znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 30/09-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. februára 2009 predbežne prerokoval sťažnosť P. Ď., R., zastúpeného advokátom JUDr. M. R., B., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Revúca a Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. RA 2 C 48/03 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní, v ktorom rozhodoval o kompetenčnom spore, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. Ď. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. novembra 2008 doručená sťažnosť P. Ď., R. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. R., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Revúca a Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. RA 2 C 48/03 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní, v ktorom rozhodoval o kompetenčnom spore.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol: «Dňa 12. marca 2003 žalobca na Okresnom súde Rimavská Sobota podal návrh na začatie konania o zaplatenie 167 505,- Sk (slovom „stošesťdesiatsedem tisíc päťsto päť korún slovenských“) vo veci nároku za stratu na zárobku za obdobie od 8/1998 do 8/2001. Uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota č. Ra 2 C 48/03-13 zo dňa 10. marca 2005   bolo   konanie   zastavené   a   po   právoplatnosti   tohto   uznesenia   bola   vec   postúpená Sociálnej   poisťovni   so   sídlom   v B.,   pobočke   v R.   z   dôvodu,   že   súdy   nemajú   právomoc rozhodovať o náhrade za stratu na zárobku zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, lebo právomoc rozhodovania v tomto smere prešla zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení na orgány Sociálnej poisťovne. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nadobudol účinnosť 1. januára 2004.

Následne sa ani Sociálna poisťovňa nechcela venovať vyriešeniu sporu a po vyše roku   od   doby   ako   preukázateľne   disponovala   spisom   podala   návrh   na   Najvyšší   súd Slovenskej republiky, a to ako spor o právomoc.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v kompetenčnom spore rozhodol, že predmetná vec patrí do pôsobnosti všeobecných súdov.

Okresný   súd   Rimavská   Sobota   doručil   navrhovateľovi   „na   vedomie“   postúpenie spisu v ktorom uvádza: „Tunajšiemu súdu bolo dňa 10. 10. 2008 doručené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorým bolo určené, že prejednanie a rozhodnutie vo veci patrí do právomoci OS Rimavská Sobota (keďže v tom čase OS Revúca neexistoval). Z uvedeného dôvodu preto súd poznamenáva, že cieľom riešenia kompetenčného konfliktu je rozhodnúť o tom, čo konečné rozhodnutie vo veci patrí súdu alebo správnemu orgánu. Ide o spor o príslušnosť   medzi   orgánmi   štátnej   moci   ešte   pred   právoplatným   rozhodnutím   vo   veci samej. Súd alebo správny orgán, o kompetencii ktorého súd rozhodol, pokračuje v konaní o pôvodnom návrhu. Preto s poukazom na vyššie uvedené je opodstatnené použitie čl. 3 a 4 Inštrukcie MS SR.“

Do dnešného dňa nebola vec rozhodnutá ani na prvostupňovom súde a vo veci sa nevykonali v podstate žiadne relevantné úkony, a to od doby podania návrhu uplynulo viac než 5 rokov a sedem mesiacov. V tejto časti jednoznačne poukazujem na prieťahy v súdnom konaní na Najvyššom súde SR, ktoré spôsobili prieťahy v súdnom konaní v prejednávanej veci. Na moju sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní podanú dňa 16. 9. 2008 na Okresný súd Rimavská Sobota súd odpovedal listom z 30. 9. 2008 spôsobom, ktorý opäť dokazuje, že v konaní nie sú vykonávané žiadne úkony.

Porušenie práva žalobcu vidím v nekonaní Okresného súdu Rimavská Sobota pri riešení sporu ďalej v jeho odstúpení Sociálnej poisťovni a. s. a nevykonávaním žiadnych úkonov (súd do momentu odstúpenia veci, nepostúpil v prejednávaní veci a nebol schopný posunúť pojednávanie veci vpred), ďalej že nevyužil procesné prostriedky na zabezpečenie ochrany práv účastníka.»

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„1. Rozhodol, že právo P. Ď. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   Okresným   súdom   Revúca   a Okresným   súdom Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. RA 2 C 48/03 porušené bolo.

2. Rozhodol, že právo P. Ď. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Najvyšším súdom Slovenskej republiky v konaní, v ktorom   rozhodoval   o   kompetenčnom   spore   na   základe   prebiehajúceho   konania   pod sp. zn.: RA 2C 48/03 porušené bolo.

3. Uložil Okresnému súdu Revúca konať bez prieťahov v uvedenej veci.

4.   Uložil   Okresnému   súdu   Revúca   a   Okresnému   súdu   Rimavská   Sobota,   aby spoločne a nerozdielne uhradili sťažovateľovi nemajetkovú ujmu vo výške 150 000,- Sk.

