znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 304/09-41

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   16.   decembra   2009 v senáte   zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Jána   Lubyho a Ladislava Orosza o sťažnosti J. B., S., H., zastúpeného spoločnosťou E. P. P., konajúc prostredníctvom   konateľky   a   advokátky   JUDr.   E.   P.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Humenné   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   15   Cb   208/2002,   za   účasti   Okresného   súdu Humenné, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. B., S., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Cb 208/2002 p o r u š e n é   b o l i.

2. Okresnému súdu Humenné p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Cb 208/2002 konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. B., S.,   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € [slovom dvetisíc eur (60 252 Sk)], ktoré mu j e   Okresný súd Humenné p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky ukladá uhradiť trovy konania J. B., S., v sume 438,57 € [slovom štyristotridsaťosem eur a päťdesiatsedem centov (13 212,36 Sk)] na účet spoločnosti E. P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Humenné j e   p o v i n n ý   uhradiť trovy konania v sume 438,57 € [slovom   štyristotridsaťosem   eur   a   päťdesiatsedem   centov   (13   212,36   Sk)]   na   účet Kancelárie   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   č.   7000060515/8180   vedený   v Štátnej pokladnici do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júla 2009 doručená sťažnosť J. B., S., H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Cb 208/2002.

Ústavný   súd   po   preskúmaní   žiadosti   uznesením   č.   k.   IV.   ÚS   304/09-14 z 10. septembra 2009 ustanovil sťažovateľovi právnu zástupkyňu a vyzval ju, aby v určenej lehote upresnila a doplnila sťažnosť sťažovateľa.

Zo sťažnosti po jej doplnení a z priloženej dokumentácie vyplýva, že navrhovateľ L., a. s., H. (ďalej len „navrhovateľ“), sa návrhom doručeným okresnému súdu 16. apríla 2002 domáhal od sťažovateľa zaplatenia sumy 78 011,30 Sk s prísl. z dôvodu neuhradenia faktúr za nájom dopravného prostriedku. Okresný súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 1 Rob 222/02-28 z 24. mája 2002, ktorým uložil sťažovateľovi uhradiť navrhovateľovi spornú sumu   s   prísl.   a   trovy   konania.   Sťažovateľ   v   zákonnej   lehote   podal   proti   označenému platobnému rozkazu odpor, a preto okresný súd podľa § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil platobný rozkaz a nariadil vo veci pojednávanie. Vec je vedená okresným súdom pod sp. zn. 15 Cb 208/2002.

Okresný   súd   vo   veci   sťažovateľa   v   ďalšom   priebehu   konania   dvakrát   meritórne rozhodol   (rozsudkami   č.   k.   15   Cb   208/2002-96   z   25.   novembra   2003   a č. k. 15 Cb 208/2002-398 z 30. júna 2006), pričom Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“)   na   základe   odvolaní   sťažovateľa   v   oboch   prípadoch   rozsudok   okresného   súdu uzneseniami sp. zn. 4 Cob 15/04 zo 17. marca 2004 a sp. zn. 4 Cob 67/2006 z 13. marca 2008 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa sťažovateľa „Z dôvodov nečinnosti prvostupňového súdu (odporca vyslovuje podozrenie   z   nadržiavania   žalobcovi)   dochádza   rôznymi   obštrukciami   vo   forme pozmeňovania   obsahu   spisových   materiálov   k   účelovým   prieťahom   v   konaní,   ktoré   sú v konečnom dôsledku príčinou, že doposiaľ, t. j. 20. 7. 2009 vo veci nebolo právoplatne rozhodnuté.“. Sťažovateľ zdôrazňuje, že k porušovaniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru dochádza najmä potom, ako krajský súd rozsudkom z 13. marca 2008 zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie „... v rokoch 2008 a 2009, keď bol súd bez akéhokoľvek právne relevantného dôvodu nečinný, hoci mu nič nebránilo v tom, aby vo veci konal a rozhodol“.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol: „1.   Základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov upravené   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prerokovanie   jeho záležitosti v primeranej lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Humennom v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Cb 208/2002 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Humenné   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 15 Cb 208/2002 konal v ďalšom období bez prieťahov.

3. J. B. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 15.000,- € (slovom pätnásťtisíc EUR),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Humenné   povinný   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. J. B. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky vo výške 438,57 €, ktoré je Okresný súd Humenné povinný uhradiť na účet spoločnosti E. P. vedený v U., a. s. pobočka P., č. ú... do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 304/09-27 z 29. októbra 2009 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti.

