znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 30/2010-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. januára 2010 predbežne prerokoval sťažnosť PhDr. Ľ. S., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 26 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 10 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   v konaní   Okresného   súdu   Bratislava I vedenom pod sp. zn. 7 Ct 27/2002 a jeho rozsudkom z 29. júna 2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť PhDr. Ľ. S. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 13. júla 2009 doručené podanie PhDr. Ľ. S., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. B.,   B.,   ktoré   bolo   označené   ako „Sťažnosť   o   porušení   základného   práva   a slobôd alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy   občana priznaného čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky“. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na slobodu prejavu a na informácie podľa čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na slobodu prejavu podľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní Okresného súdu   Bratislava   I (ďalej   len   „okresný   súd“)   vedenom   pod   sp.   zn.   7 Ct 27/2002   a jeho rozsudkom z 29. júna 2006.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol:«Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I. spis. zn. 7 Ct 27/02-171 zo dňa 27. 06. 2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave spis. zn. 9 Co 427/06-220 zo dňa 23. 10. 2008:

-   som   bol   zaviazaný   do   troch   dní   odo   dňa   právoplatnosti   rozsudku   zaslať navrhovateľovi Dr. C. I. písomné ospravedlnenie tohto znenia: „Podpísaný... sa Vám Dr. C. I. Ospravedlňujem za zverejnenie osočujúcich a nepravdivých údajov v článku publikovanom dňa 16. 11. 2001 na internetovom portále Neviditeľný pes (stránka http//pes.eunet.cz) pod názvom „Columbus připlul elektrickým vedením“, ktorého som   autorom,   za   Vaše   bezdôvodné   obvinenie   z toho,   že   ste   známy   svojim   nezakryto tendenčným a neobjektívnym prístupom k obhajobe práv rómov; že ste na seba upozornili „neprípustným   nátlakom“   na   orgány   činné   v trestnom   konaní,   aby   posudzovali   čím prísnejšie tragickú udalosť, kedy mala skupina policajtov ubiť pri výkone služby na smrť 50 ročného róma K. S. vo východoslovenských Magnezitovciach; a za Vaše hanlivé označenie ako „experta na ľudské práva“. Uvedené tvrdenia sa nezakladajú na pravde. Je mi veľmi ľúto, že bolo bezdôvodne zneužité a osočené Vaše meno, preto sa Vám ospravedlňujem za poškodenie Vašej povesti a dobrého mena.“

-   Som   povinný   strpieť   na   moje   náklady,   aby   navrhovateľ   Dr.   C.   I.   uverejnil ospravedlnenie tohto znenia:

„Podpísaný...   sa   Vám   Dr.   C.   I.   Ospravedlňujem   za   zverejnenie   osočujúcich a nepravdivých údajov v článku publikovanom dňa 16. 11. 2001 na internetovom portále Neviditeľný   pes   (stránka   http//pes.eunet.cz)   pod   názvom   „Columbus   připlul   elektrickým vedením“, ktorého som autorom, za Vaše bezdôvodné obvinenie z toho, že ste známy svojim nezakryto tendenčným a neobjektívnym prístupom k obhajobe práv rómov; že ste na seba upozornili „neprípustným nátlakom“ na orgány činné v trestnom konaní, aby posudzovali čím prísnejšie tragickú udalosť, kedy mala skupina policajtov ubiť pri výkone služby na smrť 50 ročného róma K. S. vo východoslovenských Magnezitovciach; a za Vaše hanlivé označenie ako „experta na ľudské práva“. Uvedené tvrdenia sa nezakladajú na pravde. Je mi   veľmi   ľúto,   že   bolo   bezdôvodne   zneužité   a osočené   Vaše   meno,   preto   sa   Vám ospravedlňujem za poškodenie Vašej povesti a dobrého mena.“

-   bol   som   zaviazaný   na   náhradu   trov   konania   a právneho   zastúpenia   vo   výške 100.255,- Sk (3.327, 86 €) do troch dní od právoplatnosti rozsudku,

- vo zvyšku súd návrh zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27. 01. 2009 a vykonateľnosť dňa 31. 01. 2009. Okresný súd Bratislava I. právoplatnosť a vykonateľnosť vyznačil až dňa 11. 05. 2009 po opakovaných návštevách môjho ustanoveného právneho zástupcu. Okresný súd dovtedy   právoplatnosť   nevyznačil,   nakoľko   nebol   vyznačený   na   prvopise   rozhodnutia zodpovedným pracovníkom. V zmysle § 62 ods.1 vyhl. č. 543/2005 Z. z. síce nie je stanovená lehota na vyznačenie, mám však za to, že by sa tak malo stať bez zbytočného odkladu (resp. bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.»

