znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 297/08-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. septembra 2008   predbežne   prerokoval   sťažnosť   JUDr.   K.   M.,   súdneho   exekútora,   so sídlom   K., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Ministerstva   financií   Slovenskej   republiky   v konaní   vedenom   pod č. MF/013875/2008-152   a postupom   Úradu   vlády   Slovenskej   republiky,   Sekcie   kontroly a boja proti korupcii v konaní vedenom pod č. 1473-8/2008/IP-52/OPS, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. K. M. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júla 2008 doručená sťažnosť JUDr. K. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenia svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Ministerstva   financií   Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) v konaní vedenom pod č. MF/013875/2008-152 a postupom Úradu vlády Slovenskej republiky, Sekcie kontroly a boja proti korupcii (ďalej len „úrad vlády“) v konaní vedenom pod č. 1473-8/2008/IP-52/OPS.

Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   podal   7.   marca   2008   Daňovému riaditeľstvu   Slovenskej   republiky   podanie   označené   ako „Sťažnosť   –   porušenie subjektívnych a individuálnych práv orgánom verejnej správy, pri rozhodovaní podľa ust. § 50 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. (rozhodnutie I/223/3970-15784/2008/992517-r, zo dňa 11. 02. 2008)“, ktoré bolo listom z 18. marca 2008 postúpené na vybavenie ministerstvu financií.

Ministerstvo financií listom č. MF/013875/2008-152 z 27. marca 2007 podľa § 4 ods. 2 zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach v znení účinnom do 31. mája 2008 (ďalej len „zákon o sťažnostiach“) vrátilo podanie sťažovateľovi s tým, že jeho podanie sa podľa § 4 ods.   1 písm.   b) zákona o sťažnostiach   nepovažuje za sťažnosť.   Sťažovateľ preto podal úradu   vlády   žiadosť   z 25.   apríla   2008 o kontrolu   nesprávneho   postupu   pri   prijímaní, evidovaní   a vybavovaní   jeho   podania   ministerstvom   financií.   Úrad   vlády jeho   podanie vybavil   oznámením   č.   1473-8/2008/IP-52/OPS   z 23.   mája   2008,   v ktorom   uviedol,   že žiadosť postúpil   ministerstvu   financií. Oznámenie úradu   vlády   o postúpení podaní bolo sťažovateľovi doručené 26. mája 2008.

Sťažovateľ   je   toho   názoru,   že   sa   svojho   práva   domáhal   postupom   v súlade   so zákonom o sťažnostiach. V sťažnosti ďalej uviedol: „Sťažovateľ považuje za nevyhnutné zdôrazniť skutočnosť, že podaním zo dňa 7. 3. 2008 sa obrátil v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 so sťažnosťou na orgán príslušný na vybavenie sťažnosti. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 bolo týmto orgánom príslušným na vybavenie sťažnosti vedúci orgánu verejnej správy.

Ako vyplýva z doposiaľ uvedených skutočností, táto sťažnosť nebola postupom predpísaným zákonom č. 152/1998 Z. z. vybavená.

Dôvodom jej nevybavenia je skutočnosť, že sťažovateľ je ako to vyplýva z listu odporcu v 2. rade súdny exekútor, teda orgán verejnej moci.

Zo   sťažnosti   však   vyplýva,   že   sťažovateľ   podával   sťažnosť   odporcovi   v   2. rade   nie v postavení exekútora, ale sťažoval sa na porušovanie svojich práv daňového subjektu - účastníka konania. Kto je daňovým subjektom vyplýva z ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb..

Je nesporné, že sťažovateľ je daňovým subjektom - daňovníkom. Ako taký má všetky práva daňového   subjektu,   ktoré   daňovým   subjektom   priznáva   zákon   č.   511/1992   Zb., vrátane práv, ktoré mu zaručuje zákon o sťažnostiach, vrátane práva podávať sťažnosť a domáhať sa ňou ochrany svojich práv a právom chránených záujmov a upozorňovať na konkrétne   nedostatky,   najmä   na porušenie   právnych   predpisov,   ktorých   odstránenie   si vyžaduje zásah orgánu verejnej správy.

Žiadne ustanovenie zákona č. 511/1992 Zb., ani zákona o sťažnostiach nevylučuje možnosť, aby fyzická osoba, ktorá má postavenie verejného činiteľa v inom konaní, v ktorom   jej   práva a   povinnosti   nie   sú   definované   jej   postavením   súdneho   exekútora nemohla využívať prostriedky ochrany, ktoré zákon každému účastníkovi takéhoto konania poskytuje.

