znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 298/2014-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. mája 2014 v senáte zloženom   z   predsedu   Ladislava   Orosza,   zo   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej   (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosť P. S., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s. r. o., Národná 17, Žilina, konajúcou   prostredníctvom   konateľa   a advokáta   JUDr.   Ing.   Jozefa   Lalinského,   vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 42/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. januára 2014 doručená sťažnosť P. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva podľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod   sp.   zn.   7   C   42/2012.   Sťažovateľ   je   v tomto   konaní   jedným   z   navrhovateľov (navrhovateľ v 1. rade).

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza:„Dňa   28.   02.   2012   sme   podali   žalobu   na   uloženie   povinnosti   zdržať sa zásahov do vlastníckeho   práva.   Toto   konanie   sa   vedie   na   Okresnom   súde   v   Žiline pod č. k. 7 C 42/2012.

Od   podania   návrhu   dňa   28. 02. 2012   do   dnešného   dňa   (21. 1. 2014,   takmer 23 mesiacov)   súd   vo   veci   nevykonal   ani   jedno   pojednávanie.   Súd   vo   veci   vytýčil pojednávania na deň:

25. 03. 2013

13. 09. 2013

16. 10. 2013

13. 11. 2013 avšak odporcovia vždy z rozmanitých dôvodov a bez predloženia dôkazov požiadali o odročenie pojednávania, čo súd zakaždým akceptoval.

Z   konania   odporcov   ide   o   zrejmú   snahu   vyhnúť   sa   súdnemu   pojednávaniu a z konania súdu nie je zrejmá snaha o postup v súlade s § 6 O. s. p., nakoľko nie je možné neustále akceptovať ničím nepodložené žiadosti odporcov o odročenie pojednávania. Okresný súd v Žiline porušil právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde v Žiline, č. k. 7 C 42/2012, nakoľko súdne konanie sa vedie už takmer 2 roky a za tento čas nebolo ani jedno meritórne pojednávanie.

... súdne konanie prebieha už takmer dva roky a do dnešného dňa súd nevykonal ani jedno   pojednávanie   (všetky   nariadené   pojednávania   boli   odročené   bez   prejednania veci).“

Sťažovateľ v sťažnosti poukazuje na príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a na judikatúru ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), pričom v tejto súvislosti ďalej uvádza:

„... Predmetom konania je uloženie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva,   ktoré   tvorí   súčasť   štandardnej   rozhodovacej   činnosti   okresných   súdov   a   preto namietané konanie nie je možné považovať za skutkovo či právne zložité.

... Ja sťažovateľ mám záujem na prejednaní mojej veci a o odročenie nariadeného pojednávania som nežiadal ani raz, pričom som súdu poskytoval všetku súčinnosť. Taktiež súdny   poplatok   som   zaplatil   zároveň   s   podaním   žaloby   s   cieľom   efektívneho   postupu zo strany súdu, aby ma nebolo potrebné vyzývať na zaplatenie súdneho poplatku. Taktiež poukazujem na skutočnosť, že spolu so žalobou som podal aj návrh na vydanie rozkazu na plnenie v zmysle § 174b ods. 1 OSP, o ktorom súd vôbec nerozhodol.

... Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup, aby stav právnej neistoty bol čo najskôr odstránený. Takáto povinnosť vyplýva z § 6 O. s. p., ktorý súdu prikazuje postupovať tak, aby ochrana práv účastníkov konania bola rýchla a účinná, ako aj z § 100 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Mám za to, že súd v tomto prípade nepostupoval v súlade s citovanými ustanoveniami.

