znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 30/02-18Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2002 predbežne   prerokoval   sťažnosť   JUDr.   Ing.   D.   Ď.   –   S   firmy   H.,   Č.   r.,   zastúpeného advokátom JUDr. J. H., so sídlom, B., pre porušenie základných práv a slobôd podľa čl. 12 ods.1, 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky a práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46   ods. 1   a čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   rozsudkom   Krajského   súdu v Bratislave sp. zn. 22 Cb 21/96 z   22. apríla 1996, pre porušenie práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Najvyššieho súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn.   2   Obo   170/96   zo 14.   mája   1997   a pre   porušenie základných ľudských práv a slobôd a pozbavenie vlastníckych práv chránených čl. 20 ods.1 a 3   Ústavy   Slovenskej   republiky   rozhodnutím   Úradu   geodézie,   kartografie   a katastra Slovenskej   republiky   č.   LPO   2236/98   z 26.   januára   1999,   za   účasti   Krajského   súdu v Bratislave,   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   a Úradu   geodézie,   kartografie a katastra Slovenskej republiky, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. Ing. D. Ď. – S. firmy H. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. augusta 2002 podaná sťažnosť JUDr. Ing. D. Ď. – S. firmy H., Č. r. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. H., B., vo veci porušenia jeho základných práv a slobôd podľa čl. 12 ods.   1, 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na súdnu a inú právnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   a čl.   48   ods.   2   ústavy   rozsudkom   Krajského   súdu Bratislava (bývalého Mestského súdu v Bratislave) sp. zn. 22 Cb 21/96 z 22. apríla 1996, porušenia práva na súdnu   a inú právnu ochranu podľa   čl. 46 ods.   1 ústavy rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Obo 170/96 zo 14. mája 1997 a porušenia základných ľudských práv a slobôd a pozbavenia vlastníckych práv chránených čl. 20 ods. 1 a 3 ústavy rozhodnutím Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. LPO 2236/98 z 26. januára 1999.

Sťažnosť   nespĺňala   náležitosti   podľa   §   20   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“),   a preto   bol   listom   z   26.   augusta   2002   právny   zástupca   sťažovateľa vyzvaný na odstránenie nedostatkov návrhu.

Ústavnému súdu bolo 16. septembra 2002 doručené podanie doplnené o požadované náležitosti spolu s kópiami dokladov súvisiacich s touto vecou.

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25   ods.   1 zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   každý   návrh   predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   sťažovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Zákonnou podmienkou prijatia sťažnosti na ďalšie konanie podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde je, že „Sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.“

Sťažovateľ tvrdí, že jeho základné práva boli porušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave   (bývalého   Mestského   súdu   v   Bratislave)   sp.   zn.   22   Cb   21/96,   rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obo 170/96, ktoré nadobudli právoplatnosť 9. júla 1997, a rozhodnutím Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. LPO 2236/98, ktoré nadobudlo právoplatnosť 7. septembra 2001.

Sťažnosť   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   je   časovo   obmedzený   právny   prostriedok ochrany ústavnosti, a preto s prihliadnutím na deň nadobudnutia právoplatnosti rozsudkov všeobecných   súdov   (9.   júl   1997)   a rozhodnutia   Úradu   geodézie,   kartografie   a katastra Slovenskej   republiky   (7.   september   2001),   ktorými   mali   byť   porušené   základné   práva a slobody,   právo   na súdnu   a inú   právnu   ochranu   a ľudské   práva   a slobody   sťažovateľa, a deň doručenia sťažnosti ústavnému súdu (5. august 2002) je možné konštatovať, že lehota ustanovená pre tento druh konania pred ústavným súdom sťažovateľovi bez akýchkoľvek pochybností uplynula skôr, ako bola doručená sťažnosť ústavnému súdu.

Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosť navrhovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. októbra 2002