Nakoniec, táto skutočnosť vyplýva aj z článku 12 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého základné práva a slobody sa zaručujú na území SR aj bez ohľadu na iné postavenie. Podľa ustanovenia tohto článku - nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Je však nesporné, že odporca v 2. rade sťažovateľa z dôvodu jeho postavenia poškodil a znevýhodnil tým, že mu uprel právo podávať sťažnosti na porušovanie svojich práv, ktoré má ako subjekt v právnych vzťahoch, v ktorých nevystupuje ako orgán verejnej moci.“

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„Právo sťažovateľa na inú právnu ochranu zakotvené v článku 46 ods.1 Ústavy SR v spojení s článkom 12 ods.   2 Ústavy SR,   postupom Úradu vlády Slovenskej republiky, Sekcia kontroly a boja proti korupcii vo veci sp. zn. 1473-8/2008/IP-52/OPS bolo porušené. Právo sťažovateľa na inú právnu ochranu zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení   s článkom   12   ods.   2   Ústavy   SR,   postupom   Ministerstva   financií   Slovenskej republiky vo veci sp. zn. MF/013875/2008-152 bolo porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Úradu vlády Slovenskej republiky, Sekcia kontroly a boja proti korupcii, aby vo veci vedenej na Úrade vlády Slovenskej republiky, Sekcia   kontroly   a boja   proti   korupcii   pod   sp.   zn.   1473-8/2008/IP-52/OPS   porušovať namietané práva sťažovateľa.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zakazuje   Ministerstvu   financií   Slovenskej republiky,   aby   vo   veci   vedenej   na   Ministerstve   financií   republiky   vo   veci   sp.   zn. MF/013875/2008-152 porušovať namietané práva sťažovateľa.

Odporcovia sú povinní nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Podľa § 11 ods. 1 zákona o sťažnostiach na vybavenie sťažnosti je príslušný vedúci orgánu verejnej správy. Ak sťažnosť smeruje proti vedúcemu tohto orgánu, vybavuje ju najbližší nadriadený orgán. Ak taký orgán nie je, na vybavenie sťažnosti v oblasti štátnej správy je príslušný ústredný orgán štátnej správy na kontrolu vybavovania sťažností.

Podľa   §   21   ods.   1   zákona   o sťažnostiach   kontrolu   prijímania,   evidencie, prešetrovania, vybavovania sťažností a plnenia opatrení prijatých na nápravu podľa tohto zákona vykonáva v orgánoch verejnej správy ich vedúci alebo ním poverená osoba.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej   štátnej   správy   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o organizácii činnosti   vlády“)   ministerstvo   financií   je   ústredným   orgánom   štátnej   správy   pre   oblasť financií, daní a poplatkov.

Podľa   § 24   ods. 1   zákona   o   organizácii   činnosti   vlády   Úrad   vlády   Slovenskej republiky   je   ústredným   orgánom   štátnej   správy…   aj   pre   kontrolu   vybavovania   petícií a sťažností.

Podľa § 1 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o kontrole v štátnej správe“) kontrolu plnenia úloh štátnej správy vykonávajú

a) Úrad vlády Slovenskej republiky (ďalej len „úrad vlády“),

b) iné orgány štátnej správy (§ 6) (ďalej len „orgány kontroly“).

Podľa   odseku   2   citovaného   ustanovenia   orgány   kontroly   uvedené   v   odseku   1 vykonávajú   vonkajšiu   kontrolu   v   rozsahu   svojej   pôsobnosti   vymedzenej   osobitnými predpismi a vnútornú kontrolu ako súčasť plnenia svojich úloh v príslušnom odvetví štátnej správy.

Podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona o kontrole v štátnej správe úrad vlády vykonáva kontrolu vybavovania petícií a sťažností.

Podľa § 3 písm. a) zákona o kontrole v štátnej správe kontrolná pôsobnosť úradu vlády   podľa   § 2   sa   vzťahuje   na   ministerstvá   a   ostatné   ústredné   orgány   štátnej   správy, im podriadené orgány, ako aj na iné štátne orgány, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o kontrole v štátnej správe iné orgány štátnej správy podľa tohto zákona sú ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy.

Podľa   § 7 ods. 1 zákona o kontrole v štátnej správe orgány kontroly   sú   povinné vytvoriť v rámci svojej pôsobnosti funkčný systém vnútornej kontroly.

Podľa § 7 ods. 4 písm. b) zákona o kontrole v štátnej správe orgány kontroly v rámci vnútornej kontroly a v rozsahu svojej pôsobnosti kontrolujú najmä vybavovanie petícií, sťažností, oznámení a podnetov a podľa vecnej príslušnosti ich aj prešetrujú.

Pri predbežnom prerokovaní časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy postupom ministerstva financií ústavný súd vychádzal zo svojej judikatúry, podľa ktorej ústavný súd nemá   právomoc   konať   o   návrhu   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   na   vyslovenie porušenia   jej   základných   práv,   ak im poskytuje   ochranu   právny   poriadok   použitím opravného alebo iného právneho prostriedku pred iným orgánom verejnej moci (obdobne napr. II. ÚS 250/03, III. ÚS 51/07).

Ústavný súd dospel k záveru, že v prípade nespokojnosti s vybavením sťažnosti zo 7. marca 2008 ministerstvom financií v konaní vedenom pod č. MF/013875/2008-152, mal sťažovateľ   možnosť   domáhať   sa   kontroly   vybavenia   jeho   sťažnosti   podaním   žiadosti o prešetrenie   vybavenia   sťažnosti   podľa   zákona   o sťažnostiach   (§   21   ods.   1   zákona o sťažnostiach).

