znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 300/09-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 223/2005 a postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tos 24/2008 v súvislosti s rozhodovaním o trovách trestného konania, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. Š. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 15. júla 2009 doručené podanie J. Š., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Sťažnosť“. Z obsahu tohto podania vyplýva, že ide o sťažnosť podľa čl. 127 ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   ktorou   sťažovateľ   namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 223/2005 a postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tos 24/2008 v súvislosti s rozhodovaním o trovách trestného konania.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza: „...   Do   dnešného   dňa   súdy   nerozhodli   o povinnosti   na   náhradu   trov   trestného konania...   Voči   nečinnosti   súdov   som   sa   domáhal   nápravy   podaním   sťažnosti,   ktorá rovnako tak nebola vybavená...

Keďže neviem v akom štádiu je rozhodovanie a či koná okresný alebo krajský súd podávam sťažnosť na oba súdy.

Porušovatelia porušili moje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a naďalej ho porušujú, napriek jednoduchosti konania a veci samej.“

Sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   vo   veci   jeho   sťažnosti   nálezom   vyslovil,   že okresný súd a krajský súd v namietaných konaniach porušili jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, zakázal im pokračovať v jeho porušovaní a prikázal vo veci konať. Zároveň   sťažovateľ   žiada   o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume 500 €.

Súčasťou sťažnosti je aj žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne neopodstatnený. V súlade   s konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o zjavnej   neopodstatnenosti návrhu (sťažnosti) hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ (sťažovateľ), a to buď   pre   nedostatok   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu a základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z iných dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnený   návrh   (sťažnosť)   preto   možno   považovať   ten,   pri predbežnom   prerokovaní   ktorého   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).

V záujme objektívneho posúdenia opodstatnenosti sťažnosti si ústavný súd vyžiadal vyjadrenie   predsedu   okresného   súdu   a tiež   spis   okresného   súdu   sp.   zn.   5 T   223/2005. Predseda okresného súdu v prípise č. 1 SprS 270/09 z 2. septembra 2009 (ďalej len „prípis predsedu“) ústavnému súdu oznámil, že za stanovisko okresného súdu k predmetnej veci považuje priložené vyjadrenie zákonnej sudkyne, v ktorom sa uvádza:

„Predkladám chronologický prehľad úkonov vykonaných vo veci odsúdeného J. Š. sp. zn. 5 T/223/2005. Z uvedeného vyplýva, že o trovách konania bolo rozhodnuté OS Žilina dňa 12. 9. 2006. Dňa 24. 7. 2008 odsúdený požiadal o odpustenie súdnych trov a náhrady hotových výdavkov. V spise bolo naďalej konané, odsúdenému bolo dňa 1. 8. 2008 zaslané upovedomenie z č. l. 317 o procesnom postupe pred rozhodnutím súdu o odpustení trov súdneho   konania.   Úhrada   odmeny   a náhrady   hotových   výdavkov   advokátovi   bola realizovaná 9. 3. 2009. Spisový materiál sa od 5. 1. 2009 do 16. 7. 2009 nachádzal na NS SR   Bratislava,   ktorý   rozhodoval   o dovolaní   odsúdeného.   Spis   bol   predložený   VSÚ   na vykonanie   úkonov   smerujúcich   k rozhodnutiu   o oslobodení   od   platenia   trov   právneho zastúpenia.“

Z k prípisu predsedu priloženého chronologického prehľadu úkonov a spisu sp. zn. 5 T 223/2005 ústavný súd zistil, že okresný súd uznesením z 12. septembra 2006 okrem iného rozhodol o povinnosti sťažovateľa nahradiť štátu trovy väzby a o povinnosti nahradiť štátu trovy trestného konania. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 26. septembra 2006 v časti o povinnosti nahradiť štátu trovy väzby a v časti o povinnosti nahradiť štátu trovy trestného konania 12. septembra 2006.

Dňa 3. októbra 2007 bol okresnému súdu doručený návrh obhajcu sťažovateľa na priznanie odmeny za obhajobu, ktorý bol doplnený podaním doručeným 28. januára 2008. Okresný   súd   o návrhu   obhajcu   rozhodol   uznesením   vyššieho   súdneho   úradníka z 11. februára 2008. Proti tomuto uzneseniu podal obhajca sťažovateľa sťažnosť, ktorá bola okresnému súdu doručená 19. februára 2008. Okresný súd predložil vec na rozhodnutie o sťažnosti krajskému súdu, ktorý mu ju vrátil prípisom sp. zn. 1 Tos 24/2008 z 11. marca 2008   s poukazom   na   to,   že   nie   je   oprávnený   vo   veci   rozhodnúť,   keďže   nadriadeným orgánom voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je predseda senátu okresného súdu. Následne bola sťažnosť obhajcu uznesením z 9. mája 2008 okresného súdu zamietnutá.

Sťažovateľ predložil 24. júla 2008 okresnému súdu žiadosť o odpustenie súdnych trov,   ako   aj   náhrady   hotových   výdavkov   a odmeny   obhajcovi   a 13.   júla   2009   žiadosť o oslobodenie   od   trov   obhajoby   v   plnom   rozsahu,   o ktorých   nebolo   dosiaľ   právoplatne rozhodnuté   vzhľadom   na   skutočnosť,   že   vo   veci   bolo   podané   dovolanie.   O dovolaní rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn. 2 Tdo 1/2009 z 3. marca 2009, pričom spis sa nachádzal na najvyššom súde od 5. januára 2009 do 16. júla 2009. Po vrátení spisu bola vec bezodkladne postúpená vyššiemu súdnemu úradníkovi   na   vykonanie   úkonov   smerujúcich   k rozhodnutiu   o oslobodení   od   platenia súdnych poplatkov, ktorý pripravuje podklady pre toto rozhodnutie.

Zo zistení ústavného súdu teda vyplynulo, že okresný súd už právoplatne rozhodol o povinnosti   sťažovateľa   nahradiť   štátu   trovy   väzby   a o povinnosti   nahradiť   štátu   trovy trestného   konania.   V čase   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   nebolo   ešte   rozhodnuté o jeho   žiadosti   z   24.   júla   2008   o odpustenie   súdnych   trov,   ako   aj   náhrady   hotových výdavkov   a odmeny   obhajcovi   a jeho   žiadosti   z   13.   júla   2009   o oslobodenie   od   trov obhajoby   v   plnom   rozsahu   z dôvodu   prebiehajúceho   dovolacieho   konania,   v ktorom sťažovateľ bol (a podľa zákona aj musel byť) zastúpený ustanoveným obhajcom.

Za   daných   okolností   ústavný   súd   vyhodnotil   sťažnosť   sťažovateľa   vo   vzťahu k postupu okresného súdu ako zjavne neopodstatnenú, a to aj s poukazom na svoju ustálenú judikatúru,   podľa   ktorej   nie každý   zistený   prieťah   v súdnom   konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   ústavy   (napr.   II.   ÚS   57/01,   I.   ÚS   48/03,   III.   ÚS   59/05).   Rovnako   za neopodstatnenú   vyhodnotil   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   aj   vo   vzťahu   k postupu krajského súdu, keďže zo spisu zistil, že krajský súd vo veci sťažovateľa nerozhodoval a nekonal, resp. vykonal len jeden procesný úkon (vrátenie spisu okresnému súdu prípisom sp. zn. 1 Tos 24/2008 z 11. marca 2008), a preto nemohol porušiť označené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Na základe uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa (napr. žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2009