom postupne štyroch právnych zástupcov v danej veci, pričom dôvody, pre ktoré traja z nich odmietli zastupovať   navrhovateľov,   možno   posúdiť   ako   objektívne   (vážne   ochorenie,   pracovná zaneprázdnenosť,   osobné   priateľské   vzťahy   s odporcom)   a   mimo   dosahu   sféry   činnosti okresného súdu. Podľa názoru ústavného súdu preto nemožno predĺženie konania, ktoré nastalo v dôsledku týchto okolností, pripísať na ťarchu okresného súdu.

Vzhľadom   na   počet   úkonov,   ktoré   okresný   súd   v danej   veci   vykonal,   v spojení s dĺžkou predmetného konania v čase doručenia sťažnosti, ústavný súd posúdil doterajšiu činnosť okresného súdu v namietanom konaní ako v zásade plynulú, pričom krátkodobé obdobie nečinnosti okresného súdu podľa jeho názoru nevykazuje intenzitu, pri ktorej by bolo možné uvažovať o porušení základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej v prípadoch, keď zistil, že sa postup všeobecného súdu nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy   (či   v zmysle   čl.   6   ods.   1   dohovoru),   nevyslovil   porušenie   základného   práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho pri predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, III. ÚS 59/05, III. ÚS 82/07).

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Po   odmietnutí   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa   aj   ďalšími návrhmi   sťažovateľa   (napr.   žiadosťou   o ustanovenie   právneho   zástupcu,   priznaním primeraného finančného zadosťučinenia atď.).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2008