znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 304/04-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Jozefa Dlugoša, bytom Ľ., ktorou namietal porušenie jeho základných   práv   postupom   Okresného   súdu   Prešov   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 16 C 91/96, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Jozefa   Dlugoša   o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústavný súd“)   bolo 5. augusta 2004 doručené podanie Jozefa Dlugoša, bytom Ľ. (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Pokračovanie v konaní, predloženie dokladu“, ktoré ústavný súd vzhľadom na jeho obsah posúdil ako sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Sťažovateľ sa domáhal, aby ústavný súd pokračoval v konaní o sťažnosti M. D. st. (jeho   právnej   predchodkyne),   vedenom   na   ústavnom   súde   pod   sp.   zn.   IV. ÚS 163/03, v ktorom   menovaná namietala porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Prešov. Z   pripojeného   spisu   ústavného   súdu   sp.   zn.   IV. ÚS 163/03   ústavný   súd   zistil, že konanie o sťažnosti M. D. st. bolo uznesením z 19. septembra 2003 zastavené po tom, ako   jej   právny   zástupca   podaním   z   11.   septembra   2003   oznámil   ústavnému   súdu, že menovaná nepodala návrh na pokračovanie v napadnutom konaní, ktoré bolo vyhlásením konkurzu na majetok odporcu prerušené a zároveň ústavný súd informoval, že jeho klientka 11.   júla 2003   zomrela.   V   citovanom   uznesení   ústavného súdu   z 19. septembra   2003   sa okrem iného uvádza: „Podľa § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 104 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku ústavný súd skúmal podmienky konania a zistil prekážku postupu konania podľa § 107 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Sťažovateľka stratila spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie pred ústavným súdom skončilo. V danom prípade by mohlo prichádzať do úvahy konať o sťažnosti M. D. st. s jej dedičmi. Túto   možnosť   však   ústavný   súd   neakceptoval,   pretože   zo   sťažnosti   vyplynulo,   že   by   ju nebolo možné prijať na ďalšie konanie pre nevyčerpanie účinných právnych prostriedkov ochrany   základného   práva   v   konaní   pred   všeobecným   súdom   (§   53   ods.   1   zákona   o ústavnom súde). Na základe toho ústavný súd konanie o sťažnosti M. D. st. zastavil.“

Ústavný súd vo výzve zo 7. septembra 2004 sťažovateľa poučil, že v konaní, ktoré bolo právoplatne zastavené, nie je možné pokračovať, a preto sa vecou môže zaoberať iba v prípade (novej) kvalifikovanej sťažnosti, ktorá bude spĺňať náležitosti ustanovené v § 20 ods. 1, § 50 a § 53 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Zároveň mu pripomenul   povinnosť   pripojiť   k   sťažnosti   splnomocnenie   pre   advokáta   na   jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd v citovanej výzve sťažovateľa upozornil, že ak sťažnosť v určenej lehote nedoplní, môže byť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Sťažovateľ na výzvu ústavného súdu, ktorá mu bola doručená 9. septembra 2004, odpovedal podaním z 15. septembra 2004, v ktorom sa znovu odvolal na sťažnosť M. D. st. doručenú ústavnému súdu 30. januára 2003, a súčasne zosumarizoval priebeh konania vedeného na okresnom súde   pod   sp.   zn.   16 C 91/96,   ktoré   bolo   vyhlásením   konkurzu   na majetok   odporcu 19. februára 1998 prerušené.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľ   nedoplnil   sťažnosť   v   zmysle   poučenia obsiahnutého v jeho označenej výzve, najmä neuviedol návrh na rozhodnutie vo veci samej, ktorého sa domáha, ani neoznačil základné práva alebo slobody, ktoré mali byť podľa jeho tvrdenia porušené. Taktiež nepredložil požadované splnomocnenie pre právneho zástupcu na zastupovanie pred ústavným súdom.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho pojednávania. Ak ústavný súd sťažovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť (§ 25 ods. 2 posledná veta zákona o ústavnom súde).

Keďže sťažnosť sťažovateľa nespĺňala požadované základné náležitosti a sťažovateľ ju   ani   napriek   písomnej   výzve   nedoplnil,   ústavný   súd   sťažnosť   po   jej   predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z toho dôvodu odmietol.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2004