Právna zástupkyňa sťažovateľa a predseda okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že   netrvajú   na   tom,   aby   sa   vo   veci   konalo   ústne   pojednávanie.   Vzhľadom   na   tieto oznámenia ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, keďže dospel k záveru, že od ústneho pojednávania nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predseda   okresného   súdu   sa   k   sťažnosti   vyjadril   prípisom   sp.   zn.   Spr   4010/09 z 18. novembra 2009, v ktorom okrem iného uviedol:

„... Je pravdou, že vec sp. zn. 15Cb/208/2002 napadla na Okresný súd Humenné dňa 16. 4. 2002 a táto doposiaľ nebola právoplatne skončená. Z obsahu spisu... však vyplýva, že samotný   sťažovateľ   podstatnou   mierou   prispel   k   tomu,   že   konanie   v   tejto   veci   nebolo doposiaľ   právoplatne   skončené,   a   to   z   dôvodu,   že   sťažovateľ   sa   nedostavoval   na pojednávanie,   opakovane   viackrát   svoju   neúčasť   na   pojednávaniach   ospravedlňoval a žiadal   pojednávania   odročiť   a   nakoniec   dvakrát   v   tomto   konaní   vzniesol   námietku zaujatosti zákonného sudcu.

Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že spis... bol v období od 19. 9. 2006do 18. 4. 2008 na Krajskom   súde   v   Prešove,   a   to   z   dôvodu   odvolacieho   konania,   a   preto   toto   obdobie nemožno považovať za nečinnosť Okresného súdu Humenné. Nakoniec sťažovateľ požiadal súd aj o ustanovenie obhajcu z radov advokátov a tieto všetky skutočnosti teda prispeli k tomu, že táto vec doposiaľ nebola právoplatne skončená a z týchto dôvodov považujeme sťažnosť sťažovateľa za neopodstatnenú.

Navyše odškodné, ktoré požaduje sťažovateľ vo výške 15 000,- eur považujeme za neprimerané vzhľadom na predmet tohto konania.“

Ústavný   súd   zaslal   vyjadrenie   okresného   súdu   na   vedomie   a   prípadné   zaujatie stanoviska právnej zástupkyni sťažovateľa. V podaní z 1. decembra 2009 právna zástupkyňa sťažovateľa najmä uviedla, že sťažovateľ v celom rozsahu zotrváva na svojej sťažnosti, pričom   obranu   okresného   súdu   považuje   vzhľadom   na   konkrétne   okolnosti   veci   za irelevantnú a zároveň   upresnila   sumu   trov   právneho   zastúpenia,   ktorú   žiada   sťažovateľ k náhrade.

II.

Z vyžiadaného súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 15 Cb 208/2002 ústavný súd zistil tieto skutočnosti:

1.   Dňa   16.   apríla   2002   navrhovateľ   doručil   okresnému   súdu   návrh   na   vydanie platobného rozkazu, ktorým by okresný súd uložil sťažovateľovi povinnosť zaplatiť mu sumu 78 011,30 Sk s príslušenstvom (sp. zn. Rob 222/02).

2. Okresný súd návrhu navrhovateľa vyhovel a vo veci 24. mája 2002 vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal sťažovateľ 18. septembra 2002 odpor.

3.   Uznesením   sp.   zn.   15   Cb   208/2002   z   23.   októbra   2002   okresný   súd   vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za odpor.

4. Pojednávanie vo veci nariadil okresný súd na 26. november 2002; navrhovateľ prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   požiadal   o   odročenie   tohto   pojednávania (okresný súd ho odročil na 17. január 2003).

5.   Pojednávanie   zo   17.   januára   2003   bolo   z   dôvodu   neospravedlnenej   neúčasti účastníkov   konania   odročené   na   18.   február   2003;   z   účasti   na   tomto   pojednávaní   sa sťažovateľ ospravedlnil z dôvodu práceneschopnosti, a preto bolo odročené na 14. marec 2003.

6. Pojednávanie konané 14. marca 2003 bolo odročené na neurčito z dôvodu, že sťažovateľ predložil súdu lekársku správu, podľa ktorej sa nebude môcť podľa vyjadrenia lekára zúčastňovať pojednávaní po dobu šiestich mesiacov.

7. Dňa 9. mája 2003 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie za účasti oboch účastníkov konania, ktoré bolo odročené na 6. jún 2003 s tým, že navrhovateľ predloží súdu potrebné písomnosti.

