znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 3/09-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. januára 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 8 C 7/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. augusta 2008 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 8 C 7/2005.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že zákonná sudkyňa okresného súdu je nečinná, a tak porušuje jeho označené práva. Ďalej uviedol, že 26. októbra 2004 podal žalobu okresnému súdu a následne 3. januára 2005 sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu. Podľa sťažovateľa okresný súd zbytočne prerušil konanie v súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. Ps 12/04, čo potvrdil aj Krajský súd v Žiline. Podľa sťažovateľa „bol konaní sp. zn. Ps 12/04 úspešný“ a hoci toto konanie bolo podľa neho právoplatne skončené 15. mája 2007, okresný súd v prerušenom konaní nepokračoval. Z týchto   dôvodov   sťažovateľ   podal   26.   mája   2007   sťažnosť   na   zbytočné   prieťahy predsedovi   okresného   súdu,   ktorý   však   v odpovedi   sťažovateľovi   označil   sťažnosť   iba za čiastočne odôvodnenú.

Sťažovateľ tvrdí, že okresný súd ani po 3 rokoch a 10 mesiacoch neodstránil prieťahy v konaní. Na základe uvedených skutočností navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto rozhodol:

„II. A. Okresný súd v Žiline porušuje základné právo D. B. garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   garantované   čl.   6   ods.   1   dohovoru   o základných právach.

II. B. Okresný súd v Žiline je povinný zaplatiť D. B. primerané zadosťučinenie vo výške 50. 000. (pre opakované porušovanie práva) v lehote 15 dní od doručenia Nálezu Ústavného súdu.

II.   C.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   prikazuje   vo   veci   8   C/7/2005   konať bezodkladne a bez ďalších prieťahov.

II.   D.   Okresný súd v Žiline   je   povinný zaplatiť   trovy advokáta   a sťažovateľa do v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.“

Okresný súd vo svojom stanovisku k sťažnosti sťažovateľa okrem iného uviedol:„... Podľa vyjadrenia sudcu postup vo veci bol poznačený rozhodnutím tunajšieho súdu   zo   dňa   20.   9.   2005   o prerušení   konania   do   skončenia   konania   o spôsobilosti navrhovateľa na právne úkony, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. Ps 12/04. Toto uznesenie bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Žiline zo dňa 23. 2. 2007. Po tom, ako navrhovateľ nebol zbavený spôsobilosti na právne úkony, sudca zabezpečil vyjadrenie protistrany a vytýčil pojednávanie na 26. 11. 2008.

Po   prerušení   konania   súd   vo   veci   ďalej   riadne   koná   a je   nariadený   termín pojednávania na 26. 11. 2008.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších   predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   ústavný   súd   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Ústavný   súd   sa   osobitne   zameral   na   preskúmanie   opodstatnenosti   sťažnosti sťažovateľa, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú možno „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom,   ako   aj   postup   zákonného   sudcu   nesignalizovali   reálnu   možnosť   zbytočných prieťahov, a tým aj porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03), resp.   „argumenty   v sťažnosti   sťažovateľa   nepreukázali   v čase   podania   sťažnosti   takú intenzitu porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03).

Ústavný súd pri posudzovaní sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   tiež vychádzal z toho, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie   tohto   základného   práva.   Ústavný   súd   už   vo   svojich   predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že „ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 63/05).

V prípade,   keď   ústavný   súd   zistil,   že   postup   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (či v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru), návrh pri predbežnom prerokovaní   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnený   (napr.   I.   ÚS   27/02,   I.   ÚS   197/03, I. ÚS 38/04, III. ÚS 59/05, III. ÚS 82/07).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd vo veci sp. zn. 8 C 7/2005 zistil, že sťažovateľ namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní o neplatnosť zmluvy pri   výkone   správy   a o vrátenie   poplatkov   v sume   7 848   Sk,   ktoré   začalo   na   návrh sťažovateľa doručený okresnému súdu 26. októbra 2004. Okresný súd vo veci priebežne konal,   keď   5.   januára   2005   zistil,   že   vo   veci   nemožno   vydať   platobný   rozkaz,   keďže „navrhovateľ spojil dva návrhy do jedného návrhu“ (č. l. 33), následne 7. januára 2005 previedol návrh do oddelenia občianskoprávnych vecí pod sp. zn 8 C/7/2005. Okresný súd ďalej uznesením zo 16. mája 2005 vyzval sťažovateľa, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy   odstránil   nedostatky   podania,   pretože   v opačnom   prípade   jeho   podanie   odmietne (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 25. mája 2005).

