znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 304/2011-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. júla 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   V.   H.,   K.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na ochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Vojenskej obvodnej prokuratúry P. č. k. 0 Pn 337/09-32 z 3. novembra 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. V. H. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 26. mája 2011 doručené podanie Ing. V. H., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len „ústava“)   a základného   práva   na ochranu majetku   podľa   čl. 20 ods. 1 ústavy uznesením Vojenskej obvodnej prokuratúry P. (ďalej len „vojenská obvodná prokuratúra“) č. k.   0 Pn 337/09-32   z   3.   novembra   2009   (ďalej   aj   „uznesenie   vojenskej   obvodnej prokuratúry“).

Z podania   vyplýva,   že   sťažovateľ   podal   30.   júna   2009   trestné   oznámenie   pre podozrenie z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) a   c)   Trestného   zákona, ktorý   mali spáchať policajti   Okresného   riaditeľstva   Policajného zboru v P., oddelenia skráteného vyšetrovania v K.

V sťažnosti sťažovateľ uviedol:„MV   SR,   sekcia   kontroly   a inšpekčnej   služby,   4.   inšpekčné   oddelenie,   K.   svojím uznesením ČVS: SKIS-283/IS-4-V-2009 zo dňa 7. 9. 2009 môj podnet zo dňa 30. 6. 2009 zamieta s odôvodnením, že nie je dôvod na začatie trestného stíchania, alebo postup podľa § 197 ods. 2, Trestného poriadku.“

Proti   uzneseniu   vyšetrovateľa   Ministerstva   vnútra   Slovenskej   republiky,   sekcie kontroly a inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby, 4. inšpekčného oddelenia (ďalej len „vyšetrovateľ“) sp. zn. ČVS: SKIS-283/IS-4-V-2009 zo 7. septembra 2009 podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodla vojenská obvodná prokuratúra uznesením č. k. 0 Pn 337/09-32 z 3. novembra 2009 tak, že sťažnosť sťažovateľa podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku   zamietla,   lebo   sťažnosť   nebola   dôvodná.   V   predmetnom   uznesení   vojenskej obvodnej prokuratúry je okrem iného uvedené:

„Z predloženého spisového materiálu, ktorý obsahuje fotokópie priestupkového spisu ČPS:   ORP-997/PP-2-2006,   vyšetrovacieho   spisu   ČVS:ORP-426/OSV-KK-2007, sťažnostného spisu č. p. SKIS-141/OK-Sť-2008 a ďalších podaní oznamovateľa súvisiacich s predmetnou   vecou   nevyplýva,   aby   policajti,   ktorí   objasňovali   poškodenia   majetku oznamovateľa, ku ktorému malo dôjsť dňa 10. 9. 2006 úmyselne, prípadne z nedbanlivosti konali   s   cieľom   poškodiť   oznamovateľa,   lebo   vec   bola   najprv   dokumentovaná   ako priestupok (konanie bolo zastavené rozhodnutím Obvodného úradu v K. dňa 14. 11. 2006), neskôr predložením ďalších dôkazov oznamovateľom ako trestný čin (trestné konanie bolo zastavené   rozhodnutím   policajta   dňa   1. 3. 2007   a   potvrdené   prokurátorkou   Okresnej prokuratúry   v K.   dňa   20. 4. 2007).   Oznamovateľ   Ing.   V.   H.   napriek   predchádzajúcim rozhodnutiam vo veci, ktoré boli v jeho neprospech, podal dňa 3. 7. 2009 trestné oznámenie na policajtov a požadoval náhradu škody od Policajného zboru SR, ktorú si však môže uplatniť proti priamemu páchateľovi v občianskom súdnom konaní.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie sú po subjektívnej stránke naplnené zákonné znaky   prečinu   zneužívania   právomoci   verejného   činiteľa   podľa   § 326   ods. 1   písm. a) Trestného zákona a ani iného trestného činu.