Pri uplatnení ochrany môjho základného práva som využil všetky právne prostriedky, ktoré mi právne predpisy na jeho ochranu poskytujú. Dňa 22. 11. 2013 som podal sťažnosť proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 62 zák. č. 757/2004 Z. z. (zákon o súdoch) v znení neskorších predpisov predsedovi Okresného súdu v Žiline, na ktorú mi do dnešného dňa nebola doručená odpoveď − napriek tomu, že uplynuli   už   2   mesiace   od   podania   sťažnosti,   čo   je   v   rozpore   s   §   65   ods.   1   zák. č. 753/2004...“

Vzhľadom   na tieto   skutočnosti   sťažovateľ   žiada,   aby ústavný súd   nálezom takto rozhodol:

„Základné právo P.   S.   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd Okresným súdom v ŽILINE postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 42/2012 porušené bolo. Okresnému súdu v ŽILINE prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 42/2012 konať bez zbytočných prieťahov.

P.   S.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   1.800,-   €   (slovom jedentisícosemsto €), ktoré je Okresný súd ŽILINA povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný   súd   ŽILINA   je   povinný   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľa advokátskej kancelárii JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s. r. o... vo výške 340,90 €...“

Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje takto:„Vzhľadom   k   tomu,   že   predmet   sporu   je   pre   mňa   −   sťažovateľa   vzhľadom   na hodnotu   sporu,   vzhľadom   na   ochranu   môjho   dobrého   mena   a   dobrej   povesti   veľmi podstatný,   žiadam   priznať   mi   podľa   zásad   spravodlivosti   s   prihliadnutím   na   všetky okolnosti zisteného porušenia mojich práv primerané finančné zadosťučinenie...

Taktiež poukazujem na skutočnosť, že na Okresnom súde v Žiline bolo pod sp. zn. 2 C 155/2011 vedené konanie s tými istými účastníkmi konania, kde súd dňa 28. 6. 2011 vydal predbežné opatrenie − a to na druhý deň po podaní návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

V   zmysle   zásady   rovnosti   účastníkov   súdneho   konania   je   Okresný   súd   v   Žiline povinný poskytnúť rovnako efektívnu ochranu práv všetkým účastníkom súdneho konania a nielen niektorým.“

Ústavný   súd   31.   marca   2014   vyzval   okresný   súd,   aby   sa   vyjadril k sťažnosti sťažovateľa. Okresný súd sa k predmetnej sťažnosti vyjadril v prípise sp. zn. 1 SprS 136/2014 z 22. apríla 2014 doručenom ústavnému súdu 29. apríla 2014. V prípise poukázal predseda okresného súdu na vyjadrenie zákonnej sudkyne k sťažnosti, s ktorým sa v   plnom   rozsahu   stotožnil.   Zákonná   sudkyňa   vo   svojom   vyjadrení   uviedla   prehľad úkonov, ktoré okresný súd doteraz vykonal, a tiež svoje stanovisko k predmetnej veci:„Navrhovatelia podali návrh dňa 28. 2. 2012 proti v návrhu označeným odporcom v rade 1-11.

Po doručení návrhu bol návrh doručovaný označeným odporcom na vyjadrenie. Zásielka s návrhom a poučení sa od odporkyne v rade 6/ z miesta bydliska, ktorú uviedol   navrhovateľ,   vrátila   z   poštového   úradu   súdu   dňa   12.   4.   2012   s   oznámením, že na uvedenej adrese je neznáma.

Podaním doručeným súdu dňa 3. 5. 2012 zobrali navrhovatelia návrh voči odporcom v rade 1-7 späť.

Súd uznesením zo dňa 7. 5. 2012 konanie voči odporcom v rade 1-7 zastavil. Zároveň listom   zo dňa 7.   5.   2012 vyzval   právneho   zástupcu   navrhovateľov aby   oznámil   adresu odporkyne v rade 6/, nakoľko na adrese, ktorú uviedol je odporkyňa v rade 6/ neznáma. Na uvedenú výzvu právny zástupca navrhovateľov reagoval podaním doručeným súdu dňa 15. 5. 2012,   v   ktorom   predložil   potvrdenie   Mestského   úradu   K...   zo   dňa   14.   5.   2012, z ktorého vyplýva, že odporkyňa v rade 6/ je prihlásená k trvalému pobytu v mieste, ktoré označil v návrhu.

