znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 302/04-30

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   23.   februára   2005 v senáte   zloženom   z predsedu   Jána   Auxta   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Jána   Lubyho prerokoval sťažnosť Ing. S. T. a A. T., obaja bytom B., zastúpených advokátom JUDr. J. K., B., vo veci porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 32 C 34/98 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. S. T. a A. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 32 C 34/98 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   32   C   34/98 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. S. T. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4.   A.   T. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je jej Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

5.   Okresný súd Bratislava III j e   p o v i n n ý   uhradiť Ing.   S. T.   a A.   T. trovy právneho   zastúpenia   v   sume   15 054 Sk   (slovom   pätnásťtisíc   päťdesiatštyri   slovenských korún) na účet ich právneho zástupcu advokáta JUDr. J. K., B., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. IV. ÚS 302/04-18 zo 6. októbra 2004 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. S. T. a A. T. (ďalej aj „sťažovateľka v II.   rade“,   spolu   ďalej len   „sťažovatelia“),   obaja bytom   B., doručenú   ústavnému súdu 20. mája 2004, ktorou namietali porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 32 C 34/98.

Na základe výzvy ústavného súdu z 31. mája 2004 sa k sťažnosti písomne vyjadril predseda   okresného   súdu   podaním   sp.   zn.   Spr.   3386/2004   zo   14.   júna   2004,   v ktorom konštatoval, že „(...) k dlhším úsekom nečinnosti súdu možno zaradiť obdobie od 23. 3. 2000 do 3. 3. 2003 a od 3. 3. 2003 po dnešný deň. (...) Preto si netrúfam hodnotiť nečinnosť počas uvedeného obdobia za nečinnosť spôsobenú súdom, ale žiaľ za objektívnu situáciu v ktorej sa tento súd, ale myslím si, že i ktorýkoľvek iný súd nachádza. (...) Treba však zopakovať, že sudkyňa nevybavuje túto konkrétnu vec ako jedinú“.

Ústavný súd 20.   januára 2005 vyzval právneho zástupcu   sťažovateľov na zaujatie stanoviska   k vyjadreniu   okresného   súdu.   Právny   zástupca   sťažovateľov   sa v stanovenej lehote nevyjadril.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát ústavného súdu sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti,   len   na   základe   písomne   predložených   vyjadrení   účastníkov   a obsahu predloženého spisu.

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 32 C 34/98 ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania:

- 3. február 1998 - sťažovatelia podali na okresnom súde žalobu o vydanie nehnuteľnosti – garáže;

-   16.   február   1998   -   okresný   súd   vyzval   sťažovateľov   na   upresnenie   petitu   žalobného návrhu;

- 27. február 1998 - sťažovatelia upresnili petit žaloby;

- 9. jún 1998 - okresný súd nariadil pojednávanie na 23. júl 1998, ktoré bolo z dôvodu neprítomnosti žalovaných odročené na 18. august 1998;

-   18.   august   1998   -   pojednávanie   bolo   pre   ospravedlnenú   neprítomnosť   žalovaných odročené na 22. september 1998, na ktorom   žalovaní podali okresnému súdu   návrh na určenie vlastníctva vydržaním, následne bolo pojednávanie odročené na 8. október 1998;

- 8. október 1998 - pojednávanie bolo odročené na 13. október 1998;

- 13. október 1998 - okresný súd na pojednávaní rozsudkom žalobný návrh sťažovateľov v celom rozsahu zamietol;

- 14. január 1999 - sťažovatelia podali odvolanie proti rozsudku a podaním z 19. januára 1999 doplnili dôvody odvolania;

- 9. marec 1999 - okresný súd vyzval sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie;

- 27. apríl 1999 – spis bol predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľov;

-   24.   jún   1999   -   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   18   Co   164/99   z dôvodu   nedostatočne zisteného skutkového stavu zrušil odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (20. augusta 1999 bol spis bol vrátený okresnému súdu);

- 24. september 1999 – okresný súd nariadil pojednávanie na 4. november 1999;

- 4. november 1999 - pojednávanie bolo odročené na 9. december 1999 s tým, že žalovaným bola   uložená   povinnosť   predložiť   okresnému   súdu   v písomnej   podobe   návrh,   ktorý   si uplatnili na pojednávaní 22. septembra 1998;

