znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 298/08-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. septembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. H., P., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Vojenskej obvodnej prokuratúry v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. OPn 96/08 a jej uznesením z 12. júna 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Ing.   P.   H. o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. augusta 2008   faxom   doručená   sťažnosť   Ing.   P.   H.,   P.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátkou   JUDr.   I.   R.,   K.,   ktorú   doplnil   predložením   originálu   27.   augusta   2008. Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   a   uznesením   Vojenskej obvodnej   prokuratúry   v Prešove   (ďalej   len   „obvodná   prokuratúra“)   sp.   zn.   OPn   96/08 z 12. júna 1998.

Sťažovateľ   v sťažnosti   uviedol,   že   13.   marca   2008   podal   obvodnej   prokuratúre trestné   oznámenie   pre   podozrenie   z trestného   činu   zneužívania   právomoci   verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „Trestný   zákon“).   V oznámení   uviedol,   že   Obvodný   lesný   úrad v Poprade   vedie   proti   nemu   konanie   o priestupku,   a poukázal   na   to,   že   súčasťou priestupkového   spisu   je «záznam   o podaní   vysvetlenia   podľa   §   60   ods.   2   zákona č. 372/1990Zb. z 11. 4. 2007, z ktorého vyplýva, že Ing. P. H. policajtovi OO PZ Vysoké Tatry dňa 11. 4. 2007 podal vysvetlenie, v ktorom uviedol:

„O zákaze vstupu verejnosti do Tichej a Kôprovej doliny vie, bol o tom informovaný oznamami na tabuliach pred vstupom do dolín, ako aj pracovníkmi SBS. Je si teda vedomý spáchania priestupku vstupom do Kôprovej doliny, avšak podľa jeho názoru tým, že svojou prítomnosťou   zabraňuje   páchaniu   trestného   činu   poškodzovania   prírody   zo   strany pracovníkov spracujúcich kalamitné drevo v danej lokalite, bráni vyšší spoločenský záujem a teda jeho protiprávne konanie je zanedbateľné.“».

Sťažovateľ   v trestnom   oznámení   vyhlásil,   že   vysvetlenie   s týmto   obsahom   nikdy nepodal, a preto je podľa jeho názoru zrejmé, že „osoba, ktorá spísala záznam o podaní vysvetlenia obsahujúce vysvetlenie s obsahom, ktoré on nikdy neposkytol, zneužil právomoc verejného činiteľa v úmysle privodiť priestupkové konanie jemu“.

Vyšetrovateľ Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odboru inšpekčnej služby, sekcie kontroly a inšpekčnej služby (ďalej len „vyšetrovateľ“) uznesením z 30. apríla 2008 vec   podľa   §   197   ods.   1   písm.   d)   zákona   č.   301/2005   Z.   z.   Trestný   poriadok   v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „Trestný   poriadok“)   odmietol.   Sťažovateľ   podal   proti uzneseniu   sťažnosť,   v ktorej   poukázal   na   to,   že   z   odôvodnenia   napadnutého   uznesenia nevyplýva zistenie, že predmetné vysvetlenie podal a pri jeho podávaní bol poučený podľa príslušných ustanovení zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov o možnosti odmietnuť podanie vysvetlenia, ak by tým jemu alebo osobám blízkym hrozilo nebezpečenstvo postihu za priestupok. Obvodná prokuratúra uznesením sp. zn. OPn 96/08 z 12.   júna 2008 sťažnosť   zamietla. Uznesenie   obvodnej   prokuratúry   bolo sťažovateľovi doručené 26. júna 2008.

Sťažovateľ v súvislosti s tým uvádza: „Postup vojenskej obvodnej prokuratúry, ktorá svojim uznesením o zamietnutí sťažnosti neodstránila nezákonnosť postupu vyšetrovateľa PZ vyplýva predovšetkým z toho, že bez ohľadu na ustanovenia právnych predpisov a to predovšetkým   §   58   ods.   1   zákona   o   priestupkoch,   jeho   §   60   ods.   1,   §   56   ods.   2   sa nezaoberala skutočnosťou, že sťažovateľ vysvetlenie, ktoré je obsahom jeho priestupkového spisu   uvedený   v   zázname   vyhotoveného   policajtom   OO   PZ   vo   Vysokých   Tatrách   nikdy nepodal.   Toto   je   ako   dôkaz   usvedčujúci   sťažovateľa   pripojený   k   správe   o   objasňovaní priestupku.

Prokuratúra naopak konštatuje konanie a správanie sťažovateľa, pričom absolútne ponecháva bokom otázku protiprávnosti postupu policajtov Obvodného oddelenia PZ vo Vysokých Tatrách pri vyhotovovaní napadnutého záznamu a skutočnosť, že protiprávnosť tohto   konania   napĺňa   pojmové   znaky   trestného   činu   zneužívania   právomoci   verejného činiteľa.“

Sťažovateľ tiež poukázal, že 13. marca 2008 podala trestné oznámenie rovnakého obsahu obvodnej prokuratúre aj Mgr. Z. P. Vyšetrovateľ jej trestné oznámenie odmietol uznesením podľa § 197 ods. 1 Trestného poriadku zo 16. mája 2008. Na základe sťažnosti obvodná   prokuratúra   uznesením   sp.   zn.   OPn   97/08   zo   6.   augusta   2008   uznesenie vyšetrovateľa zo 16. mája 2008 zrušila a uložila vyšetrovateľovi, aby vo veci znovu konal a rozhodol. V odôvodnení uznesenia uviedla, že vo veci treba začať trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku.

