znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 30/07-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. apríla 2007 predbežne   prerokoval   sťažnosť   K.   T.,   t.   č.   vo   výkone   trestu   odňatia   slobody,   ktorou namietal porušenie svojich práv podľa čl. 5 ods. 3 a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bližšie neoznačeným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. júla 2006, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť K. T. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústavný súd“)   bolo 4. augusta 2006 doručené podanie K. T. (ďalej len „sťažovateľ“) označené ako „Sťažnosť“, ktorým sťažovateľ namietal porušenie svojich práv podľa čl. 5 ods. 3 a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bližšie neoznačeným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. júla 2006 a zároveň vzniesol výhrady voči postupu Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý ho rozsudkom z 31. marca 2006 uznal za vinného z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona.

Sťažnosť   sťažovateľa   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), t. j. neobsahovala návrh rozhodnutia (petit) vymedzený presne, určito a zrozumiteľne,   teda   takým   spôsobom,   aby   mohol   byť   východiskom   pre   rozhodnutie ústavného   súdu   v uvedenej   veci   (II. ÚS 37/02,   III. ÚS 78/02,   III. ÚS 17/03). Sťažovateľ v sťažnosti   neoznačil   dostatočne   presne   základné   práva   a   slobody,   ktoré   mali   byť v uvedených   konaniach   porušené,   a   k sťažnosti   nepripojil   splnomocnenie   pre advokáta (ním prijaté)   na   jeho   zastupovanie   v konaní   pred   ústavným   súdom   (ďalej   aj „splnomocnenie“).

Ústavný   súd   podaním   zo 14. novembra   2006   (doručeným   27.   novembra   2006) upozornil   sťažovateľa   na   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie   konania pred ústavným súdom, ako aj na skutočnosť, že jeho sťažnosť tieto zákonom predpísané náležitosti nespĺňa. Ústavným súdom bol v tomto podaní súčasne vyzvaný, aby v lehote 20 dní od jeho doručenia odstránil nedostatky svojej sťažnosti a doplnil ju tak, aby spĺňala náležitosti   v zmysle   ustanovení   zákona   o ústavnom   súde,   pokiaľ   nemá   byť   odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ   na   výzvu   ústavného   súdu   v stanovenej   lehote   reagoval   podaním doručeným   8.   decembra   2006,   ktorým   doplnil   svoju   sťažnosť,   avšak   splnomocnenie pre advokáta   nepredložil,   pretože   momentálne   nemá   právneho   zástupcu,   ktorý   by   ho zastupoval   pred   ústavným   súdom,   ale   oslovil   a požiadal   advokátsku   kanceláriu   v R. o prevzatie   jeho   zastupovania.   Listom   doručeným   ústavnému   súdu   13.   decembra   2006 oznámil,   že   ním   oslovený   advokát   neprevzal   jeho   zastupovanie   pre   pracovnú zaneprázdnenosť,   preto   požiada   ďalšiu   advokátsku   kanceláriu   z K.   a výsledok   oznámi ústavnému   súdu.   Ústavný   súd   podaním   zo   7.   februára   2007   znova   vyzval   sťažovateľa na predloženie   avizovaného   splnomocnenia   v lehote   10   dní.   Ten   podaním   doručeným 14. februára 2007 oznámil ústavnému súdu, že ním oslovená advokátka zašle „potvrdenie, že   prebrala   moju   obhajobu“.   Ústavný   súd   preto   požiadal   sťažovateľom   označenú advokátku o podanie informácie o prevzatí zastupovania v predmetnej veci pred ústavným súdom. Advokátka 8. marca 2007 oznámila ústavnému súdu, že zastupovanie sťažovateľa neprevzala, a zároveň oznámila, že túto informáciu poslala aj sťažovateľovi. Sťažovateľ v nadväznosti   na   to   6. marca 2007   požiadal   o predĺženie   lehoty   na predloženie splnomocnenia, ktorá mu bola predĺžená do 31. marca 2007.

Sťažovateľ do predbežného prerokovania sťažnosti ústavným súdom splnomocnenie na svoje zastupovanie v ústavnoprávnom konaní nepredložil.

II.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.   Podľa   odseku 2   citovaného   ustanovenia   k návrhu   na   začatie   konania   sa   musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie: a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, c) proti komu sťažnosť smeruje.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažnosť   sťažovateľa   nespĺňa   zákonom   ustanovené náležitosti a navyše sťažovateľ nepripojil k sťažnosti splnomocnenie pre advokáta na svoje zastupovanie pred ústavným súdom. Splnomocnenie nepredložil ani po viacerých výzvach a ani v predĺženej lehote, ktorú mu poskytol ústavný súd, hoci bol na možnosť odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre tento nedostatok upozornený.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. apríla 2007