5.   Uložil   Najvyššiemu   súdu   Slovenskej   republiky,   aby   uhradil   sťažovateľovi nemajetkovú ujmu vo výške 150 000,- Sk.

4. Uložil Okresnému súdu Revúca, Okresnému súdu Rimavská Sobota a Najvyššiemu súdu   Slovenskej   republiky,   aby   spoločne   a   nerozdielne   uhradili   právnemu   zástupcovi sťažovateľa trovy konania.“II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak   namietaným   postupom   orgánu   verejnej   moci   (v   tomto   prípade   okresného   súdu v občianskoprávnom   konaní)   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva,   ktoré označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Podľa svojej ustálenej judikatúry (m. m. II. ÚS 32/00, III. ÚS 116/01, I. ÚS 116/02, IV. ÚS 61/03, III. ÚS 109/03, IV. ÚS 168/04) poskytuje ústavný súd ochranu základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, keď v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade všeobecným súdom) ešte môže trvať. Ak preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistí, že k porušovaniu označeného základného práva už nemôže dochádzať, sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

1. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods.   2   ústavy   Okresným   súdom   Rimavská   Sobota   ústavný   súd   zistil,   že   Okresný   súd Rimavská Sobota konal v tejto veci pod sp. zn. RA 2 C 48/03 od 1. januára 2005, avšak uznesením z 10. marca 2005 bolo konanie zastavené a po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia   bola   vec   postúpená   11.   apríla   2005   Sociálnej   poisťovni.   Okresnému   súdu Rimavská Sobota bola vec vrátená spolu so spisom až 15. októbra 2008 a 11. novembra 2008 bola vec postúpená Okresnému súdu Revúca.

Čo sa týka namietaného porušenia označeného základného práva najvyšším súdom, ústavný   súd   zistil,   že   Sociálna   poisťovňa   návrhom   z 13.   apríla   2006   doručeným najvyššiemu súdu 24. apríla 2006 žiadala rozhodnúť kompetenčný spor medzi Sociálnou poisťovňou a Okresným súdom Rimavská Sobota. Najvyšší súd o tomto návrhu rozhodol uznesením sp. zn. 1 Rks 2/2006 z 27. októbra 2006, ktoré po nadobudnutí právoplatnosti 2. apríla 2007 bolo doručené Okresnému súdu Rimavská Sobota 15. októbra 2008.

Znamená   to,   že   v čase   doručenia   sťažnosti   sťažovateľa   ústavnému   súdu   sa   vec nenachádzala ani na Okresnom súde Rimavská Sobota, ani na najvyššom súde, čo v súlade s doterajšou   judikatúrou   ústavného   súdu   (IV.   ÚS   16/04,   II.   ÚS   1/05,   IV.   ÚS   288/05) vylučuje, aby ústavný súd mohol vysloviť zbytočné prieťahy v konaní uvedenými súdmi po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Preto ústavný súd odmietol túto časť sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

2. Sťažovateľ namietal aj porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy Okresným súdom Revúca. Ústavný súd zistil, že návrh sťažovateľa bol podaný Okresnému súdu   Revúca   12.   februára   2003,   a   zo   sťažnosti   sťažovateľa   vyplýva,   že   vec   bola   od 12. marca 2003 už na Okresnom súde Rimavská Sobota. Ďalej ústavný súd zistil, že spis sťažovateľa   v danej   veci   bol   doručený   Okresnému   súdu   Revúca   14.   novembra   2008 a konanie je vedené pod sp. zn. 6 C 227/2008, t. j. spis mu bol doručený 10 dní pred doručením sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu, ktorá bola síce spísaná 10. novembra 2008, ale bola podaná na poštovú prepravu až 20. novembra 2008 a doručená ústavnému súdu 24. novembra 2008. Podľa zistenia ústavného súdu Okresný súd Revúca vo veci od 18. novembra 2008 koná.

Podľa názoru ústavného súdu a v súlade s jeho doterajšou judikatúrou (I. ÚS 7/00, III. ÚS 100/01, III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06) daná skutočnosť reálne vylučuje, aby ústavný súd po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie mohol vysloviť v konaní Okresného súdu   Revúca   zbytočné   prieťahy.   Preto   ústavný   súd   aj   túto   časť   sťažnosti   sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   významu   rozhodovať o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd uvádza, že sťažovateľ síce podal sťažnosť na   prieťahy   v konaní   podľa   zákona   č.   757/2004   Z.   z.   o súdoch   a o zmene   a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“), ale urobil tak 16. septembra 2008, a to len na Okresný súd Rimavská Sobota, a navyše v čase, keď sa vec na tomto súde ešte nenachádzala.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. februára 2009