8. Sťažovateľ doručil okresnému súdu 4. júna 2003 návrh na vylúčenie zákonného sudcu   z prerokúvania   a   rozhodovania   veci,   o   ktorom   rozhodol   krajský   súd   uznesením zo 17. septembra 2003 tak, že zákonný sudca nie je z prerokúvania a rozhodovania veci vylúčený (spis bol okresnému súdu vrátený 3. októbra 2003).

9.   Pojednávanie   konané   6.   júna   2003   bolo   odročené   na   neurčito   z   dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti sťažovateľa.

10. Pojednávanie nariadené na 7. november 2003 bolo odročené na 25. november 2003   z   dôvodu   neúčasti   sťažovateľa,   ktorý   doručenie   nemal   vykázané;   okresný   súd uznesením   zo   7.   novembra   2003   nariadil   predvedenie   sťažovateľa   na   pojednávanie prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru H. (ďalej len „policajný orgán“).

11. Na pojednávaní 25. novembra 2003 okresný súd po konštatovaní, že sa nedostavil sťažovateľ,   ktorý   nemal   doručenie   vykázané,   vo   veci   vyhlásil   rozsudok,   ktorým   uložil sťažovateľovi zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu a trovy konania; sťažovateľ podal 13. februára   2004   proti   rozsudku   odvolanie   (spis   bol   predložený   krajskému   súdu 27. februára 2004).

12.   Krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   4   Cob   15/04   zo   17.   marca   2004   rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (spis bol okresnému súdu doručený 21. apríla 2004).

13. Dňa 14. októbra 2004 sa vo veci konalo pojednávanie, na ktorom sťažovateľ uplatnil námietku zaujatosti voči všetkým sudcom okresného súdu (z tohto dôvodu bolo pojednávanie odročené na neurčito).

14.   Okresný   súd   predložil   spis   8.   novembra   2004   na   rozhodnutie   o   námietke zaujatosti; krajský súd uznesením z 11. novembra 2004 vrátil vec okresnému súdu ako predčasne predloženú.

15.   Po   opätovnom   predložení   spisu   krajskému   súdu   (17.   decembra   2004)   na rozhodnutie o námietke zaujatosti krajský súd uznesením z 5. januára 2005 opätovne vrátil spis okresnému súdu ako neodôvodnene predložený [s poukazom, že o námietke zaujatosti zákonného   sudcu   už   rozhodol   17.   septembra   2003   tak,   že   zákonný   sudca   nie   je z prerokúvania a rozhodovania veci vylúčený (pozri bod 8)].

16. Sťažovateľ 12. novembra 2004 požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov.

17. Pojednávanie nariadené na 3. marec 2005 bolo odročené na neurčito z dôvodu práceneschopnosti predsedu senátu.

18.   Pojednávanie   konané   1.   apríla   2005   bolo   po   vypočutí   účastníkov   konania odročené pre účely vyhlásenia rozsudku.

19. Pojednávanie nariadené na 29. apríl 2005 bolo na žiadosť sťažovateľa odročené na 31. máj 2005 z dôvodu zvolenia právneho zástupcu (okresný súd upozornil sťažovateľa, že   ak   si   ho   nezvolí   do   nasledujúceho   pojednávania,   tak   mu   to   už   nebude   umožnené); pojednávanie konané 31. mája 2005 bolo opätovne odročené s tým, že sťažovateľ predloží plnú moc podpísanú advokátom V. Š.

20. Pojednávanie konané 8. júla 2005 bolo odročené pre neprítomnosť navrhovateľa a skutočnosť, že právny zástupca sťažovateľa nemal dodržanú zákonnú lehotu na prípravu na pojednávanie.

21. Uznesením z 12. júla 2005 okresný súd sťažovateľovi priznal oslobodenie od súdnych poplatkov.

22. Pojednávanie konané 16. augusta 2005 bolo odročené na 9. september 2005, pričom navrhovateľ bol vyzvaný predložiť písomné podklady.

23.   Pojednávanie   konané   9.   septembra   2005   bolo   odročené   z dôvodu   vyhlásenia rozsudku na 11. október 2005; toto pojednávanie bolo opätovne odročené na 4. november 2005 z dôvodu vyhlásenia rozsudku.

24. Pojednávanie konané 4. novembra 2005 bolo opätovne odročené na 9. december 2005   pre   účely   zisťovania   adresy   svedka;   termín   tohto   pojednávania   bol   zrušený a nariadený na 13. december 2005 z dôvodu neúčasti svedka.