...   súd   ďalej   za   účelom   doručenia   uznesenia   o   zastavení   konania   zisťoval   pobyt odporkyne 6/ výzvami zo dňa 20. 8. 2012 cez REOB, UZVJS, Mesto K..., ktoré bolo zároveň žiadané   o   oznámenie   osôb   z   rodinného,   pracovného,   príp.   iného   prostredia   a   by sa vyjadrilo či súhlasí s ustanovením za opatrovníka. Bez využitia tohto postupu nebolo možné prípadne postupovať podľa § 48 ods. 4 O. s. p.

Súd...   doručoval   uznesenie   o   zastavení   konania   odporkyni   v   rade   6/   na   adresu jej manžela. Taktiež vyzval manžela odporkyne, aby oznámil adresu odporkyne, prípadne sa vyjadril k jej opatrovníctvu. Zásielky doručované odporkyni ako aj jej manželovi sa súdu vrátili dňa 28. 9. 2012 s oznámením, že na uvedenej adrese sú neznámi. Súd výzvou zo dňa 12. 10. 2012 preto vyzval sestru odporkyne na oznámenie adresy odporkyne 6/, na ktorú reagovala   e-mailovým   podaním doručeným súdu dňa   22.   10.   2012,   v ktorom   oznámila adresu   odporkyne   v   rade   6/,   na   ktorú   súd   opätovne   doručoval   uznesenie   o   zastavení konania. Zásielku odporkyňa v rade 6/ na uvedenej adrese prevzala dňa 21. 11. 2012. Uznesenie súdu o zastavení konania proti odporcom v rade 1-7 vzhľadom na vyššie uvedené   skutočnosti   nadobudlo   právoplatnosť   dňa   7.   12.   2012.   Až   po   nadobudnutí právoplatnosti uvedeného uznesenia mal súd ustálený okruh odporcov, aby mohol vytýčiť termín   pojednávania.   V   konaní   zostali   pôvodne   označení   odporcovia   8/-11/.   Termín pojednávania bol vytýčený na deň 25. 3. 2013...

Na   vytýčený   termín   pojednávania   sa   odporca   v   rade   11/   ospravedlnil   podaním doručeným   súdu   dňa   18.   3.   2013   z   dôvodu   neodkladných   pracovných   povinností štatutárneho zástupcu (č.   l.   124),   súhlasil   aby súd pojednával aj v jeho neprítomnosti, pričom zotrval na svojom vyjadrení. Odporca v rade 9/ ospravedlnil svoju neúčasť podaním doručeným súdu dňa 19. 3. 2013 z dôvodu jeho dlhodobej a pretrvávajúcej PN, ktorú súdu predložil   a   požiadal   o   odročenie   pojednávania.   Odporca   v   rade   8/   ospravedlnil   svoju neúčasť podaním doručeným súdu dňa 20. 3. 2013 z dôvodu nevyhnutnej pracovnej cesty do zahraničia,   o   ktorej   sa   dozvedel   dnešného   dňa,   s   tým,   že   potvrdenie   o   absolvovaní pracovnej cesty predloží súdu. Na základe uvedených dôvodov... súd pojednávanie zrušil a nariadil nový termín na 29. 4. 2013, postupoval tak podľa ust. § 118 ods. 4 O. s. p. Navrhovatelia podaním doručeným súdu dňa 16. 4. 2013 zobrali svoj návrh voči odporcovi v rade 10/ späť.

Termín pojednávania dňa 29. 4. 2013 bol zrušený z dôvodu PN zákonnej sudkyne. Súd uznesením zo dňa 15. 5. 2013 konanie proti odporcovi 10/ zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 6. 2013.

