znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 301/09-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti C., spol. s r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr. A. G., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na inú právnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1 Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v B. v konaní vedenom pod sp. zn. SK/0276/99/2009, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   C.,   spol.   s   r.   o., o d m i e t a   pre   nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. augusta 2009 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti C., spol. s r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. A. G., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v B. (ďalej len „ústredný inšpektorát“) v konaní vedenom pod sp. zn. SK/0276/99/2009.

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľke bola rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie, inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Ž. (ďalej len „prvostupňový orgán“) sp. zn. P/0046/05/2009 z 25. marca 2009 uložená pokuta v sume 330 € pre porušenie povinnosti predávajúceho podľa § 18 ods. 9 zákona č. 250/2007   Z.   z.   o   ochrane   spotrebiteľa   a   o   zmene   zákona   Slovenskej   národnej   rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Označené rozhodnutie bolo sťažovateľke doručené 27. marca 2009.

Sťažovateľka   podala   proti   označenému   rozhodnutiu   prvostupňového   orgánu odvolanie z 9. apríla 2009, ktoré bolo prvostupňovému orgánu doručené 17. apríla 2009 a po odstránení nedostatkov postúpené 14. mája 2009 ústrednému inšpektorátu. Ústredný inšpektorát ako odvolací orgán «vydal „Stanovisko k podanému odvolaniu – zamietnutie“, č. k.: SK/0276/99/2009 zo dňa 28. 05. 2009, doručené sťažovateľovi dňa 05. 06. 2009, ktorým   usudzujúc   podľa   obsahu   stanoviska,   zamietol   odvolanie   sťažovateľa   z   dôvodu oneskoreného podania odvolania». Sťažovateľ sa s «listom odvolacieho správneho orgánu nazvanom   „Stanovisko...“   nestotožnil,   a   preto   dňa   24.   06.   2009   zaslal   odvolaciemu správnemu orgánu Vyjadrenie k vyššie zmienenému Stanovisku k podanému odvolaniu – zamietnutie,   zo   dňa   24.   06.   2009,   v   ktorom   sťažovateľ   uviedol   dôvody   a   skutočnosti preukazujúce   zachovanie   lehoty   na   podanie   odvolania   a   vyslovil   zásadný   nesúhlas s postupom odvolacieho správneho orgánu. K vyjadreniu sťažovateľa zo dňa 24. 06. 2009 sa odvolací správny orgán do dnešných dní nevyjadril.».

Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   argumentujúc   aj   judikatúrou   Najvyššieho správneho   súdu   Českej   republiky   a   odbornou   literatúrou   zastáva   názor,   že   postupom ústredného inšpektorátu v konaní vedenom pod sp. zn. SK/0276/99/2009 bolo porušené jej základné právo na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Sťažovateľka   navrhuje, aby ústavný   súd o jej sťažnosti   rozhodol   tak,   že vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom ústredného inšpektorátu v konaní vedenom pod sp. zn. SK/0276/99/2009, zakáže mu pokračovať v porušovaní jej základného práva v namietanom konaní a zároveň vec vráti ústrednému inšpektorátu na ďalšie konanie. Sťažovateľka tiež žiada, aby jej ústavný súd priznal úhradu trov konania pred ústavným súdom vo výške 292,38 €.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom ústredného inšpektorátu v konaní vedenom pod sp. zn. SK/0276/99/2009. K porušeniu označeného základného práva malo dôjsť tým, že ústredný inšpektorát v namietanom konaní podľa tvrdenia sťažovateľky nesprávne   vyhodnotil   jej   odvolanie   proti   rozhodnutiu   prvostupňového   orgánu   ako oneskorene podané a k jej ďalšiemu podaniu z 24. júna 2009 sa do dňa doručenia sťažnosti ústavnému súdu nevyjadril.

Z   už   citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany základných   práv   a   slobôd   je   rozdelený   medzi   všeobecné   súdy   a   ústavný   súd,   pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným   právam   a   slobodám   je   daná   iba   vtedy,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc   ústavného   súdu   subsidiárna   a   nastupuje   až   vtedy,   ak   nie   je   daná   právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).

Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio   inštitucionálny   mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v   prípade   nefunkčnosti   všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal   popieranie   princípu   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   podľa   zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).

Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu   verejnej   správy,   môže   sa   obrátiť   na   súd,   aby   preskúmal   zákonnosť   takéhoto rozhodnutia,   ak   zákon   neustanoví   inak.   Z   právomoci   súdu   však   nesmie   byť   vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) v občianskom súdnom   konaní   súdy   preskúmavajú   aj   zákonnosť   rozhodnutí   orgánov   verejnej   správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci..., pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa   §   244   ods.   2   OSP   v   správnom   súdnictve   preskúmavajú   súdy   zákonnosť rozhodnutí   a   postupov   orgánov   štátnej   správy,   orgánov   územnej   samosprávy,   ako   aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).

Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa   §   244   ods.   4   OSP   súdy   v   správnom   súdnictve   rozhodujú   o   návrhoch   na uloženie povinnosti orgánom verejnej správy konať o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy a o opatreniach na vynútenie plnenia svojich rozhodnutí postupom uvedeným v § 250b a 250u.

Podľa   §   244   ods.   5   OSP   súdy   v   správnom   súdnictve   konajú   o   ochrane   pred nezákonným   zásahom   orgánu   verejnej   správy   a   o   vykonateľnosti   rozhodnutí   cudzích správnych   orgánov.   Vo   volebných   veciach   a   vo   veciach   registrácie   politických   strán a politických   hnutí   konajú   a   rozhodujú   súdy   podľa   ustanovení   tejto   časti   v   rozsahu vymedzenom osobitnými predpismi.

Podľa   §   3   ods.   2   zákona   č.   128/2002   Z.   z.   o   štátnej   kontrole   vnútorného   trhu vo veciach   ochrany   spotrebiteľa   a   o   zmene   a   doplnení   niektorých   zákonov   v   znení neskorších   predpisov   je   Slovenská   obchodná   inšpekcia   orgánom   štátnej   správy podriadeným Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky. Je rozpočtovou organizáciou napojenou na štátny rozpočet v kapitole Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Člení sa na Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave a jemu podriadené inšpektoráty Slovenskej obchodnej inšpekcie...

Z   citovaných   právnych   noriem   vyplýva,   že   rozhodnutia   a   postupy   ústredného inšpektorátu sú preskúmateľné miestne príslušným všeobecným súdom v rámci správneho súdnictva.   Právomoc   všeobecného   súdu   preskúmať   zákonnosť   postupu   ústredného inšpektorátu   na   základe   žaloby   podanej   sťažovateľkou   podľa   príslušných   ustanovení Občianskeho súdneho poriadku upravujúcich správne súdnictvo v danom prípade vzhľadom na princíp subsidiarity vyjadrený v čl. 127 ods. 1 ústavy vylučuje právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

Po   odmietnutí   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa   s   ostatnými návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2009