znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 295/2010-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. augusta 2010 predbežne prerokoval sťažnosť F. P., F., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 a čl. 13 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   a porušenie   čl. 144   Ústavy   Slovenskej republiky   a čl.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 170/2009, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť F. P. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. apríla 2010 doručená   sťažnosť   F.   P.,   F.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj porušenie čl. 144 ústavy a čl. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 170/2009.

Zo sťažnosti a spisovej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ podal 21. októbra 2009 okresnému súdu „návrh na začatie konania v právnej veci proti odporcovi JUDr. J. J. o zaplatenie   mzdy   z   výkonu   súdnych   rozhodnutí   v   celkovej   výške 2 805 546,- Sk, čo je 93 127 Eur“.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza: „Tak   ako   uvádzam   v   mojom   podaní   z   21.   10.   2010   žalovaný   nevykonal   výkon súdnych rozhodnutí 14 C 236/94 a rozhodnutia 28 C 396/2005 v celkovej výške bez úrokov 2 805 546 Sk.

Po viac ako 30 dňoch som dostal výzvu od Okresného súdu v Bardejove predložiť moje majetkové pomery.

Okresný súd v Bardejove dňa 4. 11. 2009 vydal uznesenie, v ktorom ma vyzýva, aby som doplnil svoje podanie z dňa 21. 10. 2009, čo som aj urobil a dňa 19. 11. 2009 som na výzvu súdu doručil osobne na Okresný súd v Bardejove odpoveď na majetkové pomery a odpoveda1 na uznesenie, ktoré mi bolo doručené.

Svojim podaním na okresný súd v Bardejove žiadam, aby Okresný súd v Bardejove vydal   platobný   príkaz   a   nech   prizve   súdneho   znalca   na   výpočet   úrokov   z omeškania a výpočet straty na dôchodkovom a sociálnom poistení, ktoré mi spôsobil žalovaný tým, že ma neprihlásil do sociálnej poisťovne ako zamestnanca, keď on sám so mnou rozviazal pracovný pomer.

Okresný   súd   v   Bardejove   do   dnešného   dňa   nevydal   platobný   príkaz   na   základe rozsudkov, ktoré sú právoplatné a žalobca ich nevykonal. Súd neprizval súdneho znalca a do dnešného dňa mi nepriznal právneho zástupcu.

Od podania návrhu na žalobcu uplynulo viac ako 6 mesiacov a do dnešného dňa nebolo vytýčené pojednávanie.   To podľa môjho názoru dokazuje,   že ide o porušovanie mojich základných práv a slobôd a úmyselný prieťah v konaní zo strany Okresného súdu v Bardejove. Žijem v právnej neistote, ktorá nebola odstránená a trvá naďalej.

Účelom základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstrániť stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia podaním návrhu   na   súde.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu právnej neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je základná povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa rozhodlo už na prvom pojednávaní. Toto právo zrejme nepozná Okresný súd v Bardejove, ani sudca; je to bežná prax na domácich súdov v Slovenskej republike, keď súdny spor trvá viac ako 16 rokov a daný stav zrejme vyhovuje zákonodarcovi aj Ústavnému súdu.

Porušujú sa moje Ústavné pravá a medzinárodný dohovor v čl. 48 ods. 2, keď moja vec podaná na súde dňa 21. 10. 2010 Sp. zn. 1 C 170/2009 nebola ani do dnešného dňa prerokovaná, ani nebolo vytýčené pojednávanie; porušuje sa medzinárodný dohovor článok 1, 6, 13.“

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„Okresný súd v Bardejove v konaní 1 C 170/2009 porušuje moje základne ústavné práva a medzinárodný dohovor na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v čl. 48, ods. 2 a v článku 144 Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodný dohovor čl. 1, 6, 13. Preto žiadam Ústavný súd, aby uznal vinný Okresný súd v Bardejove z prieťahov v konaní a právnej neistoty, ktorá trvá a nebola odstránená. Žiadam Ústavný súd Slovenskej republiky, aby jasne a zrozumiteľne určil Okresnému súdu v Bardejove ako má pokračovať v odstránení v prieťahu v konaní a odstránení právnej neistoty, to znamená, aby nariadil, do keby ma spomínaný súd odstrániť porušovanie mojich základných ústavných práv a to tak, že urči dátum odstránenia spomínaných ústavných porušení.