Súd   vytýčil   termín   pojednávania   na   16.   9.   2013.   Odporcovi   v   rade   11/   bolo doručenie predvolania na pojednávanie vykázané náhradným spôsobom uložením na pošte, zásielka   sa súdu   vrátila   dňa   2.   9.   2013.   Odporca   v   rade   9/   svoju   neúčasť   písomne ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 2. 9. 2013 z dôvodu plánovanej dovolenky v zahraničí v uvedenom termíne. O tejto skutočnosti s dozvedel dnešného dňa, keď mu bolo doručené potvrdenie zmeny termínu dovolenky, zároveň uviedol, že absolvovanie dovolenky je pre neho zo zdravotných dôvodov nevyhnutné a zmena termínu nie je možná, z uvedeného dôvodu požiadal o odročenie pojednávania. Odporca v rade 8/ svoju neúčasť ospravedlnil podaním   doručeným   súdu   dňa   13.   9.   2013   z   dôvodu   nevyhnutnej   pracovnej   cesty do zahraničia za účelom časovo obmedzeného nákupu poľnohospodárskych zvierat, potreba pracovnej cesty vznikla dnešného dňa, pričom v zmysle charakteru tejto cesty ju nie je možné   odložiť,   z   uvedeného   dôvodu   ako   aj   z   dôvodu   hospodárnosti   konania   požiadal o odročenie pojednávania. Súd... termín pojednávania zrušil a nový termín... vytýčil na deň 16. 10. 2013.

... Odporca v rade 9/ ospravedlnil neúčasť z dôvodu naplánovanej kúpeľnej liečby v termíne   13.   10.   2013   do   10.   11.   2013,   pričom   dĺžka   liečebného   pobytu   je   záväzná, predvolanie   na   kúpeľnú   liečbu   predložil,   z   uvedeného   dôvodu   požiadal   o   odročenie pojednávania. Z predvolania na kúpeľnú liečbu vydaného Slovenskými liečebnými kúpeľmi P., a. s. zo dňa 10. 11. 2013 súd zistil, že nástup na kúpeľný pobyt je dňa 13. 10. 2013 do kúpeľného hotela..., a to na základe rozhodnutia Všeobecnej ZP, a. s. Odporca v rade 10/ neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil faxovým podaním dňa 9. 10. 2013 z dôvodu uskutočnenia   výberového   konania   na   obsadenie   funkcie   riaditeľa   Súkromnej   odbornej školy, na ktorom je účasť štatutárneho zástupcu zriaďovateľa nevyhnutná, súhlasil aby súd pojednával aj v jeho neprítomnosti, pričom sa pridržal svojho vyjadrenia. Odporca v rade 8/   ospravedlnil   svoju   neúčasť   podaním   doručeným   súdu   dňa   15. 10. 2010   z   dôvodu aktuálneho zhoršenia jeho pohybového ústrojenstva, pre ktoré musel nastúpiť na kúpeľnú rehabilitačnú   liečbu   od   15.   10.   2013   do   29.   10.   2013,   zároveň   požiadal   o   odročenie pojednávania na iný vhodný termín.

Súd pojednávanie z dôvodu neprítomnosti odporcov odročil na 13. 11. 2013. Súd vyzval odporcu v rade 8/ (v súčasnosti 1/) aby predložil doklad o absolvovaní kúpeľnej liečby a vyzval Slovenské liečebné kúpele P., a. s. o oznámenie, či odporca 9/ nastúpil kúpeľnú liečbu v čase 13. 10. 2013, ktorej ukončenie by malo byť 10. 11. 2013. Na uvedenú výzvu Slovenské liečebné kúpele P., a. s. listom zo dňa 25. 10. 2013 potvrdili súdu,   že   odporca   nastúpil   kúpeľnú   liečbu   dňa   13.   10.   2013   a   liečebný   pobyt   končí 10. 11. 2013. Odporca v rade 8/ predložil potvrdenie o absolvovaní kúpeľnej rehabilitačnej liečby   v   Slovenských   Liečebných   kúpeľoch   R.   ako   samoplatca   na   základe   doporučenia ošetrujúceho lekára v termíne 15. 10. 2013 − 29. 10. 2013.

