znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 305/04-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2004 o späťvzatí sťažnosti Vladislava Marhoula, B., vo veci porušenia jeho základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   postupom   Krajského   súdu   v   Bratislave   a Sociálnej   poisťovne, ústredia, so sídlom v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Konanie o sťažnosti Vladislava Marhoula   z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. augusta 2004 doručená sťažnosť Vladislava Marhoula, B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie jeho základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a základného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   postupom   Krajského   súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) a Sociálnej poisťovne, ústredia, so sídlom v Bratislave (ďalej len „sociálna poisťovňa“).

Sťažovateľ okrem iného poukázal na arogantný prístup sociálnej poisťovne k jeho osobe, zo strany ktorej nedošlo „... k platbě zadržených měsíčních dávek jako příspěvku k důchodu pro vojáky PTP á 540,- Sk/měsíčne a přiznání I. pracovní kategorie za dobu nuceného nasazení v bani Václav I v Orlové-Rychvald na ostravsku v r. 1950 – 11/1951 jako jedinému z ostatních bratislavských vojáků PTP té doby“. Sťažnosť smeruje aj proti postupu krajského súdu, ktorý ho podľa sťažovateľa poškodzuje ako občana Slovenskej republiky českej národnosti. V súvislosti s tým sťažovateľ uviedol, že „Psychické tlaky a nepoctivé vedení mé právní věci trvají od r. 1994...“, a tvrdil, že krajský súd jeho spor predlžuje s nádejou, že zomrie.

Sťažovateľ   žiadal   v   súvislosti   s   uvedeným,   aby   mu   ústavný   súd   priznal   sumu 250 000 Sk ako odškodnenie za vzniknutú nemajetkovú a finančnú ujmu.

Keďže sťažnosť sťažovateľa nespĺňala základné náležitosti podľa § 20 a § 50 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“),   vyzval   ho   ústavný   súd   listom z 13. septembra 2004 na odstránenie jej nedostatkov.

V podaní z 27. septembra 2004, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 29. septembra 2004,   sťažovateľ   uviedol: „...   obraciam   sa   na   Vás   v   predmetnej   veci   a   z dôvodov nesplnenia   základných   náležitostí   v   mojom   podaní   adresovanom   Ústavnému   súdu Slovenskej republiky, ustanovených zák. č. 38/1993 Z. z. a dôvodov nevyčerpania všetkých opravných   prostriedkov,   resp.   iných   právnych   prostriedkov   pred   všeobecným   súdom, beriem v celom rozsahu svoje podanie doručené na Ústavný súd Slovenskej republiky v celom rozsahu späť“.

Podľa   §   54   zákona   o   ústavnom   súde   ak   sťažovateľ   vezme   svoju   sťažnosť   späť, ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa nepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo slobody sťažovateľa.

Pretože ústavný súd nezistil dôvody, ktoré by mohli viesť k záveru o neprípustnosti späťvzatia predmetnej sťažnosti, konanie o nej zastavil.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2004