znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 293/08-30

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí   30.   októbra 2008 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho v konaní o sťažnosti Z. K., Č., zastúpenej advokátom JUDr. R. C., T., vo veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Piešťany   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 4 C 93/2008 (pôvodne vedenej Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 7 C 142/2000), za účasti Okresného súdu Piešťany, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Z. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Piešťany vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   4 C 93/2008   (pôvodne   vedenej Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 7 C 142/2000) p o r u š e n é   b o l i.

2.   Okresnému   súdu   Piešťany p r i k a z u j e   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 4 C 93/2008 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Z.   K. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   50 000 Sk   [slovom päťdesiattisíc   slovenských   korún   (1 659,70   EUR)],   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Piešťany p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Piešťany j e   p o v i n n ý   nahradiť Z. K. trovy právneho zastúpenia v sume 12 016,50 Sk [slovom dvanásťtisícšestnásť slovenských korún a päťdesiat halierov (398,87   EUR)]   na účet   jej   právneho   zástupcu   JUDr.   R.   C.,   T.,   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. augusta 2008 doručená sťažnosť Z. K., Č. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. R. C., T., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu   Trnava vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   7   C   142/2000   a postupom   Okresného   súdu Piešťany (ďalej aj „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 4 C 93/2008.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 4. augusta 2000 Okresnému súdu   Trnava   návrh   na   zrušenie   a vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam.   Predmetná   vec   bola   prejednávaná   Okresným   súdom   Trnava   do 31.   decembra   2007   pod   sp.   zn.   7   C   142/2000,   pričom   od   1.   januára   2008   bola   vec v dôsledku reorganizácie súdnictva pridelená Okresnému súdu Piešťany a ďalej je vedená pod sp. zn. 4 C 93/2008.

Sťažovateľka opisuje ďalší priebeh konania takto:„- prvé pojednávanie sa vo veci uskutočnilo dňa 13. 3. 2001,

-ďalšie dve pojednávania v dňoch 18. 9. 2001 a 31. 1. 2003,

-vypracovanie uznesenia OS zo dňa 13. 2. 2003 o mojej povinnosti zložiť preddavok na trovy,

-vypracovanie   uznesenia   OS   zo   dňa   14.   7.   2003,   ktorým   súd   zamietol   moju   žiadosť o oslobodenie od povinnosti platiť súdny poplatok,

-vypracovanie   uznesenia   Krajského   súdu   zo   dňa   1.   2.   2005,   ktorým   súd   potvrdil uznesenie zo dňa 14. 7. 2003,

-vypracovanie   uznesenia   zo   dňa   8.   8.   2005,   ktorý   mi   bolo   priznané   oslobodenie   od platenia súdnych poplatkov,

-vypracovanie uznesenia zo dňa 28. 10. 2005 o ustanovení znalca z odboru geodézie,

-vypracovanie uznesenia zo dňa 9. 6. 2006 o priznaní znalečného,

-pojednávanie dňa 10. 10. 2006,

-vypracovanie uznesenia zo dňa 6. 11. 2006 o ustanovení znalca z odboru oceňovania nehnuteľností,

-vypracovanie uznesenia zo dňa 6. 11. 2006 o priznaní odmeny znalcovi.“

V   priebehu   konania   sťažovateľka   viackrát   požiadala   Okresný   súd   Trnava o stanovenie   termínu   pojednávania   (urgencie   z 28.   apríla   2006,   11.   augusta   2006 a 26. marca   2008),   následne   podala   6.   mája   2008   prostredníctvom   právneho   zástupcu sťažnosť   na prieťahy   v konaní, pričom „...   na predmetnú   sťažnosť mi predsedkyňa OS Piešťany   do   dnešného   dňa,   teda   ani   dva   mesiace   po   uplynutí   zákonnej   lehoty, neodpovedala“.