E-mailovým podaním zo dňa 12. 11. 2013 oznámila I. T., advokátka, súdu, že dňa 12. 11.   2013   prevzala   právne zastúpenie odporcu v rade 8/   (v súčasnosti   1)   a zároveň zistila, že na deň 13. 11. 2013 je vytýčený termín pojednávania. Požiadala o odročenie pojednávania   na   iný   termín   z   dôvodu   objektívnej   nemožnosti   dostatočnej   prípravy na pojednávanie,   z   uvedeného   dôvodu   ospravedlnila   svoju   neprítomnosť   ako   aj neprítomnosť jej klienta,   ktorý trvá na jej osobnej účasti... súd dňa 12. 11. 2013 zrušil termín pojednávania a nariadil nový termín na deň 8. 1. 2014.

Navrhovatelia podaním doručeným súdu dňa 13.   11.   2013 zobrali v časti návrh na začatie konania späť. Súd uznesením zo dňa 15. 11. 2013 konanie o návrhu v časti, ktorý zobrali navrhovatelia späť zastavil. Proti uvedenému uzneseniu podali navrhovatelia dňa 22. 11. 2013 odvolanie... súd... zrušil vytýčený termín pojednávania na deň 8. 1. 2014 a dňa 18. 12. 2013 predložil vec odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 29. 1. 2014, ktoré bolo na Okresný súd Žilina doručené dňa 17. 3. 2014 uznesenie okresného súdu potvrdil. Uznesenie bolo doručené práv. zástupcovi navrhovateľov dňa 24. 3. 2014, práv. zástupkyni odporcu 8/ a odporcovi 10/ dňa 26. 3. 2014, u odporcu v rade 9/ v čase tohto vyjadrenia ešte doručenie uznesenia nebolo vykázané (nevrátila sa doručenka z poštového úradu).

Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení konania v späťvzatej časti bude termín pojednávania vytýčený v najbližšom možnom termíne.

...   súd   akceptoval   ospravedlnenia   odporcov,   a   to   vzhľadom   na   predloženú   PN, liečebné   pobyty   v   čase   nariadených   pojednávaní,   nakoľko   aj   vzhľadom   na   vyjadrenia odporcov, v ktorých poukazovali na závažné skutočnosti a popierali tvrdenia navrhovateľov považoval za potrebnú osobnú časť odporcov na pojednávaní, za účelom zachovania zásady prejednacej, priamosti a ústnosti, navrhovania dôkazov, hospodárnosti konania... Pokiaľ súd dva krát zrušil termín pojednávania a jeden krát odročil pojednávanie... avšak vždy vytýčil termín pojednávania v čo najkratšom možnom čase − 1 mesiac, v jednom prípade, po zastavení konania proti odporcovi 11/, 3 mesiace od právoplatnosti... Pojednávanie dňa 13. 11. 2013 bolo zrušené najmä z dôvodu závady v doručení ako aj ospravedlnenia právnej zástupkyne odporcu 8/, ktorá prevzala právne zastúpenie deň pred pojednávaním... súd toto... nemohol posúdiť ako účelové konanie... Pojednávanie dňa 8. 1. 2014 bolo zrušené v dôsledku podaného odvolania navrhovateľov... Bez rozhodnutia o ich odvolaní nebolo možné pokračovať, nakoľko zostal sporný predmet konania.“

Ústavný   súd   z   vyžiadaného   súdneho   spisu   zistil,   že   doterajší   priebeh   konania zodpovedá   prehľadu   úkonov,   ktorý   uviedla   zákonná   sudkyňa   vo   vyjadrení   k   sťažnosti sťažovateľa.

Vzhľadom na obsah vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti, ktoré obsahuje v zásade len   skutočnosti,   ktoré   vyplývajú   zo   súdneho   spisu   a   ktoré   sú   uvedené   aj   v   sťažnosti sťažovateľa, a tiež stručné stanovisko zákonnej sudkyne, ktorým vysvetľuje svoj postup v napadnutom konaní, ústavný súd nedoručoval tento prípis sťažovateľovi.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   o   zjavne   neopodstatnenú   sťažnosť ide vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu   tohto   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   alebo rozhodnutím   orgánu   štátu   a   základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých sa namietalo,   prípadne   z   iných   dôvodov.   Za   zjavne neopodstatnený   návrh   preto   možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 7/00, III. ÚS 100/01, III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06).

