SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 305/2012-22
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júna 2012 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. S. S. a A. S., obaja bytom L., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 34/2008 (pôvodne vedenom pod sp. zn. NM-5 C 367/2002), a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. S. S. a A. S. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. decembra 2011 doručená sťažnosť Ing. S. S. a A. S. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 34/2008, pôvodne vedenom pod sp. zn. NM-5 C 367/2002 (ďalej len „namietané konanie“).
Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú, že sú účastníkmi konania pred okresným súdom vedeného pod sp. zn. NM-5 C 367/2002, ktoré je podľa ich tvrdenia poznačené zjavnými prieťahmi a „pociťujú skrivosť v tom, že porušením ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, porušením čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nebola vec ku dnešnému dňu prejednaná v primeranej lehote a vo veci nebolo rozhodnuté a to aj napriek tomu, že namietali porušovanie ich ústavných práv, avšak súd ich ignoroval.
Ku dnešnému dňu nie je vo veci vinou ad hoc úkonov zo strany konajúceho súdu právoplatne rozhodnuté.
Vo veci od 15. 05. 2002 (domáhame sa ochrany našich majetkových práv) sťažovateľom nebola súdom poskytnutá rýchla a efektívna ochrana a nebolo rozhodnuté ani na prvom stupni, a to všetko za viac ako10 rokov a 6 mesiacov.
K zjavnej nečinnosti sme neprispeli... Okresný súd... sme naposledy požiadali listom zo dňa 15. 08 2011 o odstránenie neprimeraného porušovania našich ústavných práv a prijať účinné opatrenia smerujúce k zjednaniu nápravy a odstránenie prieťahov.
Súd iba skonštatoval porušenie môjho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a to priloženým listom... zo dňa 20. 09. 2011.“.
Na základe uvedeného sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol tak, že v náleze vysloví porušenie ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní, okresnému súdu prikáže, aby konal bez zbytočných prieťahov, a prizná im primerané finančné zadosťučinenie v sume každému po 10 750 €.
Sťažovatelia súčasne požiadali aj o ustanovenie advokáta, ktorý by ich zastupoval v konaní pred ústavným súdom, a to bez toho, aby túto žiadosť odôvodnili, prípadne inak dokladovali. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd v prípise č. k. Rvp 4052/2011-18 z 9. mája 2012 informoval sťažovateľov o tom, že na základe zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov bolo v Slovenskej republike na sprístupnenie právnej pomoci osobám v hmotnej núdzi zriadené Centrum právnej pomoci (ďalej aj „centrum“), ktoré s účinnosťou od 1. januára 2012 môže osobám v hmotnej núdzi poskytnúť právnu pomoc, a to aj formou ustanovenia právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom. Ústavný súd preto v označenom prípise odkázal sťažovateľov s ich žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu na centrum a zároveň ich vyzval, aby mu v lehote 14 dní od jeho doručenia preukázali, že Centru právnej pomoci podali písomnú žiadosť o poskytnutie právnej pomoci a ustanovenie advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom vo veci ich sťažnosti. Ústavný súd zároveň sťažovateľov upozornil, že ak v určenej lehote ústavnému súdu nepreukážu, že Centru právnej pomoci takúto žiadosť podali, môže ich sťažnosť odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí. Sťažovatelia si označený prípis prevzali 14. mája 2012
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Podľa § 20 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistil, že k sťažnosti sťažovateľov nie je priložené splnomocnenie na ich zastupovanie advokátom v konaní pred ústavným súdom a ani na výzvu ústavného súdu, aby sa so svojou žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu obrátili na Centrum právnej pomoci a túto skutočnosť preukázali, v lehote určenej ústavným súdom (a ani do dňa predbežného prerokovania ich sťažnosti) nezareagovali, a to napriek tomu, že ich ústavný súd upozornil, že ak mu v tejto lehote uvedenú skutočnosť nepreukážu, môže ich sťažnosť odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.
Na tomto základe ústavný súd so zreteľom na nečinnosť sťažovateľov, ktorí nevykonali relevantné úkony smerujúce k zabezpečeniu svojho právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, rozhodol o odmietnutí ich sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. júna 2012