znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 305/2012-22

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   7.   júna   2012 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   S.   S.   a A.   S.,   obaja   bytom   L.,   ktorou   namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prejednanie   svojej   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 34/2008 (pôvodne vedenom pod sp. zn. NM-5 C 367/2002), a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Ing.   S.   S.   a A.   S. o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. decembra 2011 doručená sťažnosť Ing.   S. S. a A.   S. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou   namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Nové   Mesto   nad Váhom (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 34/2008, pôvodne vedenom pod sp. zn. NM-5 C 367/2002 (ďalej len „namietané konanie“).

Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú, že sú účastníkmi konania pred okresným súdom vedeného pod sp. zn. NM-5 C 367/2002, ktoré je podľa ich tvrdenia poznačené zjavnými prieťahmi a „pociťujú skrivosť v tom, že porušením ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, porušením čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nebola vec ku dnešnému dňu prejednaná v primeranej   lehote   a   vo   veci   nebolo   rozhodnuté   a   to   aj   napriek   tomu,   že   namietali porušovanie ich ústavných práv, avšak súd ich ignoroval.

Ku dnešnému dňu nie je vo veci vinou ad hoc úkonov zo strany konajúceho súdu právoplatne rozhodnuté.

Vo   veci   od   15.   05.   2002   (domáhame   sa   ochrany   našich   majetkových   práv) sťažovateľom nebola súdom poskytnutá rýchla a efektívna ochrana a nebolo rozhodnuté ani na prvom stupni, a to všetko za viac ako10 rokov a 6 mesiacov.

K zjavnej nečinnosti sme neprispeli... Okresný súd... sme naposledy požiadali listom zo dňa 15. 08 2011 o odstránenie neprimeraného porušovania našich ústavných práv a prijať účinné opatrenia smerujúce k zjednaniu nápravy a odstránenie prieťahov.

Súd iba skonštatoval porušenie môjho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a to priloženým listom... zo dňa 20. 09. 2011.“.

Na základe uvedeného sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol tak, že v náleze vysloví porušenie ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní, okresnému súdu   prikáže,   aby   konal   bez   zbytočných   prieťahov,   a   prizná   im   primerané   finančné zadosťučinenie v sume každému po 10 750 €.

Sťažovatelia súčasne požiadali aj o ustanovenie advokáta, ktorý by ich zastupoval v konaní pred ústavným súdom, a to bez toho, aby túto žiadosť odôvodnili, prípadne inak dokladovali. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd v prípise č. k. Rvp 4052/2011-18 z 9. mája 2012 informoval sťažovateľov o tom, že na základe zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003   Z.   z.   o   advokácii   a   o zmene   a   doplnení   zákona   č. 455/1991   Zb. o živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších   predpisov   v   znení zákona   č.   8/2005   Z.   z.   v znení   neskorších   predpisov   bolo   v   Slovenskej   republike na sprístupnenie právnej pomoci osobám v hmotnej núdzi zriadené Centrum právnej pomoci (ďalej aj „centrum“), ktoré s účinnosťou od 1. januára 2012 môže osobám v hmotnej núdzi poskytnúť právnu pomoc, a to aj formou ustanovenia právneho zástupcu na konanie pred ústavným   súdom.   Ústavný   súd   preto   v označenom   prípise   odkázal   sťažovateľov   s ich žiadosťou   o ustanovenie   právneho   zástupcu   na   centrum   a zároveň   ich   vyzval,   aby   mu v lehote 14 dní od jeho doručenia preukázali, že Centru právnej pomoci podali písomnú žiadosť   o poskytnutie   právnej   pomoci   a ustanovenie   advokáta   na   zastupovanie   v konaní pred ústavným súdom vo veci ich sťažnosti. Ústavný súd zároveň sťažovateľov upozornil, že   ak   v určenej   lehote   ústavnému   súdu   nepreukážu,   že   Centru   právnej   pomoci   takúto žiadosť podali,   môže ich   sťažnosť odmietnuť podľa   § 25 ods.   2 zákona Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí. Sťažovatelia si označený prípis prevzali 14. mája 2012

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa § 20 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí   pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákon neustanovuje inak.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistil, že k sťažnosti sťažovateľov nie je priložené splnomocnenie na ich zastupovanie advokátom v konaní pred ústavným súdom a ani   na   výzvu   ústavného   súdu,   aby   sa   so   svojou   žiadosťou   o   ustanovenie   právneho zástupcu obrátili na Centrum právnej pomoci a túto skutočnosť preukázali, v lehote určenej ústavným súdom (a ani do dňa predbežného prerokovania ich sťažnosti) nezareagovali, a to napriek tomu, že ich ústavný súd upozornil, že ak mu v tejto lehote uvedenú skutočnosť nepreukážu, môže ich sťažnosť odmietnuť podľa § 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

Na   tomto   základe   ústavný   súd   so   zreteľom   na   nečinnosť   sťažovateľov,   ktorí nevykonali   relevantné   úkony   smerujúce   k   zabezpečeniu   svojho   právneho   zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, rozhodol o odmietnutí ich sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

Vzhľadom   na odmietnutie   sťažnosti   bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júna 2012