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   v danej   veci   boli   dosiaľ   nariadené   len   štyri pojednávania a súdy ani po ôsmich rokoch od podania návrhu nerozhodli, sťažovateľka zastáva názor, že postupom Okresného súdu Trnava a okresného súdu v označenom konaní došlo k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto navrhuje, aby vo veci jej sťažnosti ústavný súd vydal nasledovný nález:„1. Základné právo Z. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 142/2000 a postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 93/08 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 93/08 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Z. K. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 200 000,- Sk (slovom dvestotisíc slovenských korún), časť ktorého v sume 180 000,- Sk je povinný vyplatiť jej Okresný súd Trnava a časť v sume 20 000,- Sk je povinný vyplatiť jej Okresný súd Piešťany, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   Trnava   a Okresný   súd   Piešťany   sú   povinní   uhradiť   Z.   K.   trovy právneho zastúpenia vo výške, ktorá bude vyčíslená v písomnom vyhotovení tohto nálezu, pričom časť tejto náhrady, a to vo výške 90 % je povinný vyplatiť Okresný súd Trnava a časť náhrady vo výške 10 %   je povinný vyplatiť   Okresný súd Piešťany,   a to na účet právneho zástupcu sťažovateľky JUDr. R. C., č. ú... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 293/08-8 z 18.   septembra   2008   ju   prijal   na   ďalšie   konanie   v časti   namietajúcej   porušenie   jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu s tým, že okresný súd v súlade s ustanoveniami zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky   a o zmene   zákona   č.   99/1963   Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov ponesie prípadnú zodpovednosť za porušenie označených práv sťažovateľky aj za obdobie, v ktorom vo veci konal Okresný súd Trnava. Vo zvyšnej časti sťažnosť sťažovateľky ústavný súd odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   právneho   zástupcu sťažovateľky a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľky a predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľky a predsedníčky okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení č. Spr. 605/2008 zo 6. októbra 2008, ktoré bolo   ústavnému   súdu   doručené   13.   októbra   2008,   uviedla   prehľad úkonov   vykonaných v danej veci od podania návrhu na začatie konania 4. augusta 2000 Okresnému súdu Trnava, pričom ďalej sa vyjadrila:

„S účinnosťou od 01. 01. 2008 došlo k prechodu výkonu súdnictva z Okresného súdu Trnava   na   Okresný   súd   Piešťany,   predmetnej   veci   bola   pridelená   spisová   značka 4C/93/2008 a vec bola pridelená na vybavenie Mgr. V. Z., ktorý vzhľadom na neúmerne vysoký   počet   vecí   v senáte   doposiaľ   nekonal,   nakoľko   vo   svojom   oddelení   má   750 nevybavených vecí.“

Právny zástupca sťažovateľky v stanovisku zo 17. októbra 2008, ktorým reagoval na vyjadrenie predsedníčky okresného súdu zo 6. októbra 2008, uviedol:

„Z   celého   obsahu   tohto   vyjadrenia   je   zrejmé,   že   predsedníčka   okresného   súdu nemôže spochybniť existenciu zbytočných prieťahov v súdnom konaní, ani to, že súd nebol a nie je schopný rozhodnúť o mojom návrhu po dobu viac ako osem rokov. Z uvedeného vyjadrenia dokonca vyplýva i fakt, že vo veci tak skoro ani rozhodnuté nebude (nakoľko vraj sudca, ktorému bola vec pridelená, má veľa nevybavených vecí).

Pokiaľ sa ďalej v spomínanom vyjadrení tvrdí, že na pojednávanie konané vraj dňa 8.   6.   2001   sme   sa   s mojim právnym zástupcom   nedostavili   (viď str.   2,   druhý   odstavec vyjadrenia) uvádza, že o tejto skutočnosti vedomosť nemám a nemá o nej vedomosť ani môj právny   zástupca,   ktorý ma   v predmetnej veci   zastupuje.   Prosím preto,   aby   ústavný súd preveril,   či   z obsahu   súdneho   spisu   nesporne   vyplýva   skutočnosť,   že   bol   mne   a môjmu právnemu zástupcovi uvedený termín pojednávania riadne oznámený. Ja som totiž mala a stále   mám   eminentný   záujem   na   tom,   aby   sa   vo   veci   urýchlene   konalo   a rozhodlo a z uvedeného   dôvodu   by   som   sa   na   pojednávanie,   ak   by   som   o ňom   vedela,   určite dostavila, alebo by som sa z neúčasti na ňom riadne ospravedlnila.