Sťažovateľ ďalej uviedol, že pasáž, ktorá bola predmetom súdneho sporu, znela: «Rýchlo zareagoval tiež predseda Ligy aktivistov pre ľudské práva so sídlom v Bratislave, C.   I.   Tento   černošský   zahraničný   aktivista   je   už   na   Slovensku   známy   svojím   nezakryto tendenčným   a neobjektívnym   prístupom   k obhajobe   práv   Rómov.   Upozornil   na   seba napríklad „neprípustným nátlakom“ na orgány činné v trestnom konaní, aby posudzovali čím prísnejšie tragickú udalosť, keď mala skupina policajtov pri výkone služby ubiť na smrť 50-ročného Róma K. S. vo východoslovenských Magnezitovciach. S nálezom poslaneckej štvorice sa stotožnil aj výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť, čo dáva nálezu ešte väčšiu váhu. A s čím Columbus priplával teraz do Košíc? S ničím menším než tvrdením, že štátne orgány Rómov diskriminujú, keď im pre neplatenie odpájajú elektrinu. Bližšie zdôvodnenie „experta   na   ľudské“   práva   stojí   ozaj   za   všetky   drobné.   Veď   oni   by   platili,   keby   mali z čoho...»

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„1.   Základné   právo   Ľ.   S.   podľa §   26   ods.   1   a 2   a podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 10 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na slobodu prejavu a spravodlivý proces, postupom Okresného súdu Bratislava I, v konaní vedenom pod spis. zn. 7 Ct 27/2002 bolo porušené.

2. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I, spis. zn. 7 Ct 27/2002 zo dňa... 29. 06. 2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave spis. zn. 9 Co 427/06-220 zo dňa 23.   10.   2008   sa   zrušuje   a Okresnému   súdu   Bratislava   I.   sa   vo   veci   prikazuje   konať   a rozhodnúť.

3. Okresnému súdu Bratislava I. je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia Ľ. S., právnemu zástupcovi, JUDr. J. B., advokátovi, na účet vedený v Slovenskej sporiteľni... spolu 289, 74 €.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že rozsudkom okresného súdu sp. zn. 7 Ct 27/2002 z 29. júna 2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 9 Co 427/06-220 z 23. októbra 2008 došlo k porušeniu jeho základného práva na slobodu prejavu a na informácie podľa čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy, jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho práva na slobodu prejavu podľa čl. 10 ods. 1 dohovoru a jeho práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Skôr, ako môže ústavný súd pristúpiť k prerokovaniu sťažnosti a rozhodnúť vo veci samej musí preskúmať, či sú splnené všetky formálne podmienky ustanovené pre sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Podľa   §   49   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   môže   podať   fyzická   osoba   alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy možno podať   v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia;   dátum,   keď   bola právoplatnosť vyznačená na rozhodnutí, nemá vplyv na začatie plynutia lehoty počítanej od právoplatnosti rozhodnutia. Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 24/05).

Z obsahu   podania   vyplýva,   že rozsudok   okresného   súdu   sp.   zn.   7   Ct   27/2002 z 29. júna   2006   v spojení   s rozsudkom   krajského   súdu   č.   k.   9   Co   427/06-220 z 23. októbra 2008 nadobudol právoplatnosť 27. januára 2009. Keďže sťažovateľ doručil ústavnému súdu sťažnosť proti označenému rozsudku okresného súdu 13. júla 2009 (na poštovú   prepravu   bola   podaná   10.   júla   2009),   stalo   sa   tak   zjavne   po   uplynutí   lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Vzhľadom na to ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Ústavný   súd   sa   preto   meritórnym   preskúmaním   opodstatnenosti   námietok sťažovateľa   uvedených   v sťažnosti   už   nezaoberal   a vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti nerozhodoval ani o jeho ďalších procesných návrhoch uplatnených v návrhu na rozhodnutie vo veci samej.

Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd uvádza, že uplatniac subsidiárnu právomoc ústavného súdu bol dôvod na odmietnutie sťažnosti aj pre nedostatok jeho právomoci.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2010