znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 295/07-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí   senátu   29. novembra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť A. F., K., a Z. Š., K., zastúpených advokátom JUDr. J. K.,   K.,   vo   veci   namietaného   porušenia   ich   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 41 C 351/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. F. a Z. Š. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júna 2007 doručená   sťažnosť A.   F.,   K.,   a Z.   Š.,   K.   (ďalej   len   „sťažovateľky“),   ktorou   namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 41 C 351/05.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľky 23. septembra 2004 podali okresnému súdu žalobu   o   zaplatenie   sumy   119 337,52 Sk   s   príslušenstvom   proti   D.   Ch.   ako žalovanej v 1. rade   a M.   S.   ako   žalovanej   v   2. rade.   Predmetnú   sumu   sťažovateľky   ako   ručiteľky zo zmluvy o pôžičke zaplatili za žalovanú v 1. rade ako dlžníčku a žalovanú v 2. rade ako ručiteľku.

Okresný   súd   v predmetnej   veci   rozhodol   platobným   rozkazom   č. k. 33 Rob 830/2004-17   z   29. decembra 2004,   ktorý   musel   opakovane   doručovať   žalovanej v 1. rade.   Sťažovateľky   31. augusta 2005   podali   okresnému   súdu   sťažnosť   na   prieťahy v tomto konaní. Predseda okresného súdu ich sťažnosť „zamietol ako nedôvodnú pod sp. zn. Spr. 23138/05 z 8. 9. 2005“.

Sťažovateľky ďalej uvádzajú: „Dňa 4. 11. 2005 pod sp. zn. 41 C 351/05 nás okresný súd vyzval k vyjadreniu či súhlasíme s rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O. s. p.“

Okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 41 C 351/05 uskutočnil 18. októbra 2006 prvé pojednávanie, na ktorom rozsudkom rozhodol o merite veci. Podľa sťažovateliek táto skutočnosť „dosvedčuje, že sa jednalo o vec skutkovo a právne jednoduchú“. Rozsudok okresného   súdu   z   18. októbra 2006   bol   sťažovateľkám,   resp.   ich   právnemu   zástupcovi doručený 20. novembra 2006.

Podľa   sťažovateliek   dobu,   ktorá   uplynula   od   podania   žaloby   okresnému   súdu 4. októbra 2004   do   uskutočnenia   prvého   pojednávania   vo   veci   samej   18. októbra 2006, možno   považovať   za „dobu,   v   ktorej   súd   nebol   dostatočne   činný   a   organizačnými nedostatkami spôsobil zbytočné prieťahy v prejednávaní veci“.

Sťažovateľky proti rozhodnutiu okresného súdu podali odvolanie, o ktorom Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) do dňa podania ich sťažnosti ústavnému súdu nerozhodol.

Sťažovateľky   ústavnému   súdu   navrhli,   aby   v predmetnej   veci   rozhodol   nálezom, v ktorom vysloví, že:

„1. Základné právo navrhovateľky v 1. a 2. rade upravené v čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   ústavy)   vo   veci   porušenia   nášho   základného   práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   upraveného   v   čl. 48   ods. 2   ústavy postupom   Okresného súdu   Košice II   v   konaní   vedenom   pod   spisovou   značkou 41 C 351/2005, týkajúcom sa určenia povinnosti zaplatiť 119 337,52 Sk s príslušenstvom porušené bolo,

2. Okresnému súdu Košice II a Krajskému súdu v Košiciach prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,

3. navrhovateľke v 1. a 2. rade priznáva finančné zadosťučinenie po 20 000 Sk, ktoré je súd povinný navrhovateľkám vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu,

4. navrhovateľkám priznáva trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia každej po 8 075 Sk, ktoré je súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu do dvoch mesiacov od tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľky namietajú porušenie svojho základného práva podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   postupom   okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn. 41 C 351/05.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak   namietaným   postupom   orgánu   verejnej   moci   (v   tomto   prípade   okresného   súdu v občianskoprávnom   konaní)   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva,   ktoré označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už okresný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Ústavný súd vychádza aj zo svojej doterajšej judikatúry, podľa ktorej ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2   ústavy   len   vtedy,   ak   bola   sťažnosť   ústavnému   súdu   uplatnená   v čase,   keď k namietanému porušeniu označeného práva ešte môže dochádzať alebo porušenie v tom čase ešte mohlo trvať (m. m. I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 204/03, IV. ÚS 102/05).

Podľa zistenia ústavného súdu okresný súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom z 18.   októbra   2006,   ktorý   bol   sťažovateľkám,   resp.   ich   právnemu   zástupcovi   doručený 20. novembra 2006. Sťažnosť sťažovateliek bola podaná osobne do podateľne ústavného súdu 7. júna 2007.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľky namietali prieťahy v konaní okresného súdu, ktorý v čase podania sťažnosti ústavnému súdu už v predmetnej veci nekonal a teda ani nemohol   žiadnym   ústavne   relevantným   spôsobom   ovplyvniť   priebeh   tohto   konania, prípadne v ňom spôsobiť prieťahy, a tým porušiť sťažovateľkami označené základné právo. V čase   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   (7.   júna   2007)   už   vo   veci   sťažovateliek prebiehalo odvolacie konanie krajského súdu.

Vzhľadom   na   to   ústavný   súd   so   zreteľom   na   podstatu   a   účel   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   dospel   k   záveru,   že   sťažnosť   podaná proti okresnému   súdu   je   zjavne   neopodstatnená,   preto   ju   podľa   § 25   ods. 2   zákona o ústavnom   súde   po   jej   predbežnom   prerokovaní   z tohto   dôvodu   odmietol   (podobne napr. IV. ÚS 219/03, II. ÚS 1/05, II. ÚS 24/06).

Sťažovateľky v sťažnosti poukázali aj na možnosť existencie prieťahov v postupe krajského   súdu,   keď   uviedli,   že   v rámci   odvolacieho   konania „krajský   súd,   napriek jednoduchosti veci, doposiaľ nerozhodol“. Napriek tomu, že sťažovateľky boli v konaní ústavného   súdu   zastúpené   advokátom,   v   rámci   petitu   uvedeného   vo   svojej   sťažnosti sa vyslovenia   porušenia   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   aj   vo   vzťahu ku krajskému súdu nedomáhali.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je viazaný petitom sťažnosti (napr. IV. ÚS 61/07), a preto sa skúmaním prípadných prieťahov v postupe krajského súdu v tejto veci nezaoberal.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Pretože   sťažnosť   bola   odmietnutá,   ústavný   súd   o   ďalších   nárokoch   na ochranu ústavnosti   uplatnených   v   návrhu   na   rozhodnutie   vo   veci   samej   (v   petite   sťažnosti) nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. novembra 2007