znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 304/07-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. decembra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. arch. P. M., B., zastúpeného advokátom JUDr. Š. G., B., vo veci namietaného porušenia jeho práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   a   rozsudkom   Krajského   súdu   v Bratislave   sp. zn. 3 Cob 18/2007 z 20. júna 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. arch. P. M. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. septembra 2007 doručená sťažnosť Ing. arch. P. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Cob 18/2007 z 20. júna 2007.

V sťažnosti   sťažovateľ   okrem   iného   uvádza,   že „29. 07. 2005   (...)   ako   odporca v súdnom   spore   proti   navrhovateľovi   Colné   riaditeľstvo   Slovenskej   republiky   podal príslušné   odvolanie   (...)   proti   rozsudku   Okresného   súdu   Bratislava   V   (...)   vo   veci predmetnej žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty 451.160,60 Sk s príslušenstvom“.

Ďalej sťažovateľ uvádza, že krajský súd rozsudkom sp. zn. 3 Cob 18/2007 z 20. júna 2007   potvrdil   odvolaním   napadnutý   rozsudok   Okresného   súdu   Bratislava   V   (ďalej   len „okresný   súd“)   v časti   povinnosti   zaplatiť   451 160,60 Sk   a v časti   priznaného   úroku z omeškania žalobu zamietol.

Podľa   sťažovateľa   označeným   rozsudkom   krajského   súdu   došlo   k porušeniu   jeho „základných práv a slobôd vyplývajúcich z čl. 1 (všeobecný zákaz diskriminácie) (správne má byť čl. 14, pozn.) a čl. 6 (právo na spravodlivé súdne konanie) Dohovoru...“.

Porušenie čl. 14 dohovoru vidí sťažovateľ v tom, že „v danej veci sa zjavne prejavilo nerovné   postavenie   mňa   ako   občana   a žalobcu   ako   štátneho   orgánu   (žalobcovi   bolo vyhovené, aj keď zjavne neuniesol svoje dôkazné bremeno a preukázane bol v nespornom omeškaní)“.

Za zvlášť závažné považuje sťažovateľ aj porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keď poukazuje na to, že „v súvislosti so zjavnou nesprávnosťou   a nespravodlivosťou   rozsudku   Krajského   súdu   v Bratislave   (...)   došlo k nezákonnému obohateniu sa dotknutého štátneho orgánu ako navrhovateľa na úkor mňa bežného občana ako odporcu“.

Sťažovateľ   zároveň   uviedol,   že   podmienky   podania   tejto   sťažnosti   považuje za splnené a že sťažnosť je „prípustná, nakoľko riadne opravné prostriedky boli využité, oprávnenosť dovolania bola na základe ust. § 237 a § 238 Občianskeho súdneho poriadku vylúčená   a iné   opravné   prostriedky,   ktoré   zákon   poskytuje   k ochrane   základných   práv a slobôd sú vyčerpané“. Aj dvojmesačnú lehotu na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   ustanovenú   zákonom Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) pre takýto typ konania pokladá sťažovateľ za zachovanú, pričom za deň právoplatnosti   napadnutého   rozhodnutia   označil   28.   júl   2007   a poukázal   na   doložku právoplatnosti vyznačenú na rozsudku okresného súdu sp. zn. 20 Cb 123/00 z 6. júna 2005, ktorý tvoril prílohu „C“ k jeho sťažnosti.

Ústavný   súd   v rámci   predbežného   prerokovania   návrhu   požiadal   okresný   súd o zaslanie   kópie   rozsudku   sp. zn.   20 Cb 123/00   zo   6. júna 2005   s vyznačenou   doložkou právoplatnosti (doručený ústavnému súdu 28. novembra 2007), z ktorého vyplýva, že tento rozsudok   nadobudol   právoplatnosť   24. júla 2007   v spojení   s rozsudkom   krajského   súdu sp. zn. 3 Cob 18/2007 z 20. júna 2007.

