znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 298/09-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. P. P., Ž., zastúpeného advokátkou JUDr. T. P., Ž.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej   republiky   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Žilina   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 7 C 372/2007, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. P. P. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. mája 2009 doručená sťažnosť JUDr. P. P., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. T. P., Ž., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 372/2007.

Z obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   1.   augusta   2007   podal okresnému súdu žalobu o ochranu osobnosti proti Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru B. (ďalej len „žalovaný v 1. rade“), Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný v 2. rade“) a Slovenskej republike – Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný v 3. rade“). Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 7 C 372/2007.

Sťažovateľ   uviedol,   že   26.   mája   2008   bolo   jeho   právnej   zástupkyni   doručené uznesenie   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   sp.   zn. 2 Nc 16/2008 z 29. apríla 2008, podľa ktorého sudcovia Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) boli vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci na uvedenom súde pod sp. zn.   10   NcC   92/2007   a vec   bola   prikázaná   na   rozhodnutie   Krajskému   súdu   v Nitre. Sťažovateľ na výzvu okresného súdu 3. septembra 2008 zaplatil súdny poplatok za podaný návrh.

Dňa 20.   novembra   2008 sťažovateľ   podal   okresnému súdu   sťažnosť   na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 372/2007. V odpovedi z 11. decembra 2008 podpredseda okresného súdu vyhodnotil sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú, poukazujúc pritom na tú skutočnosť, že okresný súd mohol začať reálne konať vo veci až 25. júla 2008, keď bol spis okresnému súdu vrátený po rozhodnutí o vylúčení sudcov. Dňa 7. októbra 2008 uplatnil námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi aj žalovaný v 1. rade, na základe ktorej sa aj aktuálne konajúci sudca cítil byť zaujatý. Podľa vyjadrenia podpredsedu okresného súdu bolo   potrebné   prednostne   rozhodnúť   o tejto   námietke   zaujatosti   a až   následne   mal   byť určený ďalší postup v konaní.

Podľa tvrdenia sťažovateľa „označený spis sa od 08. 10. 2008 nachádza u zákonného sudcu   a nie   sú   vykázané   v administratívnych   pomôckach   súdu   žiadne   úkony“.   V tejto súvislosti sťažovateľ poukazuje na to, že „okrem uznesenia NS SR z 29. 04. 2008 mu neboli doručené žiadne námietky ani rozhodnutia o námietkach zaujatosti.

V prípade,   ak   sudca   má   u seba   spis   od   08.   10.   2008   a skutočne   boli   doručené námietky zaujatosti 07. 10. 2008, nečinnosť súdu trvajúca viac ako 6 a pol mesiaca je vyslovene   pohŕdaním   práva   sťažovateľa   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   a na rozhodnutie v primeranej lehote.“.

Podľa   názoru   sťažovateľa   zbytočné   prieťahy   v označenej   veci   boli   spôsobené pretrvávajúcou nečinnosťou okresného súdu.

Sťažovateľ v tejto súvislosti žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:„1) Základné právo JUDr. P. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina sp. zn. 7 C 372/2007 porušené bolo.

2) Okresnému súdu Žilina prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn. 7 C 372/2007 konať bez zbytočných prieťahov.

3) JUDr. P.   P. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,- EUR   (slovom tritisíc   eur),   ktoré   je   Okresný   súd   Žilina   povinný   mu   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu

4) Okresný súd Žilina je povinný v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu nahradiť trovy konania JUDr. P. P. na účet právnej zástupkyne JUDr. T. P. vedený v... tak ako budú vyčíslené na výzvu Ústavného súdu SR.“

II.

V zmysle čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto   práva   alebo   slobody   na   strane   druhej.   Inými   slovami,   ak   ústavný   súd   nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (I. ÚS 12/01, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 79/07).

Na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti si ústavný súd vyžiadal spis okresného súdu vedený pod sp. zn. 7 C 372/2007, z ktorého zistil, že okresnému súdu bola 1. augusta 2007   doručená   žaloba   sťažovateľa   vo   veci   ochrany   osobnosti   proti   žalovaným   v   1.   až 3. rade. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 7 C 372/2007 a bola pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. G. D. Uvedená zákonná sudkyňa a následne aj ostatní sudcovia okresného súdu vyslovili svoju zaujatosť v danej veci z dôvodu, že sťažovateľ pracoval na tomto súde ako sudca. Opatrením predsedu okresného súdu z 3. októbra 2007 bola vec sťažovateľa pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudcovi K., ktorý podľa predsedu okresného súdu neuviedol právne relevantný dôvod na vylúčenie z prejednávania veci.

Prípisom z 8. augusta 2007 adresovaným predsedovi okresného súdu zákonný sudca vyslovil   svoj   nesúhlas   s pridelením   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   7   C   372/2007,   pričom argumentoval   tým,   že   v inej   veci   sťažovateľa   vedenej   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 13 C 290/2007   práve   pre   pomer   k sťažovateľovi   boli   všetci   sudcovia   okresného   súdu vrátane jeho osoby vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci.

Následne okresný súd prípisom z 15. októbra 2007 predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie o oznámení zákonného sudcu o skutočnostiach, pre ktoré má byť vylúčený. Krajskému súdu bol spis doručený 24. októbra 2007.