Žiadam Ústavný súd Slovenskej republiky, aby mi priznal finančné zadosťučinenie vo výške 15 000 000 Sk, t. j. 497 908 Eur.“

Súčasťou sťažnosti je aj žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu, ktorý v prípise sp. zn. Spr 553/10 z 10. júna 2010 uviedol:

„Konanie vo veci Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1 C 170/2009 bolo začaté dňa 21. 10. 2009, keď sťažovateľ F. P. súdu doručil žalobu, z obsahu ktorej vyplýva, že sa ňou domáha proti žalovanému JUDr. J. J. náhrady škody vo výške 93.127,- Eur. Žalobu v podstate odôvodňuje tým, že aj keď žalovaný ako správca konkurznej podstaty spoločnosti K. s. r. o. bol rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 14 C 236/94 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zaviazaný zaplatiť mu mzdu vo výške 1.538.310,- Sk a trovy konania vo výške 111.952,- Sk a rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 28 C 396/2005 zaplatiť   mu   354.634,-   Sk,   súdmi   uloženú   povinnosť   nesplnil,   čím   mu   vznikla   škoda   v celkovej výške 2.805.546,- Sk, čo zodpovedá 93.127,- Eur.

Sťažovateľ už v samotnej žalobe žiadal, aby mu súd priznal oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovil pre konanie právneho zástupcu. Súd preto výzvou zo dňa 4. 11. 2009 uložil sťažovateľovi vyjadriť sa v určenej lehote k svojim osobným a zárobkovým pomerom a o tvrdených skutočnostiach predložiť príslušné potvrdenia a zároveň uznesením z toho istého dňa vyzval sťažovateľa postupom podľa § 43 O. s. p. svoju žalobu doplniť tak, aby mala náležitosti uvedené v ustanovení § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O. s. p. Na výzvu súdu sťažovateľ reagoval podaním zo dňa 19. 11. 2009 a toho istého dňa doručil odvolanie proti uzneseniu súdu, ktorým bol postupom podľa § 43 O. s. p. vyzvaný svoju žalobu doplniť. Uznesením zo dňa 23. 11. 2009 sťažovateľovi bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a podľa § 30 O. s. p. bol mu pre konanie ustanovený zástupca z radov advokátov JUDr. M. H. Súdom ustanovený zástupca z radov advokátov JUDr. M. H. dňa 7. 12. 2009 doručil   odvolanie   proti   uzneseniu   o   ustanovení   za   zástupcu   sťažovateľovi,   ktorému uznesením súdu zo dňa 22. 12. 2009 bolo vyhovené a novým zástupcom pre konanie bol ustanovený advokát JUDr. V. M. Aj tento súdom ustanovený zástupca však proti uzneseniu o ustanovení za zástupcu podal odvolanie, ktoré súdu doručil dňa 5. 2. 2010. Uznesením súdu zo dňa 16. 4. 2010 bolo vyhovené aj tomuto odvolaniu a novou zástupkyňou pre konanie bola sťažovateľovi ustanovená advokátka JUDr. J. M. Uznesenie sa dňom 11. 5. 2010 stalo právoplatným. Dňa 17. 5. 2010 súdom ustanovenej zástupkyni sťažovateľa a žalovanému   boli   v   rámci   prípravy   veci   na   pojednávanie   poskytnuté   príslušné   poučenia spolu   s   výzvou   adresovanou   žalovanému   k   veci   sa   písomne   vyjadriť.   Na   výzvu   súdu žalovaný reagoval písomným podaním súdu doručeným dňa 3. 6. 2010 a toho istého dňa doručil návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania.