S poukazom na uvedené skutočnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví porušenie čl. 6 ods. 1 a čl. 14 dohovoru rozsudkom krajského súdu sp. zn. 3 Cob 18/2007 z 20. júna 2007 a následne tento rozsudok zruší. Zároveň sťažovateľ požiadal o odloženie vykonateľnosti napadnutého rozsudku.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Táto   ústavná   a zákonná   úprava   konštituuje   sťažnosť   podľa   čl. 127   ústavy   ako osobitný   ústavný   prostriedok   ochrany   základných   práv   a slobôd   fyzických   osôb   alebo právnických osôb, ktorý nemožno zamieňať alebo ním nahrádzať riadne či mimoriadne opravné prostriedky v občianskoprávnom konaní.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Zákonným   predpokladom   na   prijatie   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu, ktorým sú aj zbytočné prieťahy v konaní pred všeobecnými súdmi, sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Podanie   sťažnosti   po   uplynutí   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   oneskorene   podanej   (§ 25   ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Zo   zistení   ústavného   súdu   vyplýva,   že   rozsudok   krajského   súdu   sp. zn. 3 Cob 18/2007   z 20.   júna 2007,   ktorým   bol   potvrdený   rozsudok   okresného súdu   sp. zn. 20 Cb 123/00 zo 6. júna 2005, nadobudol právoplatnosť 24. júla 2007, pričom sťažnosť bola odovzdaná   na   poštovú   prepravu   Slovenskej   pošte,   Bratislava V,   25. septembra 2007, t. j. jeden   deň   po   uplynutí   dvojmesačnej   lehoty   ustanovenej   v § 53   ods. 3   zákona o ústavnom súde na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Ústavný súd pripomína, že na základe ustálenej praxe považuje lehotu podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde za lehotu procesnoprávnu. Posledným dňom, keď sťažovateľ mohol podať sťažnosť proti uvedeným rozhodnutiam, bol preto pondelok 24. september 2007. Keďže sťažovateľ podal svoju sťažnosť na poštovú prepravu až 25. septembra 2007, urobil tak zjavne po zákonom ustanovenej lehote.

Sťažovateľ nesprávne uviedol údaj o právoplatnosti napadnutého rozsudku, keď ako deň právoplatnosti označil 28. júl 2007 odvolávajúc sa na doložku právoplatnosti vyznačenú na rozsudku okresného súdu, ktorý tvoril prílohu „C“ jeho sťažnosti. Po oboznámení sa s uvedenou prílohou sťažnosti ústavný súd konštatuje, že z doložky právoplatnosti vyplýva, že rozsudok okresného súdu sp. zn. 20 Cb 123/00 zo 6. júna 2005 v spojení s rozsudkom krajského súdu 3 Cob 18/2007 z 20. júna 2007 mal nadobudnúť právoplatnosť 28. júla 2005 (nie 28. júla 2007, ako uvádza sťažovateľ).

Z uvedeného   vyplýva,   že   aj   keby   ústavný   súd   považoval   za   deň   právoplatnosti rozhodnutia   28.   júl   2005   vychádzajúc   z nesprávne   vyznačenej   doložky   právoplatnosti na rozsudku okresného súdu sp. zn. 20 Cb 123/00 zo 6. júna 2005 pripojeného k sťažnosti, aj v tomto prípade by bola sťažnosť podaná dávno po zákonom ustanovenej lehote.

Ústavný   súd   nemá   zákonnú   možnosť   odpustiť   zmeškanie   lehoty   na   podanie sťažnosti.   Ustanovenie   § 53   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   dovoľuje   ústavnému   súdu odpustiť z dôvodov hodných osobitného zreteľa len nevyčerpanie opravných prostriedkov alebo   iných   právnych   prostriedkov,   ktoré   zákon   sťažovateľovi   na   ochranu   jeho   práv poskytuje, ale nie zmeškanie lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd v rámci   svojej   rozhodovacej   činnosti   opakovane   vyslovil,   že   zákon   o ústavnom   súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej (procesnej) lehoty odpustiť ani ju predĺžiť (pozri napr. m. m. I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03, IV. ÚS 14/03, II. ÚS 330/06).

Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako podanú oneskorene.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre oneskorenosť, ústavný súd sa ďalšími návrhmi uplatnenými sťažovateľom nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. decembra 2007