Okresný súd následne uznesením č. k. 8 C 7/2005-39 z 20. septembra 2005 konanie prerušil   do   právoplatného   skončenia   konania   vo   veci   vedenej   na   Okresnom   súde Bratislava II   pod   sp.   zn.   Ps   12/04   o spôsobilosti   navrhovateľa   (sťažovateľa)   na   právne úkony. O odvolaní sťažovateľa proti tomuto uzneseniu, ktoré okresný súd po vyžiadaní doplnenia podania od sťažovateľa predložil Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) ako súdu odvolaciemu 31. januára 2007, rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 7 Co/36/2007 z 23. februára 2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť 2. mája 2007 tak, že krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu.

Po právoplatnom skončení konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. Ps 12/04 okresný súd požiadal 7. mája 2008 odporcu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C /7/2005 o vyjadrenie k návrhu navrhovateľa (sťažovateľa) v lehote 15 dní od doručenia výzvy.   Odporca   v označenom   konaní   doručil   okresnému   súdu   vyjadrenie   k návrhu sťažovateľa na začatie konania 5. júna 2008. Okresný súd nariadil 30. októbra 2008 termín pojednávania vo veci sťažovateľa na 26. november 2008.

Po   viac   ako   jedenástich   mesiacoch   od   skončenia   konania,   v   súvislosti   s   ktorým okresný   súd   prerušil   konanie   pôvodne   začaté   pod   sp.   zn.   8   C/7/2004,   okresný   súd pokračoval   v konaní   ešte   predtým,   ako   sťažovateľ   podal   26.   mája   2008   sťažnosť   na prieťahy   v konaní   predsedovi   okresného   súdu.   Predseda   okresného   súdu   sa   k sťažnosti sťažovateľa vyjadril 7. júla 2008, uznal ju ako čiastočne odôvodnenú a súčasne informoval sťažovateľa o úkonoch sudcu a o nariadení pojednávania vo veci.

Okresný   súd   pred   prerušením   namietaného   konania   konal   plynulo.   Čo   sa   týka prerušenia konania, ústavný súd poukazuje na svoju konštantnú judikatúru, v zmysle ktorej nečinnosť   súdu   v dôsledku   existencie   zákonnej   prekážky   jeho   postupu,   tak   ako   to   je v prípade   prerušenia   konania,   neposudzuje   v zásade   ako   zbytočné   prieťahy   v súdnom konaní (napr. II. ÚS 3/00, I. ÚS 78/02, III. ÚS 42/02). Po odpadnutí dôvodu prerušenia konania   sa   podľa   názoru   ústavného   súdu   postup   okresného   súdu   nevyznačuje   takými obdobiami nečinnosti (okrem ojedinelého prieťahu) alebo neefektívnej činnosti, ktoré by po posúdení všetkých   okolností   prípadu   umožňovali po prijatí   sťažnosti   na ďalšie konanie vysloviť porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť   sťažovateľa   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   z dôvodu   jej   zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže   odmietnutie   sťažnosti   pre   zjavnú   neopodstatnenosť   je   dôvodom,   ktorý nemožno odstrániť, ústavný súd sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v sťažnosti nezaoberal.

Ústavný súd nad rámec odôvodnenia uvádza, že pokiaľ by v budúcnosti v postupe všeobecného súdu dochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní, sťažovateľovi nič nebráni v tom, aby opätovne podal sťažnosť na porušenie základných práv a slobôd podľa čl. 127 ústavy.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2009