Pretože ani v konaní policajta pred vydaním napadnutého uznesenia som nezistil iný dôvod na jeho zrušenie,   rozhodol som tak,   ako je to uvedené vo výrokovej časti   tohto uznesenia   a   sťažnosť   oznamovateľa   som   ako   nedôvodnú   podľa   § 193   ods. 1   písm. c) Trestného poriadku zamietol.“

Vo vzťahu k uzneseniu vyšetrovateľa zo 7. septembra 2009 a uzneseniu vojenskej obvodnej prokuratúry z 3. novembra 2009 sťažovateľ uviedol:

„Vážnym   procesným,   odborným   a   vecným   nedostatkom   tohto   jej   zamietavého uznesenia je, že sa v ňom výlučne opiera o vyšetrovací spis policajného orgánu OSV ÚJKP ORPZ P. oddelenie K. ČVS ORP-426/OSV-KK-2007 zo dňa 16. 2. 2007 práve voči, ktorému som podal svoj podnet na prešetrenie porušenia zákona z dôvodu marenia úlohy a zneužitia právomoci verejného činiteľa na GP SR dňa 30. 6. 2009.

... policajný orgán pre kvalifikoval ohlásený trestný čin do priestupku nedôvodne a teda   nezákonne   čím   naplnil   skutkovú   podstatu   porušenia   zákona   marenia   úlohy a zneužitia právomoci verejného činiteľa....

Generálna   prokuratúra   takýmto   neodborným,   klientelistickým   a   nezákonným postupom   mi   znemožnila   domôcť   sa   môjho   práva   na   ochranu   môjho   majetku   pred úmyselným   poškodzovaním,   usvedčenie   páchateľa   ohláseného   trestného   činu   okamžitým zaistením stôp a vymoženie úhrady úradne zdokladovanej a polícii oznámenej výšky škody. Nakoľko aj úradne zdokladovaná a polícii ohlásená výška škody je nad hranicou, kde sa   v   zmysle   zákona   jedná   jednoznačne   o   trestný   čin,   považujem   uznesenie   MV   SR... za nezákonné, hrubo porušujúce moje právo na ochranu môjho majetku a na vymoženie úhrady mne takýmto jej nezákonným postupom spôsobenej škody.“

Na základe týchto skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd „zrušil uznesenie Vojenskej obvodnej prokuratúry P. č. 0 Pn 337/09-32 zo dňa 3. 11. 2009 a nariadil nové vecné a zákonné preskúmanie môjho podnetu na prešetrenie porušenia zákona zo strany policajného orgánu“.

Po posúdení obsahu podania ústavný súd dospel k záveru, že podanie sťažovateľa možno považovať za sťažnosť podľa čl. 127 ústavy, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva   na   ochranu   majetku   podľa   čl. 20   ods. 1   ústavy   uznesením   vojenskej   obvodnej prokuratúry č. k. 0 Pn 337/09-32 z 3. novembra 2009.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   § 20   ods. 3   zákona   o   ústavnom   súde   je   ústavný   súd   viazaný   návrhom na začatie   konania   okrem   prípadov   výslovne   uvedených   v   tomto   zákone.   Viazanosť ústavného   súdu   návrhom   na   začatie   konania   sa   prejavuje   predovšetkým   vo   viazanosti petitom   návrhu   na   začatie   konania,   teda   tou   časťou   sťažnosti   (v   konaní   podľa   čl. 127 ústavy), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20   ods. 1   zákona   o   ústavnom   súde),   čím   zároveň   vymedzí   predmet   konania   pred ústavným   súdom   z   hľadiska   požiadavky   na   poskytnutie   ústavnej   ochrany.   Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (m. m. IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).

Ústavný súd konštatuje, že predmetnou sťažnosťou sťažovateľ napadol uznesenie vojenskej obvodnej prokuratúry č. k. 0 Pn 337/09-32 z 3. novembra 2009 o zamietnutí jeho sťažnosti   proti   uzneseniu   vyšetrovateľa   sp. zn.   ČVS: SKIS-283/IS-4-V-2009 zo 7. septembra 2009, čím malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 ústavy.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§ 25   ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že uznesenie vojenskej obvodnej prokuratúry č. k.   0 Pn 337/09-32   z   3.   novembra   2009,   ktorým   zamietla   sťažnosť   sťažovateľa,   bolo sťažovateľovi doručené 16. novembra 2009, teda zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Na   tomto   základe   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   podľa   § 25   ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. júla 2011