znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 298/04-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Štefana Koprdu, toho času v B. B., zastúpeného advokátom JUDr. J. S., B., vo veci porušenia jeho základných práv podľa čl. 8 Listiny základných práv a slobôd   rozsudkom   Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici   sp. zn.   3 T 14/01 zo 14. januára 2003 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. To 22/03 z 28. mája 2003 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Štefana Koprdu o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 8. septembra 2004   doručená   sťažnosť   Štefana   Koprdu   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namieta porušenie jeho základných práv podľa čl. 8 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len   „listina“)   rozsudkom   Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“) sp. zn. 3 T 14/01 zo 14. januára 2003 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. To 22/03 z 28. mája 2003.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

«Rozsudkom   KS   Banská   Bystrica   sp.   zn.   3 T 14/01   zo   14. 01. 2003   bol   Štefan Koprda, nar. 23. 5. 1931, bytom T. T. uznaný vinným z trestného činu vraždy podľa § 219 ods.   1   Tr.   zák.,   a   bol   mu   uložený   trest   odňatia   slobody   na   13   rokov   so   zaradením do III. NVS.

Proti rozsudku podal obžalovaný cestou obhajoby odvolanie, ktoré NS SR svojím uznesením To 22/03 zo dňa 28. 5. 2003 zamietol.

Dňa 15. 8. 2003 podal odsúdený cestou obhajcu podnet GP SR na podanie sťažnosti pre porušenie zákona ako mimoriadneho oprávneného prostriedku. V podnete o. i. uviedol. Obhajoba požiadala predsedu senátu KS Banská Bystrica o to, aby bolo umožnené vyšetriť   na   náklady   obhajoby   zdravotný   stav   obžalovaného   Koprdu   znalcom   z   odboru lekárstvo - psychiatria a znalcom z odboru neurológia. Tento postup považovala obhajoba za   nevyhnutný   s ohľadom   na   lekársku   správu   odborného   lekára   neurológa,   ktorá   bola založená do trestného spisu. Predseda senátu neumožnil vyšetrenie obžalovaného znalcami napriek   tomu,   že   obhajoba   podčiarkla,   že   nejde   o   suplovanie   znaleckého   posudku vypracovaného titulom rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, ktorý sa nachádza v trestnom spise, ale o získanie poznatkov potrebných pre obhajobu, pre ustálenie ďalšieho postupu   obhajoby.   V   rovnakom   duchu   nevyhovel   žiadosti   obhajoby   o   vyšetrenie zdravotného stavu obžalovaného ani predseda senátu NS SR.

Pokiaľ ide o konanie na odvolacom súde - na NS SR v Bratislave, dovoľujem si dať Vám do pozornosti nasledovné skutočnosti.

Na   základe   objednávky   obhajoby   vypracovali   znalci   psychiater Doc. MUDr. V., CSc.   a   neurológ   MUDr.   S.   J.   CSc.   odborné   vyjadrenia   k lekárskym dokladom a znaleckým posudkom psychiatrov a psychológa nachádzajúcim sa v trestnom spise. Z ich obsahu vyplýva nekompetentnosť znaleckého posudku psychiatrov, ktorý bol vyhotovený pre účely trestného konania, neobjektívnosť a neprofesionalita ich odpovedí, nevyhnutnosť vyhotovenia znaleckého posudku znalca neurológa (bez znaleckého posudku znalca   neurológa   nebolo   možné   vyhotoviť   objektívny   posudok   psychiatrický a psychologický). Nakoľko nebolo umožnené znalcom vyšetriť stav obžalovaného a zistiť, kde sa liečil a pod. ako podkladov pre vyhotovenie znaleckého posudku obhajoby, išlo iba o odborné   stanovisko   znalcov   k   dokladom   predloženým   im obhajobou.   Aby   nevzniklo podozrenie   z manipulácie   je   vyhotovenie   odborných   vyjadrení   spojené   s   použitým podkladovým materiálom, ktorý je autentický s časťami spisového materiálu. Nové dôkazy mohli viesť o. i. k ustáleniu otázky existencie tzv. „alkoholického okna“, k zmene posúdenia objektívnej   a   subjektívnej   stránky   trestného   činu,   k   akceptácii   verzie   priebehu   sledu skutkového   deja   presadzovaného   obhajobou - teda,   že   sa   obžalovaný   zobudil   z alkoholického   opojenia   a nepamätal   sa   na   predchádzajúce   udalosti,   čomu   nasvedčujú horeuvedené argumenty týkajúce sa jeho chaotického sa správania.

Na základe záverov znalcov obhajoba navrhla pred konaním verejného zasadania o odvolaní, aby bol v zmysle ust. § 109 poťažne 110 tr. por. vyhotovený kontrolný znalecký posudok ústavu, ktorý by zohľadnil znalecký posudok znalca neurológa, ktorý nepochybne je potrebné   vo   veci   vypracovať   a   použiť   so   záverom,   že   až   po   odstránení   procesných pochybení súdu I. stupňa a po doplnení dôkazného materiálu uvedenými podkladmi bude možné   vo   veci   objektívne   rozhodnúť.   Neišlo   teda   v   žiadnom   prípade   o   nepodstatné okolnosti, ktoré by sa nedotýkali merita veci, ale o okolnosti a skutočnosti podmieňujúce závery o subjektívnej a objektívnej stránke trestného činu, teda rozhodnutie súdu o vine a treste.

Najvyšší   súd   na   verejnom   zasadaní   konanom   dňa   28. 5. 2003   nereagoval na požiadavku obhajoby, aby predmetné odborné stanovisko bolo predmetom dokazovania ba dokonca nebolo umožnené obhajobe ani oboznámiť obsah tohto stanoviska, poťažne iba jeho časť.»

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Najvyšší súd Slovenskej republiky v súvislosti s rozhodovaním o odvolaní Štefana Koprdu, nar. 23. 5. 1931, bytom T. T. proti rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3 T 14/01 zo 14. 01. 2003 svojím rozhodnutím To 22/03 zo dňa 28. 5. 2003 porušil jeho práva uvedené v čl. 8. Listiny základných práv a slobôd.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa   doterajšej   judikatúry   ústavného   súdu   jednou   zo   zákonných   podmienok pre prijatie   sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie   v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, t. j. v lehote dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo   upovedomenia   o inom   zásahu, pričom   zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty   odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).

Sťažovateľ tvrdí, že k namietanému porušeniu jeho práv došlo rozsudkom krajského súdu sp. zn. 3 T 14/01 zo 14. januára 2003 a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. To 22/03 z 28. mája 2003.

Zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že rozsudok krajského súdu sp. zn. 3 T 14/01 zo 14. januára 2003   v   spojení   s   uznesením   najvyššieho   súdu   sp. zn.   To 22/03 z 28. mája 2003 nadobudol právoplatnosť 28. mája 2003.

Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je časovo obmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti, s prihliadnutím na deň nadobudnutia právoplatnosti namietaných   rozhodnutí   (28. máj 2003),   ktorými   malo   byť   porušené   základné   právo sťažovateľa, a deň doručenia sťažnosti ústavnému súdu, t. j. 8. september 2004, je možné konštatovať, že lehota stanovená na tento druh konania pred ústavným súdom sťažovateľovi bez akýchkoľvek pochybností uplynula skôr, než podal túto sťažnosť.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2004