znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 297/07-8

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí   senátu   29. novembra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť M. Č., D., zastúpenej advokátom JUDr. R. Ž., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie jej záležitosti   v primeranej lehote   podľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 357/04 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. Č. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júna 2007 doručená sťažnosť M. Č., D. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. R. Ž., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 357/04.

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka podala 21. októbra 2004 okresnému súdu   žalobu,   ktorou   sa   domáhala   určenia   neplatnosti   rozviazania   pracovného   pomeru a priznania náhrady mzdy.

Okresný   súd   vo   veci   rozhodol   prvýkrát   rozsudkom   zo   17. februára 2006, ktorým určil,   že   rozviazanie   pracovného   pomeru   sťažovateľky   je   neplatné,   zaviazal žalovaného   zaplatiť   sťažovateľke   sumu   65 466 Sk,   konanie   v   časti   o   zaplatenie   sumy 15 534 Sk   a   13 %-ného   úroku   z   omeškania   zo   sumy   81 000 Sk   od   15. februára 2005 do 30. júna 2005   zastavil,   zároveň   v   časti   o   zaplatenie   13 %-ného   úroku   z   omeškania zo sumy   65 466 Sk   od   1. júla 2005   do   zaplatenia   žalobu   sťažovateľky   zamietol a sťažovateľke priznal náhradu trov konania.

Sťažovateľka proti rozsudku okresného súdu zo 17. februára 2006 podala odvolanie, ktoré smerovalo proti výroku, ktorým okresný súd konanie v časti zastavil, a proti výroku, ktorým bol v časti jej nárok okresným súdom zamietnutý.

Krajský   súd   v   Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“)   svojím   uznesením č. k. 4 Co 134/2006-72   z   31. januára 2007   rozsudok   okresného   súdu   zrušil   v   časti, v ktorej okresný súd rozhodol o zamietnutí návrhu sťažovateľky, a v časti výroku o trovách konania.   V rozsahu   tohto   zrušenia   rozsudku   okresného   súdu   krajský   súd   vec   vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Spis bol doručený okresnému súdu 9. marca 2007.

Sťažovateľka podala predsedovi okresného súdu sťažnosť z 23. marca 2007, ktorou namietala prieťahy v uvedenom konaní. Predseda okresného súdu na ňu odpovedal listom z 12. apríla 2007, v ktorom konštatoval, že túto sťažnosť vyhodnotil ako nedôvodnú.Sťažovateľka   uviedla,   že   okresný   súd „až   po   podanej   sťažnosti   na   prieťahy v konaní...   nariadil   vo   veci   pojednávanie   až   na   mesiac   jún   2007.   Pretože   sťažovateľka má dôvodnú obavu, že pre doterajší pomalý postup súdu jej vec ani v mesiaci jún 2007 nebude právoplatne skončená podáva túto ústavnú sťažnosť“.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   ústavnému   súdu   navrhla,   aby   vydal   nález, v ktorom vysloví, že postupom okresného súdu boli porušené jej práva, prikázal okresnému súdu v tejto veci konať a priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk a náhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods. 1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 20/02).

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý   návrh   prerokuje   bez   prítomnosti   sťažovateľa   a   skúma,   či   dôvody   uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Z § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného   súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade   s konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o zjavnej   neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným   právom,   porušenie   ktorého   sa   namietalo,   ale   aj   vtedy,   ak   v   konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby   tento   orgán   (všeobecný   súd)   porušoval   uvedené   základné   právo,   pretože   uvedená situácia   alebo   stav   takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú   (IV. ÚS 16/04,   II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05).   Za   zjavne   neopodstatnenú   možno   považovať   takú   sťažnosť, pri predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

Sťažovateľka v konaní ústavného súdu namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 357/04.

Zo   spisového materiálu vyplýva,   že konanie v   tejto   veci   začalo podaním   žaloby 21. októbra 2004. Okresný súd prvýkrát rozhodol rozsudkom zo 17. februára 2006, ktorý bol na základe sťažovateľkou podaného odvolania uznesením krajského súdu z 31. januára 2007   sčasti   zrušený   a v rozsahu   zrušenia   vrátený   na   ďalšie   konanie   okresnému   súdu. Spis bol okresnému súdu doručený späť 9. marca 2007. Okresný súd následne uskutočnil tri pojednávania   22. júna 2007,   4. septembra 2007   a   7. septembra 2007.   Na   poslednom pojednávaní okresný súd rozhodol rozsudkom č. k. 26 C 357/2004-103 zo 7. septembra 2007, proti ktorému sťažovateľka podala odvolanie. Odvolanie bolo následne okresným súdom doručené žalovanému a sťažovateľka bola vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku za   podané   odvolanie.   Dňa   29. októbra 2007   okresný   súd   vydal   opravné   uznesenie č. k. 26 C 357/2004-115   k rozsudku   zo   7. septembra   2007.   Spisový   materiál   v tejto   veci dosiaľ nebol predložený krajskému súdu na odvolacie konanie.

Podľa   ústavného súdu   z uvedeného prehľadu   procesných   úkonov okresného súdu v preskúmavanom konaní je zrejmé, že okresný súd v čase podania sťažnosti ústavnému súdu 20. júna 2007 vo veci sťažovateľky priebežne konal. Po vrátení spisu z krajského súdu 9. marca 2007   následne   priebežne   vykonával   úkony   smerujúce   k   prerokovaniu a rozhodnutiu veci sťažovateľky (doručil rozhodnutie krajského súdu účastníkom konania, uskutočnil tri pojednávania a na poslednom z nich rozhodol rozsudkom). Ústavný súd preto v postupe okresného súdu nezistil také obdobia nečinnosti alebo neefektívnej činnosti, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy.

Ústavný   súd   so   zreteľom   na   priebeh   doterajšieho   konania   vo   veci   a   stav   tohto konania   v čase   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia sťažovateľkou označených práv.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľky   na   jej   predbežnom prerokovaní   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú.

Z dôvodu odmietnutia sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. novembra 2007