Vzhľadom na uvedené a s poukazom na doterajšiu celkovú dĺžku konania mám zato, že k zbytočným prieťahom, ktoré by boli zavinené súdom v konaní Okresného súdu Bardejov vedenom pod sp. zn. 1 C 170/2009 nedošlo a preto navrhujem sťažnosť sťažovateľa F. P. ako zrejme nedôvodnú odmietnuť.“

Sťažovateľ na výzvu ústavného súdu zaujal k vyjadreniu podpredsedu   okresného súdu sp. zn. Spr 553/10 z 10. júna 2010 stanovisko v podaní zo 6. júla 2010, v ktorom okrem iného uviedol:

„Trvám na tom, že ide o prieťah v konaní, ktorý spôsobil Okresný súd v Bardejove v konaní pod číslom 1 C 170/2009. Od môjho podania 21. 10. 2009 do dnešného dňa uplynulo   viac   ako   9   mesiacov.   Okresný   súd   v Bardejove   do   dnešného   dňa   nevytýčil pojednávanie hoci som ho na to viackrát upozorňoval.

Požiadal   som   Okresný   súd   v Bardejove,   aby   vydal   platobný   rozkaz   na   základe právoplatných a vykonateľných rozsudkov a požiadal som súd, aby prizval súdneho znalca, aby ten vyrátal škodu na sociálnom a dôchodkovom poistení, ktorú za mňa zamestnávateľ, ani   správca konkurznej   podstaty neodviedol.   To   sa   tak nestalo,   súd   ani   po   oslobodení od súdnych   poplatkov   a pridelení   mi   právneho   zástupcu   mi   môj   nárok   nesplnil   z   mne neznámych dôvodov.

Preto žiadam Ústavný súd SR, aby uznal že Okresný súd v Bardejove porušuje ústavu tak, ako je napísané v mojej sťažnosti.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. O zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   (návrhu)   možno   hovoriť   predovšetkým   vtedy,   ak namietaným postupom príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   napadnutým   postupom   tohto   orgánu   a základným   právom,   porušenie   ktorého   sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti si ústavný súd vyžiadal spis okresného súdu vedený pod sp. zn. 1 C 170/2009, z ktorého zistil, že prehľad úkonov tak, ako ich uvádza predseda okresného súdu, zodpovedá obsahu predmetného súdneho spisu, preto na neho prihliadal ako na relevantné východisko pri predbežnom prerokovaní sťažnosti.

1. K namietanému porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoruZ obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa ňou predovšetkým domáha vyslovenia porušenia   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom (sťažovateľ v sťažnosti síce namieta porušenie čl. 6 dohovoru ako celku, ale z textu možno vyvodiť, že namieta len porušenie jeho odseku 1, pozn.) postupom okresného súdu v namietanom konaní.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 20/02, IV. ÚS 41/07).

Sťažovateľ v sťažnosti poukazuje na neúmernú dĺžku konania, keď argumentuje, že „Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je základná povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa rozhodlo už na prvom pojednávaní. Toto právo zrejme nepozná Okresný súd v Bardejove, ani sudca; je to bežná prax na domácich súdoch v Slovenskej republike, keď súdny spor trvá viac ako 16 rokov a daný stav zrejme vyhovuje zákonodarcovi aj Ústavnému súdu.“.