V rámci rozhodovania o oznámení sudcov okresného súdu, že sa cítia byť zaujatí vo veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 7 C 372/2007 pre ich kolegiálny a priateľský pomer k sťažovateľovi ako bývalému sudcovi a predsedovi uvedeného súdu, predložil krajský súd vec vedenú pod sp. zn. 10 NcC 92/2007 najvyššiemu súdu podľa § 16 ods. 1 Občianskeho súdneho   poriadku   na   rozhodnutie   o vylúčení   sudcov   tohto   súdu   z   prejednávania a rozhodovania veci pre ich zaujatosť, z dôvodu ktorého nemôžu rozhodnúť o oznámení sudcov nižšieho stupňa.

Najvyšší súd uznesením sp. zn. 2 Nc 16/2008 z 20. mája 2008 rozhodol o vylúčení sudcov krajského súdu z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na uvedenom súde pod sp. zn. 10 NcC 92/2007. Zároveň vec prikázal na rozhodnutie Krajskému súdu v Nitre. Predmetné uznesenie bolo krajskému súdu doručené 19. mája 2008. Krajský súd následne prípisom z 11. júna 2008 postúpil vec v zmysle uznesenia najvyššieho súdu Krajskému súdu v Nitre (doručená 16. júna 2008).

Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. 5 NcC 16/2008 z 25. júna 2008 rozhodol o vylúčení sudcu okresného súdu Mgr. A. K. z prejednávania a rozhodovania veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 7 C 372/2007. Predmetné uznesenie bolo okresnému súdu doručené 25. júla 2008.

Dňa 12. augusta 2008 bola vec sťažovateľa pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudcovi okresného súdu Mgr. D. Ch. V ten istý deň bol sťažovateľ vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh. Sťažovateľ súdny poplatok uhradil 3. septembra 2008.Uznesením z 12. septembra 2008 okresný súd uložil žalovaným povinnosť vyjadriť sa   k žalobnému   návrhu.   Žalovaný   v   2.   rade   svoje   vyjadrenie   doručil   okresnému   súdu 29. septembra   2008,   žalovaný   v   1.   rade   spolu   s vyjadrením   7.   októbra   2008   doručil okresnému   súdu   aj   námietku   zaujatosti   zákonného   sudcu,   argumentujúc   obavami z objektívneho   a nestranného   rozhodovania   zákonného   sudcu   v prejednávanej   veci vzhľadom na jeho pracovný vzťah k sťažovateľovi. Následne 13. októbra 2008 námietku zaujatosti zákonného sudcu z rovnakých dôvodov uplatnili aj žalovaní v 2. a 3. rade.

Zákonný sudca sa k vzneseným námietkam zaujatosti žalovaných písomne vyjadril 9. decembra   2008   a spis   postúpil   pre   účely   vyjadrenia   ďalším   sudcom   okresného   súdu. O námietke zaujatosti zákonného sudcu Mgr. Ch. nebolo ešte rozhodnuté. K právoplatnému rozhodnutiu vo veci zo strany okresného súdu tak do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu nedošlo.

Z uvedeného   prehľadu   úkonov   vykonaných   v danej   veci   vyplýva,   že   predmetné konanie   trvá   od   podania   návrhu   (1.   augusta   2007)   dosiaľ   dva   roky   bez   nariadeného pojednávania vo veci. Je však nesporné, že vo veci konajúci súd v tomto období rozhodoval o námietke   zaujatosti   zákonného   sudcu   (okrem   doby   rozhodovania   krajského   súdu, najvyššieho súdu a Krajského súdu v Nitre o tejto otázke), čo malo objektívny vplyv na doterajšiu dĺžku namietaného konania.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti konštatoval, že doterajšia dĺžka namietaného konania, počas ktorého ešte nebolo nariadené pojednávanie vo veci, by bez zohľadnenia   konkrétnych   okolností   prípadu   mohla   signalizovať,   že   došlo   k porušeniu základného   práva   sťažovateľa   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru.   Na   druhej   strane   treba   vziať   do   úvahy,   že   integrálnou   súčasťou   práva   na spravodlivý   proces   (čl.   6   ods.   1   dohovoru)   je   garancia   toho,   aby   vo   veci   rozhodoval nezávislý a nestranný sudca. Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že okresný súd (a aj krajský súd, najvyšší súd a Krajský súd v Nitre) sa objektívne musel zaoberať a vysporiadať s námietkami zaujatosti zákonných sudcov vznesenými tak zo strany ich samotných, ako aj neskôr zo strany žalovaných, čo si vyžaduje primeraný čas. Aj keď po ostatne vznesenej námietke zaujatosti voči zákonnému sudcovi Mgr. Ch. zo strany žalovaných a písomnému vyjadreniu zákonného sudcu z 9. decembra 2008, že sa cíti byť zaujatý vo veci, okresný súd do dňa doručenia sťažnosti ústavnému súdu (5. mája 2009) nevykonal žiadny procesný úkon v konaní, tento nedostatok podľa názoru ústavného súdu nemá takú intenzitu, že by po prijatí sťažnosti   na ďalšie   konanie bolo možné dospieť   k záveru,   že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 7 C 372/2007 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   poukázal   na   svoju   konštantnú   judikatúru,   z ktorej vyplýva,   že   nie   každý   zistený   prieťah   v súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03, III. ÚS 59/05, IV. ÚS 47/09). V prípade, keď ústavný   súd   zistil,   že   charakter   postupu   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval   takými významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného týmto článkom ústavy (II. ÚS 57/01), prípadne sťažnosti buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ju odmietol ako zjavne neopodstatnenú (napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05, IV. ÚS 47/09).

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Po   odmietnutí   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa   aj   ďalšími návrhmi sťažovateľa.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2009