znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 296/08-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. septembra 2008   predbežne   prerokoval   sťažnosť   O.   K.,   B.   vo   veci   namietaného   porušenia   jej základných   práv   podľa   čl.   46   ods.   1   a 3   a čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 30 C 186/00 a takto ⬛⬛⬛⬛ r o z h o d o l :

Sťažnosť O. K.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júla 2008 doručená sťažnosť O. K., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorú doplnila podaním doručeným 5. septembra 2008. V sťažnosti sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 30 C 186/00.

Sťažovateľka   v sťažnosti   uviedla,   že   22.   decembra   2000   podala   okresnému   súdu žalobu proti Bytovému družstvu B. o primerané zníženie úhrad za užívanie bytu a poplatkov za služby. O žalobe sa nekonalo až do roku 2005. Dňa 27. novembra 2007 okresný súd vyhlásil   rozsudok,   ktorým   uložil   odporcovi   zaplatiť   sťažovateľke   sumu   56   465,60   Sk so 17,6 % úrokom z omeškania. Odporca podal proti rozsudku odvolanie, ktoré okresný súd predložil Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) až 29. apríla 2008.

Sťažovateľka sa domáhala odstránenia zbytočných prieťahov v postupe okresného súdu   podaním   sťažnosti   Ministerstvu   spravodlivosti   Slovenskej   republiky,   naposledy 6.   marca   2008,   ktoré   sťažnosť   postúpilo   na   vybavenie   okresnému   súdu.   O prešetrení sťažnosti   informovala   sťažovateľku   podpredsedníčka   okresného   súdu   listom   z 30.   mája 2008, v ktorom jej oznámila, že „ďalšie bezprieťahové vybavovanie veci budem pravidelne kontrolovať“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.   Z tohto článku ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu je subsiduárna, čo znamená, že ústavný súd ju môže uplatniť len vtedy, ak nemá právomoc poskytnúť ochranu základným právam a slobodám sťažovateľa iný (všeobecný súd).

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   keď   namietaným   postupom   orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným   právom,   porušenie   ktorého   sa   namietalo,   ale   aj   vtedy,   ak   v konaní   pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05).

Sťažovateľka   namieta   zbytočné   prieťahy   v postupe   okresného   súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 30 C 186/00, čím malo dôjsť k porušeniu jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl.   46   ods.   3   ústavy   každý   má   právo   na   náhradu   škody   spôsobenej nezákonným   rozhodnutím   súdu,   iného   štátneho   orgánu   či   orgánu   verejnej   správy   alebo nesprávnym úradným postupom.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd už vo svojej judikatúre vyslovil, že k porušeniu práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, ak by súd odmietol konať a rozhodovať   o podanom   návrhu   (žalobe)   fyzickej   alebo   právnickej   osoby   (I. ÚS 35/98, II. ÚS 8/01). Spôsobenie zbytočných prieťahov v konaní súdom môže založiť porušenie základného   práva   účastníka   súdneho   konania   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy, ale neznamená spravidla odmietnutie spravodlivosti majúce za následok porušenie základného práva upraveného v čl. 46 ods. 1 ústavy (II. ÚS 8/01).

V prípade   sťažovateľky   podľa   názoru   ústavného   súdu   nešlo   o odmietnutie spravodlivosti majúce za následok porušenie základného práva upraveného v čl. 46 ods. 1 ústavy, čo vyplýva aj z toho, že okresný súd o žalobe sťažovateľky meritórne rozhodol rozsudkom   z 27.   novembra   2007.   Medzi   namietaným   postupom   okresného   súdu a označeným základným právom sťažovateľky nie je vzájomná príčinná súvislosť, a preto je sťažnosť v tejto časti zjavne neopodstatnená.

Sťažovateľkou namietaný postup okresného súdu v jej veci ústavný súd posúdil na predbežnom prerokovaní aj z hľadiska možného porušenia jej základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Podľa názoru ústavného súdu je však sťažnosť zjavne neopodstatnená aj v časti namietajúcej porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti vychádzal ústavný súd zo svojej stabilizovanej judikatúry,   podľa   ktorej   podstatou,   účelom   a cieľom   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty   (III.   ÚS   61/98).   Zároveň zo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že ochranu základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravenému v čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd poskytuje len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu podaná v čase, keď k namietanému porušovaniu práva by ešte mohlo dochádzať a nečinnosť orgánu verejnej moci by v tom čase   mala   ešte   trvať   (II.   ÚS   387/06,   IV.   ÚS   105/08).   Sťažovateľka   namieta   prieťahy v konaní okresného súdu, ktorý vo veci samej v okamihu podania sťažnosti už meritórne rozhodol, vykonal úkony v súvislosti s podaným odvolaním a predložil spis krajskému súdu, a preto už okresný súd v čase doručenia sťažnosti nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom   ovplyvniť   priebeh   namietaného   konania,   prípadne   prieťahy   v ňom,   a teda nemohol ani porušovať základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Sťažovateľka   namieta   aj   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   3 ústavy. Vychádzajúc zo subsidiárnej právomoci ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný   súd   túto   časť   sťažnosti   odmietol   pre   nedostatok   svojej   právomoci,   pretože o náhrade   škody   spôsobenej   nezákonným   rozhodnutím   súdu,   iného   štátneho   orgánu   či orgánu   verejnej   správy   alebo   nesprávnym   postupom   rozhodujú   všeobecné   súdy (II. ÚS 86/07).

Vzhľadom na to, že sťažnosť je v častiach namietajúcich porušenie základných práv sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 ústavy zjavne neopodstatnená a v časti namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods.   3 ústavy ústavný súd nemá právomoc na jej prerokovanie, ústavný súd sťažovateľku nevyzýval na doplnenie sťažnosti tak, aby spĺňala zákonom predpísané náležitosti podľa § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde, a sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom prerokovaní v celom rozsahu.  

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. septembra 2008