Ústavný súd v súvislosti s citovaným považuje za potrebné zdôrazniť, že konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 1 C 170/2009 nie je „pokračovaním“ súdnych konaní vedených   Okresným   súdom   Prešov   pod   sp.   zn.   14   C 236/94   a sp.   zn. 28 C 396/2005. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 3 Co 627/02-741 z 21. júna 2005 potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 14 C 236/94, ktorým bola žalovanému JUDr. J. J., správcovi konkurznej podstaty, uložená povinnosť uhradiť sťažovateľovi mzdu za obdobie od 14. novembra 1992 do 30. septembra 2002. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 2. augusta 2005 a vykonateľnosť 18. augusta 2005. Konanie vedené Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 28 C 396/2005 bolo právoplatne skončené 2. septembra 2008, keď rozsudok Okresného súdu Prešov o povinnosti žalovaného JUDr. J. J. zaplatiť sťažovateľovi náhradu mzdy za obdobie od 1. októbra 2002 do 26. októbra 2005 v sume 354 643 Sk nadobudol právoplatnosť. V oboch prípadoch ide teda o konania, ktoré sú právoplatné skončené.

Predmetom   namietaného   konania   vedeného   pred   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 1 C 170/2009 je rozhodovanie o žalobe sťažovateľa, ktorou sa domáha náhrady škody proti žalovanému JUDr. J. J., správcovi konkurznej podstaty, v sume 93 127 €. Sťažovateľ svoj nárok odôvodňuje tým, že žalovaný ako správca konkurznej podstaty spoločnosti K., s. r. o., mal súdmi uloženú povinnosť, ktorú nesplnil, čím mu vznikla škoda. Namietané konanie je však   „novým   konaním“,   ktoré   bolo začaté   doručením   žaloby   sťažovateľa   (§   82   ods.   1 Občianskeho súdneho poriadku), preto ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti posudzoval   postup   okresného   súdu   od   21.   októbra   2009,   keď   bola   žaloba   sťažovateľa doručená okresnému súdu.

Z   prehľadu   procesných   úkonov   okresného   súdu   možno   vyvodiť   záver,   že   na doterajšiu dĺžku namietaného konania majú objektívne vplyv predovšetkým procesné úkony sťažovateľa   (žiadosti   o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   a ustanovenie   právneho zástupcu),   na   ktoré   má   na   jednej   strane   právo,   ale   na   druhej   strane   skutočnosť,   že v dôsledku   ich   uplatnenia   dochádza   k   predĺženiu   namietaného   konania,   nemôže   byť pripísaná   na   ťarchu   okresného   súdu,   a to   ani   v prípade,   ak   ide   o predlžovanie   konania v dôsledku   uplatňovania   práv   súdom   ustanoveného   právneho   zástupcu   (odvolanie   proti uzneseniu o ustanovení za právneho zástupcu).

Ústavný súd prihliadol aj na celkovú dobu trvania namietaného konania, ktoré v čase rozhodovania ústavného súdu o tejto sťažnosti ešte nemožno kvalifikovať ako neprimerane dlhé (žaloba bola doručená okresnému súdu 21. októbra 2009).

Ústavný   súd   považoval   za   potrebné   vyjadriť   sa   aj   k tej   časti   sťažnosti,   ktorou sťažovateľ   namieta,   že   okresný   súd   v jeho   veci   nerozhodol   platobným   rozkazom. Sťažovateľ v tejto súvislosti v sťažnosti najmä uviedol: „Svojim podaním na okresný súd v Bardejove žiadam, aby Okresný súd v Bardejove vydal platobný príkaz...

Okresný   súd   v   Bardejove   do   dnešného   dňa   nevydal   platobný   príkaz   na   základe rozsudkov, ktoré sú právoplatné a žalobca ich nevykonal.“

V súlade s § 172 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd môže aj bez výslovnej žiadosti   navrhovateľa   a bez   vypočutia   odporcu   vydať   platobný   rozkaz,   ak   sa   v návrhu uplatňuje   právo   na   zaplatenie   peňažnej   sumy   vyplývajúce   zo   skutočností   uvedených navrhovateľom.   Súd   však   nie   je   povinný   vydať   platobný   rozkaz   a vybaviť   tak   návrh v skrátenom konaní, hoci sú splnené podmienky ustanovené v § 172 Občianskeho súdneho poriadku.

Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   č.   Spr.   553/10   z 10.   júna   2010 reagoval aj na túto námietku sťažovateľa, keď uviedol: „K námietke sťažovateľa, že súd vo veci nerozhodol platobným rozkazom poukazujem na ustanovenie § 172 ods. 1 O. s. p., z ktorého   je   zrejmé,   že   súd   o návrhu   na   začatie   konania   môže   platobným   rozkazom rozhodnúť   v prípade,   ak   právo   na   zaplatenie   peňažnej   sumy   vyplýva   zo   skutočností uvedených navrhovateľom, pričom v tomto prípade táto podmienka splnená nebola a tak o návrhu   sťažovateľa   nebolo   možné   rozhodnúť   vydaním   platobného   rozkazu.“ Citované odôvodnenie   postupu   okresného   súdu   je   v danom   prípade   z ústavného   hľadiska akceptovateľné, a preto podľa názoru ústavného súdu nemôže zakladať dôvod na vyslovenie porušenia práv označených sťažovateľom.

Prihliadajúc na procesné úkony vykonané okresným súdom v namietanom konaní ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   konštatoval,   že   doterajší   postup okresného   súdu   bol   plynulý,   resp.   nevyznačoval   sa   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné po prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“   v   zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol sťažnosť sťažovateľa v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú.

2. K namietanému porušeniu čl. 13 dohovoru

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

Z obsahu sťažnosti   vyplýva,   že sťažovateľ   namieta   porušenie   práva   podľa   čl.   13 dohovoru v spojení s namietaným porušením svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, t. j. vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 13 dohovoru sťažnosť neobsahuje osobitné odôvodnenie. Za týchto okolností ústavný súd aj vzhľadom na dôvody zakladajúce odmietnutie sťažnosti v časti namietajúcej porušenie základného práva čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nezistil žiadnu   príčinnú   súvislosť   medzi   namietaným   porušením   čl.   13   dohovoru   a skutkovým stavom   popísaným   v sťažnosti,   ktorý   by   mohol   reálne   zakladať   dôvod   na   vyslovenie porušenia tohto práva po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

3. K namietanému porušeniu čl. 144 ústavy a čl. 1 dohovoru

Podľa čl. 144 ods. 1 ústavy sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.

Podľa čl. 144 ods. 2 ústavy ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis,   jeho   časť   alebo   jeho   jednotlivé   ustanovenie,   ktoré   sa   týka   prejednávanej   veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.

Podľa čl. 1 dohovoru vysoké zmluvné strany priznávajú každému, kto podlieha ich jurisdikcii, práva a slobody uvedené v hlave I tohto dohovoru.

Z citovaných ustanovení čl. 144 ústavy a čl. 1 dohovoru možno vyvodiť, že tieto vyjadrujú jednak princíp nezávislosti sudcov (čl. 144 ods. 1 ústavy) a jednak vymedzujú právny   základ   činnosti   súdov,   resp.   iných   orgánov   verejnej   moci   pri   uplatňovaní   ich rozhodovacích právomocí (čl. 144 ods. 2 ústavy a čl. 1 dohovoru), t. j. ich obsahom nie je úprava základných práv alebo slobôd, a preto ich nemožno samostatne aplikovať (a teda ani namietať   ich   porušenie)   v konaní   o porušení   individuálnych   základných   práv   a slobôd fyzických alebo právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prostredníctvom sťažnosti pred ústavným súdom (m. m. napr. I. ÚS 24/98, II. ÚS 810/00, II. ÚS 165/07).

Keďže   sťažovateľ   namieta   porušenie   označeného   článku   ústavy   a označeného článku dohovoru, ktorých porušenie nemožno samostatne namietať pred ústavným súdom v konaní podľa čl. 127 ústavy, bolo potrebné sťažnosť aj v tejto časti odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   sťažovateľa   ako   celku   bolo   bez   právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších nárokoch sťažovateľa uplatnených v jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. augusta 2010