znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 3/06-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. januára 2006 predbežne prerokoval sťažnosť J. J., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, ktorou namietal porušenie jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. 2 T 226/03 z 26. novembra 2003, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. J. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. novembra 2005   doručená   sťažnosť   J.   J.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom   Okresného   súdu   Svidník   (ďalej   len   „okresný   súd“)   sp.   zn.   2 T 226/03 z 26. novembra 2003 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

Zo   sťažnosti,   ktorú   sťažovateľ   zaslal   súčasne   Najvyššiemu   súdu   Slovenskej republiky,   Ministerstvu   spravodlivosti   Slovenskej   republiky,   Generálnej   prokuratúre Slovenskej   republiky   a   Kancelárii   verejného   ochrancu   práv,   vyplýva,   že   sťažovateľ považuje napadnutý rozsudok okresného súdu (ako aj jemu predchádzajúci postup orgánov činných v trestnom konaní v jeho trestnej veci) za nezákonný a nezodpovedajúci ústavným princípom. Vzhľadom na to žiada „... o prešetrenie mojich spisov...“.

Podľa informácie okresného súdu z 3. januára 2006 napadnutý rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť v deň jeho vyhlásenia, t. j. 26. novembra 2003.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho pojednávania.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§ 25   ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03, IV. ÚS 157/05).

Ako už bolo uvedené, napadnuté rozhodnutie okresného súdu, proti ktorému smeruje sťažnosť sťažovateľa, nadobudlo právoplatnosť 26. novembra 2003.

Na základe ustálenej praxe ústavný súd považuje lehotu podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom   súde   za   lehotu   procesnoprávnu.   Posledným   dňom,   keď   sťažovateľ   mohol podať sťažnosť   proti   uvedenému   právoplatnému   rozhodnutiu,   bol   preto   26. január 2004. Keďže,   ako   už   bolo   uvedené,   sťažovateľ   svoju   sťažnosť   ústavnému   súdu   doručil až 16. novembra 2005, urobil tak zjavne po zákonom ustanovenej lehote.

Prihliadajúc   na   kogentnú   lehotu,   v ktorej   je   nutné   podať   sťažnosť   podľa   čl. 127 ods. 1   ústavy,   ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažnosť   bola   v danom   prípade   podaná oneskorene.

Poukazujúc na uvedené závery o oneskorenosti podania sťažnosti rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, že ju z tohto dôvodu odmietol bez toho, aby sa zaoberal opodstatnenosťou v nej uvedených námietok.

Vzhľadom na to, že nedodržanie zákonom ustanovenej lehoty na podanie sťažnosti ako   prekážku   brániacu   prerokovaniu   veci   pred   ústavným   súdom   nemožno   odstrániť, nepovažoval   ústavný   súd   za   dôvodné   vyzývať   sťažovateľa   na   odstránenie   ďalších nedostatkov   jeho   návrhu,   ktorý   neobsahoval   náležitosti   požadované   ustanoveniami § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. januára 2006