V sťažnosti sa ďalej uvádza: „Sťažovateľ si je vedomý toho, že nie je právom žiadnej fyzickej a právnickej osoby, aby sa na základe každého jej trestného oznámenia začalo trestné konanie, ktoré sa skončí odsúdením osoby označenej ako páchateľ trestného činu. Ak však určité konanie Trestný zákon označuje ako trestný čin a sťažovateľ tieto skutočnosti oznámil, potom zákonu zodpovedajúcim postupom orgánu činným v trestnom konaní je len taký   postup,   ktorým   orgány   činné   v   trestnom   konaní   alebo   začnú   trestné   konanie   pre uvedený trestný   čin   alebo rozhodnú   nezačať trestné   stíhanie,   pričom   pre   takýto   postup uvedú zákonné dôvody.

V sťažovateľovej veci orgány činné v trestnom konaní takto nepostupovali.... Sťažovateľ vidí porušenie svojich namietaných práv aj takým postupom vyšetrovateľa PZ,   keď   v predprocesnom   štádiu   zhromažďoval   a   hodnotil   dôkazy.   Vyplýva   to   tak   z uznesenia vyšetrovateľa, ako aj z napadnutého uznesenia vojenskej obvodnej prokuratúry. Naposledy spomínané uznesenie sa odvoláva na spisový materiál PZ vo Vysokých Tatrách a stanovisko Štátnych lesov TANAPu zo dňa 24. 4. 2008.

Takýto postup je však v rozpore s právami poškodeného zakotvenými v Trestnom poriadku, podľa ktorých má poškodený právo robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do nich, preštudovať ich.

V predprocesnom štádiu poškodený žiadne tieto práva nemá.... Trestné konanie je konaním pred iným orgánom podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, v ktorom   má   sťažovateľ   ako   poškodený   trestným   činom   práva,   ktoré   ovplyvňujú   priebeh trestného konania, má právo navrhovať dôkazy, podávať opravne prostriedky, uplatňovať si právo na náhradu škody. Všetky tieto práva mu boli odňaté.“

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a takto rozhodol:

„Právo sťažovateľa domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom orgáne Slovenskej republiky podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, a právo odoprieť výpoveď v prípade nebezpečenstva privodenia trestného stíhania podľa článku 47 ods. 1 Ústavy SR bolo postupom a uznesením Vojenskej obvodnej prokuratúry v Prešove sp. zn. Opn 96/08 zo dňa 12. 6. 2008, porušené.  

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Vojenskej obvodnej prokuratúry v Prešove sp. zn. OPn 96/08 zo dňa 12. 6. 2008 a vracia jej vec na ďalšie konanie.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zakazuje   Vojenskej   obvodnej   prokuratúre v Prešove pokračovať v porušovaní namietaných právach sťažovateľa.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“  

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 47 ods. 1 ústavy každý má právo odoprieť výpoveď, ak by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 1 ústavy uznesením obvodnej prokuratúry o zamietnutí sťažnosti sp. zn. OPn 96/08 z 12. júna 2008. Ústavný súd sa na predbežnom prerokovaní sťažnosti najskôr zaoberal posúdením, či sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu vyčerpal všetky účinné právne prostriedky, ktoré má k dispozícii na ochranu svojich práv.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa   § 31   ods. 1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“)   prokurátor   preskúmava   zákonnosť   postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa ustanovenia § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet   do   dvoch   mesiacov   od   jeho   podania.   V   odôvodnených   prípadoch   rozhodne o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor.

Podľa   § 34   ods. 1   zákona   o prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Podľa   § 34   ods. 2   zákona   o   prokuratúre   ďalší   opakovaný   podnet   v tej   istej   veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Podľa   § 35   ods. 1   zákona   o prokuratúre   pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť   do   už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné   opatrenia,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo (§ 35 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh.

Podľa svojej doterajšej judikatúry ústavný súd považuje podnet podľa § 31 zákona o prokuratúre a opakovaný podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre za účinný prostriedok ochrany základných práv vrátane tých, ktoré uplatnil sťažovateľ (IV. ÚS 330/04, IV. ÚS 53/05, I. ÚS 186/05).

Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že vynechanie tohto   prostriedku   nápravy   v rámci   sústavy   orgánov   prokuratúry   Slovenskej   republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože takto by sa obmedzovala   možnosť   orgánov   prokuratúry   vo   vlastnej   kompetencii   nielen   preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických prekážok zákonného postupu (m. m. I. ÚS 186/05, IV. ÚS 53/05).

Z uvedeného   vyplýva,   že   zákon   o prokuratúre   poskytoval   a stále   poskytuje sťažovateľovi prostriedok nápravy – podnet a opakovaný podnet, ktorým sa môže domáhať preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia obvodnej prokuratúry v predmetnej veci. Uvedený právny prostriedok umožňuje sťažovateľovi dosiahnuť účinnú nápravu vzhľadom na právomoc nadriadeného prokurátora záväzným pokynom nariadiť prijatie efektívnych opatrení   v predmetnej   veci,   ak   by   dospel   k záveru,   že   označené   rozhodnutie   obvodnej prokuratúry, prípadne postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, bol v rozpore so zákonom.

Z obsahu sťažnosti ani z jej príloh nevyplýva, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu využil podanie podnetu podľa zákona o prokuratúre. Vzhľadom na to, že je   v právomoci   orgánov   prokuratúry,   aby   preskúmali   postup   a   rozhodnutie   obvodnej prokuratúry, a sťažovateľ nepreukázal, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu sa na orgány prokuratúry obrátil s podnetom a opakovaným podnetom, ústavný súd jeho sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci podľa § 25 ods. 2 a § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. septembra 2008