- 24. november 1999 - žalovaní zaslali okresnému súdu návrh o určení vlastníctva spornej nehnuteľnosti vydržaním;

- 9. december 1999 - pojednávanie bolo z dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti žalovaných odročené na 10. február 2000;

- 10. február 2000 - pojednávanie bolo pre neprítomnosť žalovaných (boli predvolaní na 20. február   2000)   odročené   na   23.   marec   2000,   okresný   súd   vyzval   sťažovateľov,   aby upravili žalobný návrh v súlade s uznesením krajského súdu;

- 21. marec 2000 - sťažovatelia na základe výzvy okresného súdu predložili petit žalobného návrhu;

- 23. marec 2000 - pojednávanie bolo z dôvodu potreby nariadenia znaleckého dokazovania znalcom z odboru grafológie odročené na neurčito;

- 3. marec 2003 - okresný súd uznesením pripustil zmenu žalobného návrhu sťažovateľov z 21. marca 2000;

-   4.   marec 2003 -   okresný   súd   vyzval   právneho zástupcu   sťažovateľov na preukázanie hodnoty spornej nehnuteľnosti – garáže, za účelom dovyrúbenia súdneho poplatku;

- 12. marec 2003 - sťažovatelia reagovali na výzvu okresného súdu zo 4. marca 2003;

- 26. august 2004 - okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľov na oznámenie trhovej ceny garáže;

- 6. september 2004 - sťažovatelia odpovedali na výzvu okresného súdu.

Z predloženého spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že od 6. septembra 2004 okresný súd nekoná.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Článok   48   ods.   2   ústavy   ustanovuje   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov.   Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány   vec   prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet a právoplatne   nerozhodli   (IV.   ÚS   232/03).   Priznanie   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto ústavné právo objektívne realizovalo.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu sa otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov posudzuje vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci (1), správanie účastníka konania (2) a postup, akým v konaní postupoval súd (3).

1) Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, predmetom konania okresného súdu vedenom pod sp. zn. 32 C 34/98 je žaloba z 3. februára 1998 o určenie vlastníctva k spornej nehnuteľnosti - garáži. Ústavný súd konštatuje, že konanie o určenie vlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti nie je po právnej stránke zložitým konaním a takéto konania tvoria bežnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Pripúšťa však určitú faktickú zložitosť veci súvisiacu najmä s potrebou nariadenia znaleckého dokazovania. V danom prípade ani táto skutočnosť nemá podstatný vplyv na doterajšiu dĺžku konania, pretože okresný súd od 23. marca 2000, keď odročil pojednávanie za účelom vykonania znaleckého dokazovania, do   rozhodnutia   ústavného   súdu   nepribral   do   konania   znalca.   Okresný   súd   vo   svojom vyjadrení sp. zn. Spr. 3386/2004 zo 14. júna 2004 ani nepoukázal na skutkovú a právnu zložitosť veci.

2)   Správanie   sťažovateľov   ako   účastníkov   konania   je   druhým   kritériom   pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Z hľadiska hodnotenia uvedeného kritéria nemožno vysloviť, že by sťažovatelia   prispeli   k zdĺhavosti   konania   a prípadne   k zbytočným   prieťahom   v konaní. Kvôli   neprítomnosti   sťažovateľky   v II.   rade   bolo odročené   len pojednávanie 8.   októbra 1998,   avšak   táto   skutočnosť   neovplyvnila   dĺžku   konania,   pretože   pojednávanie   bolo odročené na 13. október 1998, na ktorom bola sťažovateľka v II. rade vypočutá a okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom. Dĺžku konania nijako neovplyvnilo ani to, že sťažovatelia v priebehu   konania   zmenili   petit   žalobného   návrhu   (21. marec   2000),   ktorého   zmenu okresný súd pripustil až uznesením z 3. marca 2003. Táto skutočnosť nekládla nároky na vykonanie nového dokazovania a rozhodovanie o tomto zmenenom žalobnom návrhu mohlo mať v plnej miere oporu v dovtedy vykonanom dokazovaní.

3) Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo ku   zbytočným   prieťahom,   bol   postup   okresného   súdu.   Ústavný   súd   zistil   v postupe okresného súdu obdobia nečinnosti, ktoré mali vplyv na doterajšiu dĺžku konania a ktoré je potrebné považovať za zbytočné prieťahy podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ide o obdobia:

- od 23. marca 2000 (okresný súd z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania odročil pojednávanie   na   neurčito)   do   3.   marca   2003   (okresný   súd   uznesením   pripustil   zmenu žalobného návrhu), t. j. takmer 3 roky;

- od 4. marca 2003 (okresný súd vyzval sťažovateľov na preukázanie hodnoty predmetu sporu za účelom dovyrúbenia súdneho poplatku) do 13. januára 2005 (predloženie spisu ústavnému súdu), t. j. viac ako 1 rok a 10 mesiacov.

Okresný   súd   spôsobil   v dôsledku   svojej   nečinnosti,   bez   existencie   akejkoľvek zákonnej prekážky, prieťahy v konaní v celkovej dĺžke viac ako 4,5 roka.

Zo súdneho spisu ďalej vyplýva, že okresný súd aj keď vo veci konal, nariaďoval pojednávania   a vo   veci   aj   rozhodol,   jeho   konanie   bolo   málo   efektívne   a nesmerovalo k právoplatnému   rozhodnutiu   veci   (napr.   IV.   ÚS   152/03).   Toto   rozhodnutie   bolo v napadnutej časti odvolaním nadriadeným súdom zrušené z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového   stavu   vo   veci.   Stav   právnej   neistoty   účastníkov   konania   do   rozhodnutia ústavného súdu odstránený nebol. Ako už bolo konštatované, okresný súd 23. marca 2000 odročil   pojednávanie   za   účelom   vykonania   znaleckého   dokazovania,   do   rozhodnutia ústavného súdu   nepribral do   konania znalca, otázke znaleckého dokazovania nevenoval žiadnu pozornosť hoci od zistenia, že pre rozhodnutie vo veci samej sú potrebné odborné znalosti z odboru grafológie, uplynula doba piatich rokov.

Ústavný   súd   pripomína,   že   nielen   nečinnosť,   ale   aj   neefektívna   a nesústredená činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   ak   činnosť   štátneho   orgánu nesmerovala   k   odstráneniu   právnej   neistoty   ohľadom   tých   práv,   kvôli   ktorým sa sťažovatelia obrátili na štátny orgán, aby o ich veci rozhodol.

Ústavný súd vychádzajúc z analýzy postupu podľa uvedených troch kritérií dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 32 C 34/98 bolo porušené základné   právo   sťažovateľov   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

IV.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v záujme   zavŕšenia   ochrany   základných   práv   sťažovateľov,   prikázal   okresnému   súdu v zmysle   § 56   ods.   3   písm.   a)   zákona   o ústavnom   súde,   aby   vo   veci   vedenej   pod sp. zn. 32 C 34/98 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   citovaného   článku   ústavy   boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia   vo   svojej   sťažnosti   žiadali   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia pre obidvoch celkovo vo výške 60 000 Sk.

Pri   rozhodovaní   o   priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd zohľadnil všetky skutočnosti prebiehajúceho konania, ako aj všetky okolnosti zakladajúce porušenie   označeného   základného   práva   sťažovateľov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy spočívajúce   najmä   v nekonaní,   neefektívnej   a nesústredenej   činnosti   okresného   súdu, pričom ústavný súd považoval za odôvodnené priznať každému zo sťažovateľov primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk.

Sťažovatelia   si   prostredníctvom   svojho právneho zástupcu   žiadali priznať úhradu trov konania pred ústavným súdom, avšak ich výšku nevyčíslili.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľov   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 13 ods. 8 prvej vety, § 16 ods. 1 písm. a) a c), § 17 ods. 2 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba   tarifnej   odmeny   za   jeden   úkon   právnej   služby   uskutočnený   v roku   2004   (1/3 výpočtového   základu,   ktorým   je   priemerná   mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2003 vo výške 13 602 Sk) po jej znížení podľa § 17 ods. 2 vyhlášky je 3 627 Sk a hodnota režijného paušálu je 136 Sk.

Ústavný súd s poukazom na výsledok konania priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania v sume 15 054 Sk za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia a písomné podanie ústavnému súdu) uskutočnené v roku 2004 a štyrikrát náhradu režijného paušálu v sume 544 Sk (4 x 136 Sk).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. februára 2005