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne, bez   zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny si ústavný súd osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08, I. ÚS 326/2010).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré   z   hľadiska   jeho   druhu   a   povahy   netrvá   tak   dlho,   aby   sa   dalo   vôbec   uvažovať o zbytočných prieťahoch. Osobitne to platí o sporových konaniach, v ktorých stoja proti sebe žalobca a žalovaný, a kde sa v celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania [porovnaj § 120 ods. 1 a 4 OSP (napr. IV. ÚS 147/04)].

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou alebo nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (m. m. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08, IV. ÚS 224/2012). Rovnako   tak   môže   zapríčiniť   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   (a   tiež   práva   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru) aj nesprávna činnosť štátneho orgánu (m. m. II. ÚS 33/99, IV. ÚS 224/2012).

Sťažovateľ   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 42/2012.

Zo sťažnosti sťažovateľa a zo súdneho spisu vyplýva, že konanie na okresnom súde v predmetnej veci trvá 2 roky a 3 mesiace.

Zo   súdneho   spisu   vyplýva,   že   postup   okresného   súdu   bol   v   počiatočnom   štádiu konania ovplyvnený vyšším počtom odporcov (spočiatku 11), čo vyvolalo vyššie nároky na doručovanie návrhu. Tento faktor sa však eliminoval z dôvodu postupného späťvzatia návrhu s tým, že aktuálne návrh smeruje proti trom odporcom. Relevantnou skutočnosťou bolo zisťovanie pobytu odporkyne v 6. rade na účely doručenia jej návrhu a uznesenia okresného súdu o čiastočnom zastavení konania. Okresný súd pobyt odporkyne v 3. rade zisťoval   aktívne   s   tým,   že   zároveň   zisťoval   skutočnosti   relevantné   pre   ustanovenie opatrovníka.

Navrhovatelia   modifikovali   predmet   konania   a   okruh   odporcov   spolu   trikrát, postupovali tak prevažne v dôsledku skutočnosti na strane odporcov (začatie mimosúdnych rokovaní,   prevod   vlastníckeho   práva   k   nehnuteľnostiam,   o   ktorých   sa   koná   po   začatí konania, a rešpektovanie predbežného opatrenia). Konanie navrhovateľov takto nemožno hodnotiť ako účelové a nemožno ho vyhodnotiť ani na ich ťarchu. Z faktického hľadiska však   táto   skutočnosť   mala   vplyv   na   priebeh   konania,   pretože   nebol   ustálený   predmet konania   a   okruh   jeho   účastníkov.   Uvedená   skutočnosť   bola   aj   predmetom   odvolacieho konania,   krajský   súd   uznesením   z   29.   januára 2014   potvrdil   uznesenie   okresného   súdu z 15. novembra   2013,   ktoré   modifikovalo   predmet   konania   vzhľadom   na   čiastočné späťvzatie návrhu.

Zo   súdneho   spisu   ďalej   vyplýva,   že   v   tomto   období   sa   neuskutočnilo   ani jedno pojednávanie, na ktorom by boli prítomní odporcovia a na ktorom by okresný súd konal vo veci samej (napr. vykonával dokazovanie a pod.), čo sťažovateľ v sťažnosti namieta. Ústavný súd preto posudzoval, či tento procesný stav možno pripočítať na ťarchu okresného súdu   −   či   bol   spôsobený   jeho   celkovou   nečinnosťou,   prípadne   jeho   neefektívnym, nesústredeným postupom.

Okresný   súd   v   napadnutom   konaní   nariadil   pojednávanie   spolu   šesťkrát, pojednávanie sa uskutočnilo raz – 16. októbra 2013, bez účasti odporcov. Ostatné termíny pojednávaní   boli   zrušené   z   dôvodu   práceneschopnosti   zákonnej   sudkyne,   vo   zvyšných prípadoch z dôvodu ospravedlnenia odporcov.

