znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 30/2011-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základného   práva   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   v konaní   vedenom Slovenskou advokátskou komorou pod sp. zn. 236/2461/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B.   o d m i e t a   ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. novembra 2010   doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   vo   veci   namietaného porušenia jeho základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   ako   aj   práva   na   prejednanie   jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   v konaní   vedenom   Slovenskou   advokátskou komorou (ďalej len „komora“) pod sp. zn. 236/2461/2009.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľovi   bol   na   zastupovanie   v konaní   vedenom Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 17 C 161/2003 ustanovený advokát JUDr. V. G. (ďalej   len   „advokát“),   ktorý   podľa   sťažovateľa „nepoznal   spis,   nezúčastňoval   sa pojednávaní, neprebral doporučený list od súdu s rozsudkom a takto umožnil správoplatniť rozsudok,   čím   súčasne   zabránil   sťažovateľovi   podať   odvolanie   proti   rozsudku prvostupňového súdu“.

Sťažovateľ   preto   podal   22.   júla   2009   sťažnosť   komore.   Komora   však   podľa sťažovateľa   bola „nečinná   a dodnes   nevyriešila   nečinnosť   tohto   advokáta“. Komora na urgencie   a sťažnosť   na   jej   nečinnosť   podľa   sťažovateľa   nereaguje.   Ide   o sťažnosti z 1. marca 2010, 4. augusta 2010 a 3. novembra 2010, ktoré zostali bez odpovede.

Z príloh k sťažnosti vyplýva, že komora prípisom z 22. januára 2010 sťažovateľovi oznámila, že jeho sťažnosť bola prerokovaná na zasadnutí revíznej komisie komory a tá ju postúpila disciplinárnej komisii komory na ďalšie vybavenie.

Sťažovateľ   navrhuje   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie označených práv sťažovateľa v konaní vedenom komorou pod sp. zn. 236/2461/2009 s tým, aby   komore   prikázal   vec   prerokovať   bez   ďalších   prieťahov   a spravodlivo.   Požaduje finančnú satisfakciu v sume 40 000 € s tým, aby ústavný súd upozornil komoru, že pri opakovanom porušovaní jeho základných práv bude požadovať finančné zadosťučinenie v dvojnásobnej   sume.   Napokon   žiada,   aby   mu   bol   v konaní   pred   ústavným   súdom ustanovený advokát.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ   svojou   sťažnosťou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva na konanie   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   ako   aj   práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému došlo podľa neho nečinnosťou komory v disciplinárnom konaní. Účastníkmi tohto konania sú sťažovateľom označený advokát a predseda revíznej komisie, resp. ním poverený člen revíznej komisie.

Ústavný   súd   poukazuje v prvom   rade   na   svoju   ustálenú   judikatúru,   podľa   ktorej sťažnosť   nemôže   podať   fyzická   osoba   alebo   právnická   osoba,   ktorá   namieta   porušenie základných práv alebo slobôd iných osôb, nie svojich (I. ÚS 56/98).

O   návrhu   podanom   zjavne   neoprávnenou   osobou   možno   hovoriť   vtedy,   keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným   postupom   orgánu   štátu   a   osobou   sťažovateľa,   prípadne   z   iných   dôvodov. Za návrh   podaný   niekým   zjavne   neoprávneným   preto   možno   považovať   návrh,   pri predbežnom   prerokovaní   ktorého   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia označeného základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 26/06).

Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   ústavný   súd   z obsahu   sťažnosti,   ako aj z obsahu   priložených   listín   a disciplinárneho   poriadku   komory   nepochybne   zistil,   že sťažovateľ v disciplinárnom konaní vedenom komorou nemá postavenie účastníka konania. Podľa § 9 disciplinárneho poriadku komory účastníkom disciplinárneho konania je advokát, proti ktorému bolo začaté disciplinárne konanie, a predseda   revíznej komisie alebo ním poverený   člen   revíznej   komisie   alebo   minister   spravodlivosti   Slovenskej   republiky. Sťažovateľ teda v okolnostiach danej veci nie je oprávnenou osobou na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. II. ÚS 113/02, III. ÚS 162/09).

Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol   podľa   § 25   ods. 2   zákona o ústavnom súde ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

Vzhľadom   na odmietnutie sťažnosti   sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa uplatnenými v sťažnosti (napr. žiadosťou o ustanovenie advokáta) už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 2011