25. Pojednávanie konané 13. decembra 2005 bolo po vypočutí svedka odročené na 31. január 2006, ktoré bolo opätovne odročené na neurčito z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania; znalecké dokazovanie okresný súd nariadil uznesením z 1. februára 2006, pričom na vyhotovenie znaleckého posudku určil 60-dňovú lehotu (znalecký posudok bol okresnému súdu doručený 12. apríla 2006).

26.   Po   vyjadreniach   účastníkov   konania   k   znaleckému   posudku   okresný   súd   na pojednávaní   27.   júna   2006   uznesením   ukončil   dokazovanie   a   odročil   pojednávanie   na 30. jún 2006 pre účely vyhlásenia rozsudku.

27.   Na pojednávaní 30.   júna 2006   okresný   súd vyhlásil   rozsudok,   ktorým   uložil sťažovateľovi zaplatiť sumu 73 157,10 Sk príslušenstvom a trovy konania; proti rozsudku sa   obaja   účastníci   odvolali   (spis   bol   predložený   krajskému   súdu   z dôvodu   rozhodnutia o odvolaní 19. septembra 2006).

28. Krajský súd uznesením sp. zn. 4 Cob 67/2006 z 13. marca 2008 zrušil napadnutý rozsudok   okresného   súdu   a vec mu vrátil   na ďalšie   konanie; spis   bol   okresnému   súdu vrátený 18. apríla 2008, ktorý až do doručenia sťažnosti ústavnému súdu (23. júl 2009) vo veci nekonal.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou   domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto   povinnosť   súdu   a   sudcu   vyplýva   z   §   6   OSP,   ktorý   súdom   prikazuje,   aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v   ňom   súd   i   bez ďalších   návrhov tak, aby vec bola čo   najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda   senátu   alebo   samosudca   spravidla   oznámi   deň,   kedy   sa   bude   konať   nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Podľa uvedených kritérií ústavný súd preskúmal aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o žalobe navrhovateľa, ktorou   sa   domáha   od   sťažovateľa   zaplatenia   sumy   78   011,30   Sk   s   prísl.   z   dôvodu neuhradenia   faktúr   za   nájom   dopravného   prostriedku.   Podľa   názoru   ústavného   súdu v danom prípade nejde o vec právne ani fakticky zložitú, keďže ide o právny spor patriaci do   štandardnej   rozhodovacej   agendy   okresných   súdov,   pričom   doterajší   priebeh namietaného konania nesignalizuje, že by v jeho priebehu bolo potrebné vykonať časovo náročné   dokazovanie,   ktoré   by aspoň   čiastočne   ospravedlňovalo   doterajšiu   neprimeranú dĺžku namietaného konania.

2. Pri hodnotení správania sťažovateľa ako účastníka konania ústavný súd na základe analýzy doterajšieho priebehu konania dospel k záveru, že sťažovateľovi možno pripísať čiastočne   na   vrub   doterajšiu   neprimeranú   dĺžku   namietaného   konania   z   dôvodu,   že   sa nezúčastňoval nariadených pojednávaní (či už s ospravedlnením, alebo bez ospravedlnenia) a viackrát požiadal o ich odročenie. Ústavný súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že sťažovateľ v   priebehu   konania   viackrát   vzniesol   námietku   zaujatosti   a požiadal   o   oslobodenie   od súdnych poplatkov, a v tejto súvislosti konštatoval, že išlo o procesné úkony, na ktorých uplatnenie mal sťažovateľ právo, ale obdobie, počas ktorého sa s nimi okresný súd zaoberal, objektívne malo vplyv na doterajšiu dĺžku namietaného konania, a preto túto skutočnosť ústavný súd zohľadnil pri rozhodovaní o výške finančného zadosťučinenia.