Doterajšie   správanie   odporcov   v   1.   a   2.   rade   v   tomto   smere   nemožno   hodnotiť ako účelové, dôvody, ktoré uvádzali v ospravedlneniach, možno považovať za opodstatnené a korešpondovali s § 119 ods. 1 OSP a v zásade ich aj preukázali (práceneschopnosť, účasť na kúpeľnej liečbe, resp. rehabilitačnom kúpeľnom pobyte).   Konanie odporcu v 3. rade [COOP   PRODUKT   SLOVENSKO   (združenie)]   ústavný   súd   vyhodnotil   ako   čiastočne účelové.

Odporca v 3. rade sa vždy včas ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní, dôvody, ktoré uvádzal, možno považovať za dôležité (§ 119 ods. 1 OSP) s tým, že súhlasil s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti. Ústavný súd je toho názoru, že ak okresný súd trval na jeho osobnej účasti na pojednávaní, mal a mohol zabezpečiť osobnú prítomnosť fyzickej osoby   oprávnenej   konať za   neho   a   poskytovať stanoviská   k   veciam   tvoriacim   predmet konania. Podľa   výpisu   zo živnostenského registra   z 21.   februára 2012   štatutárny orgán odporcu v 3. rade tvorilo 9 fyzických osôb. Z predmetného výpisu nevyplýva spôsob, akým jednotlivé fyzické osoby ako členovia štatutárneho orgánu konajú za odporcu v 3. rade. Je nepravdepodobné,   aby   sa   dôvody   neúčasti   na pojednávaniach   týkali všetkých   členov štatutárneho orgánu. Konanie za odporcu v 3. rade na pojednávaní všeobecného súdu bolo možné   zabezpečiť   poverením   alebo   plnou   mocou   udelenou   medzi   členmi   štatutárneho orgánu. V súvislosti s opakovaným ospravedlnením neúčasti odporcov na pojednávaniach, okresný súd postupne stupňoval intenzitu svojho pôsobenia. V prípade odporcov v 1. a 2. rade   vyžadoval   preukázanie   uvádzaných   dôvodov   a   tiež   verifikoval   pravdivosť   týchto dôvodov priamo, napr. u poskytovateľa kúpeľnej liečby. Znamená to, že okresný súd nebol v namietanom   konaní   dlhodobo   nečinný.   Na   základe   uvedeného   ústavný   súd uzavrel, že námietka   sťažovateľa   týkajúca   sa   neefektívneho   postupu   okresného   súdu pri zabezpečovaní účasti odporcov na pojednávaní (najmä odporcu v 3. rade) je čiastočne opodstatnená, ale v zásade možno konštatovať, že okresný súd konal plynulo. Namietaný postup   okresného   súdu   s prihliadnutím   na   doterajšiu   dĺžku   konania   podľa   sťažovateľa je síce neefektívny, ale podľa názoru ústavného súdu pochybenia v jeho postupe nedosahujú takú intenzitu, na základe ktorej by bolo možné vysloviť porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

K námietke sťažovateľa, že okresný súd doteraz nerozhodol o návrhu na vydanie rozkazu na plnenie, ústavný súd konštatuje, že zo znenia § 174b OSP nevyplýva povinnosť okresného súdu rozhodnúť aj negatívne o takomto návrhu, t. j. rozhodnúť o jeho zamietnutí. Z   uvedeného   ustanovenia   tiež   nevyplýva   povinnosť   okresného   súdu   vydať   rozkaz na plnenie   po   podaní   návrhu   navrhovateľa.   Je   na   zvážení   okresného   súdu,   či   uvedený procesný postup využije.

Ústavný súd takto dospel k záveru, že v danom prípade neexistujú skutočnosti, ktoré by signalizovali možnosť vyslovenia porušenia základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. mája 2014