Sťažovateľ si napokon sám bol vedomý toho, že v systéme orgánov štátnej správy existuje orgán, ktorého právomoc v tejto veci predchádza právomoci ústavného súdu, keď sa   podaním   z 25.   apríla   2008   domáhal   preskúmania   postupu   ministerstva   financií,   hoci svoju žiadosť neadresoval príslušnému orgánu, ale úradu   vlády ako ústrednému orgánu štátnej správy pre kontrolu vybavovania petícií a sťažností.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

Vo zvyšnej časti sťažnosti sťažovateľ namietal porušenie základného práva podľa čl. 46   ods. 1   v   spojení   s   čl. 12   ods. 2   ústavy   postupom   úradu   vlády   v   súvislosti s neprešetrením jeho sťažnosti na postup ministerstva financií.

Úrad vlády v oznámení č. 1473-8/2008/IP-52/OPS z 23. mája 2008, ktorým reagoval na podania sťažovateľa doručené v máji 2008, okrem iného uviedol:

«Po   posúdení   predmetu   podaní   uvádzame,   že   vecná   pôsobnosť   Úradu   vlády   SR v oblasti vybavovania petícií a sťažností je stanovená zákonom č. 575/2001 Z. z. a zákonom č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 10/1996 Z. z“). Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. je Úrad vlády SR ústredným orgánom   štátnej správy   pre kontrolu vybavovania petícií   a   sťažností.   Podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 10/1996 Z. z. tento úrad vykonáva aj kontrolu vybavovania petícií a sťažností, pričom podľa § 3 písm. a) citovaného zákona sa kontrolná pôsobnosť Úradu vlády SR na výkon kontroly podľa § 2 vzťahuje na ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, im podriadené orgány, ako aj na iné štátne orgány, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. (...)

V   prípade   15   podaní   smerujúcich   proti   útvaru   vnútornej   kontroly   MF   SR   ide o vykonanie kontroly podľa § 21 ods. 1 zákona č. 152/1998 Z. z., z ktorého vyplýva, že kontrolu   prijímania,   evidencie,   prešetrenia,   vybavovania   sťažností   podľa   tohto   zákona vykonáva   v   orgánoch   verejnej   správy   ich   vedúci   alebo   ním   poverená   osoba.   V   danom prípade je túto kontrolu oprávnený vykonať minister financií SR, resp. ním poverená osoba. Vzhľadom na uvedené Vám oznamujeme, že Vaše podania aj s ich prílohovou časťou boli postúpené MF SR na zabezpečenie ich vybavenia s tým, aby Vás o výsledku informovali priamo a kópiou odpovede aj sekciu kontroly a bola proti korupcii Úradu vlády SR.»

Ústavný súd v rámci doterajšej rozhodovacej činnosti vyslovil, že čl. 46 ods. 1 ústavy je   primárnym   východiskom   na   zákonom   upravené   konanie   súdov   a iných   orgánov Slovenskej   republiky   príslušných   na   poskytovanie   právnej   ochrany,   a tým   aj   základom ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až čl. 50). Súčasne konštatoval, že domáhať sa   práv   podľa   čl.   46   ústavy   je možné   len v medziach   zákonov,   ktoré   toto   ustanovenie vykonávajú   (obdobne   napr.   I. ÚS 56/01,   I. ÚS 136/06,   III. ÚS 198/07,   III. ÚS 32/08, IV. ÚS 230/08).

Ústavný   súd   zistil,   že   úrad   vlády   citovaným   listom č. 1473-8/2008/IP-52/OPS   z 23. mája 2008 sťažovateľovi   zrozumiteľne   a   s   poukázaním   na   príslušné   zákonné ustanovenia oznámil, z akého dôvodu bola jeho sťažnosť postúpená na vybavenie ministrovi financií. Úrad vlády sa svojvoľne neodmietol zaoberať podaním sťažovateľa, ale vzhľadom na   inštančný   postup   kontroly   vybavovania   sťažností,   ktorý   sťažovateľovi   v tomto   liste ozrejmil, jeho podanie postúpil orgánu funkčne príslušnému na jeho vybavenie.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom   alebo   slobodou   na   jednej   strane   a namietaným   konaním   alebo   iným   zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti   a túto   odmietne   (obdobne   napr.   III. ÚS 263/03,   II. ÚS 98/06,   III. ÚS 299/07, III. ÚS 99/08).

Zistené   skutočnosti   odôvodňujú   záver,   že   absentuje   príčinná   súvislosť   medzi napadnutým postupom úradu vlády a namietaným porušením označených základných práv sťažovateľa, a preto ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť v tejto časti odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa uplatnenými v jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. septembra 2008

Ladislav Oroszpredseda senátu

Kanc.:Opíš 2 x1 x práv. zást.1 x spisvyznač odmiet. sťaž.