3.   Pri   hodnotení   postupu   okresného   súdu   v   namietanom   konaní   ústavný   súd vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým postupom, ktorý nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty v primeranom čase (m. m. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatoval, že činnosť okresného súdu bola v namietanom konaní v zásade plynulá až do 18. apríla 2008, keď mu bol vrátený spis na ďalšie konanie z odvolacieho súdu po zrušení jeho rozsudku z 30. júna 2006 uznesením krajského   súdu   sp.   zn.   4   Cob   67/2006   z   13.   marca   2008;   odvtedy   okresný   súd   až   do doručenia sťažnosti ústavnému súdu, t. j. do 23. júla 2009, bez ospravedlniteľného dôvodu vo veci nekonal, a preto spôsobil zbytočné prieťahy v konaní.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   však   došlo   k   zbytočným   prieťahom   v   konaní   aj z dôvodu   neefektívnej,   resp.   nesústrednej   činnosti   okresného   súdu.   Ústavný   súd   v   tejto súvislosti poukazuje najmä na

a) dôvody uvedené v uznesení krajského súdu sp. zn. 4 Cob 15/04 zo 17. marca 2004, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu z 25. novembra 2003 a vec mu vrátil na   ďalšie   konanie   (procesné   chyby   spočívajúce   vo   vyhlásení   rozsudku   bez   účasti sťažovateľa,   ktorému   nebolo   doručenie   vykázané,   pričom   o   termíne   pojednávania objektívne   nevedel,   keďže   aj   pokus   o   jeho   predvedenie   policajným   orgánom   nebol úspešný),

b)   nesústredený   postup   pri   predkladaní   spisu   nadriadenému   súdu   pre   účely rozhodnutia o námietke zaujatosti zákonného sudcu (spis dvakrát vrátený ako predčasne, resp. neodôvodnene predložený; pozri už uvedené),

c) dôvody uvedené v uznesení krajského súdu sp. zn. 4 Cob 67/2006 z 13. marca 2008,   ktorým   odvolací   súd   zrušil   aj   v   poradí   druhý   rozsudok   okresného   súdu   vo   veci z 30. júna 2006 a vec mu vrátil na ďalšie konanie (nesprávnosť postupu okresného súdu z dôvodu vylúčenia vzájomného návrhu sťažovateľa na samostatné konanie).

Na   tomto   základe   ústavný   súd   rozhodol,   že   neefektívnou,   resp.   nesústredenou činnosťou okresného súdu, ako aj jeho neodôvodnenou nečinnosťou v období po 18. apríli 2008 v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Cb 208/2002 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

IV.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal.

Keďže namietané konanie nebolo ku dňu vydania tohto nálezu ešte právoplatne skončené,   ústavný   súd   prikázal   okresnému   súdu,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 15 Cb 208/2002 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

Keďže ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Cb 208/2002 konal bez zbytočných prieťahov, nepovažoval vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu uplatnenie tejto svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná náprava, a preto dospel k názoru,   že   treba   rozhodnúť   aj   o   žiadosti   sťažovateľa   priznať   mu   primerané   finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).

Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 15 000 € s odôvodnením, že „... sa dostal do stavu dlhotrvajúcej právnej neistoty a stratil tým dôveru v nestrannosť súdov ako aj presvedčenie, že sa súdnou cestou možno v Slovenskej republike dovolať   spravodlivosti“, pričom „v   dôsledku   nečinnosti   okresného   súdu   sa   dostal   do sociálnej tiesne aj vzhľadom nato, že v predmetnej právnej veci je predmetom konania finančná suma, ktorá mu právom patrí...“.

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vychádzal   ústavný   súd zo zásad   spravodlivosti,   z   ktorých   vychádza   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc na jednej strane najmä dôvody, pre ktoré došlo v namietanom konaní k zbytočným   prieťahom   (neefektívna   a   nesústredená   činnosť),   a   doterajšiu   neprimeranú dĺžku namietaného konania a na druhej strane správanie sťažovateľa ako účastníka konania majúce negatívny podiel na doterajšom priebehu konania, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 2 000 € sťažovateľovi primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v   súvislosti   s   jeho   právnym zastupovaním advokátkou JUDr. E. P., konateľkou spoločnosti E. P.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2008, ktorá bola 695,41 € (20 949,92 Sk), keďže išlo o úkony urobené v roku 2009. Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, spísanie sťažnosti a jej podanie a ďalšie podanie na ústavnom súde) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods.   3   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č.   655/2004   Z.   z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) v sume 3 x 115,90 € (za jeden úkon štátnej služby) a 3 x 6,95 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky), t. j. spolu 368,55 €. Keďže právna zástupkyňa sťažovateľa je platiteľkou DPH, úhrada bola po pripočítaní DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky priznaná v celkovej sume 438,57 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Úhradu   za   ďalšie   úkony   právnej   služby   požadované   právnou   zástupkyňou sťažovateľa ústavný súd nepriznal vzhľadom na ich obsah, v ktorom absentovali ústavné aspekty.

Priznanú   úhradu   trov   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2009