Tvrdím ďalej, že z obsahu spomínaného vyjadrenia je možné zistiť, že pokiaľ súdy v predmetnej veci i občas konali, nekonali vo veci efektívne a preto je stav konania taký, aký je. Ja, ani môj právny zástupca, sme pritom ničím nezapríčinili vznik uvedených prieťahov. V písomnom vyjadrení postrádam zdôvodnenie toho, prečo predsedkyňa okresného súdu nereagovala na moje písomné urgencie a ani na moju sťažnosť zo dňa 6. 5. 2008. Naviac ma veľmi znepokojuje už spomínaný fakt, že sudca, ktorý má vec pridelenú, má vraj veľký počet nevybavených vecí, z čoho plynie logický záver, že v mojej veci sa tak skoro konať nebude a na konečné rozhodnutie budem musieť zrejme čakať ďalšie roky.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom   zriadeným   zákonom. Ústavný   súd   si   pri výklade   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   osvojil   judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote.   Z uvedeného   dôvodu   nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 20/02, IV. ÚS 41/07).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného   súdu   (3). V súlade   s judikatúrou   ESĽP   ústavný   súd   v rámci   prvého   kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   II.   ÚS   32/02,   IV.   ÚS   187/07).   Podľa   uvedených   kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ktoré ústavný súd uplatňuje pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru,   predmetom   konania   pred   okresným   súdom   je   rozhodovanie   o návrhu sťažovateľky na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Predmetnú vec po právnej stránke nemožno označiť za zložitú. V zmysle svojej ustálenej judikatúry   (napr.   IV. ÚS 244/04,   IV.   ÚS   41/07,   IV.   ÚS   32/08)   ústavný   súd   obvykle považuje   konania,   v   ktorých   treba   nariadiť   znalecké   dokazovanie,   za   pomerne   zložité, v danom prípade však napriek znaleckému dokazovaniu ústavný súd z predloženého spisu nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by poukazovali na skutkovú náročnosť tejto veci.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní o tom,   či   v konaní   pred   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k   porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd   konštatuje,   že   správanie   sťažovateľky   v predmetnom   konaní   pred   okresným   súdom neovplyvnilo jeho dĺžku tak, aby jej bolo možné pričítať podiel na stave, v akom sa vec v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nachádzala.

Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu. Ústavný súd zároveň pri posudzovaní veci prihliadal aj na § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Z predloženého spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 4 C 93/2008 ústavný súd zistil, že Okresnému súdu Trnava bol 4. augusta 2000 doručený návrh sťažovateľky na zrušenie   a vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva   k nehnuteľnostiam   so   súčasnou žiadosťou o jej oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodu nepriaznivých majetkových pomerov, ktorý bol na tomto súde vedený pod sp. zn. 7 C 142/2000. Okresný súd Trnava po vydaní pokynu z 15. augusta 2000 na vypravenie výzvy odporcovi, aby sa vyjadril k návrhu sťažovateľky, nariadil termíny pojednávaní na 13. marec 2001 a 8. jún 2001.

Zo zápisnice z pojednávania Okresného súdu Trnava z 13. marca 2001 vyplýva, že sťažovateľka   a jej   právny   zástupca   vzali   na   vedomie   termín   ďalšieho   pojednávania nariadený   na   8.   jún   2001   (pričom   uvedené   pojednávanie   bolo   z   dôvodu   ich   neúčasti odročené na neurčito). Právny zástupca vo vyjadrení z 11. júna 2001 doručenom Okresnému súdu Trnava 12. júna 2001 uviedol:

„...   prosím,   aby   ste   dodatočne   ospravedlnili   neúčasť   moju   a mojej   klientky   na pojednávaní konanom v predmetnej veci dňa 8. 6. 2001. Stalo sa tak zrejme v dôsledku skutočnosti, že som si nesprávne poznačil termín pojednávania do kalendára, v ktorom som mal pojednávanie vyznačené na deň 13. 6. 2001.“

Pojednávanie   nariadené   na   18.   september   2001   bolo   po   vykonanom   dokazovaní uznesením odročené na neurčito s tým, že účastníci konania predložia Okresnému súdu Trnava   v lehote   jedného   mesiaca   písomnosti   týkajúce   sa   predmetu   konania.   Vyjadrenie sťažovateľky a požadované písomnosti boli Okresnému súdu Trnava doručené 24. októbra 2001. Okresný súd Trnava vydal 10. decembra 2001 pokyn na vypravenie výzvy odporcovi (uvedený pokyn bol kanceláriou vypravený 23. februára 2002).

Okresný súd Trnava nariadil 16. mája 2002 termín pojednávania na 16. júl 2002. Uvedený termín bol na žiadosť právneho zástupcu sťažovateľky Okresným súdom Trnava zrušený 18. júna 2002. Následne bol Okresný súd Trnava nečinný do 11. decembra 2002, kedy nariadil termín pojednávania na 31. január 2003, ktoré však bolo uznesením odročené z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania.

Uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 7 C 142/00 z 13. februára 2003 bolo sťažovateľke uložené uhradiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Sťažovateľka podala proti predmetnému uzneseniu odvolanie a 23. mája 2003 doručila Okresnému súdu Trnava vyplnené tlačivo na oslobodenie od súdnych poplatkov. Okresný súd Trnava vydal 18. júna 2003 pokyn na vypracovanie predkladacej správy a spis bol 9. júla 2003 doručený Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“), ktorý prípisom z 30. septembra 2003 vrátil   predmetný   spis   prvostupňovému   súdu   ako   predčasne   predložený   [z   dôvodu nerozhodnutia o (ne)oslobodení sťažovateľky od súdnych poplatkov].

Okresný   súd   Trnava   uznesením   č.   k.   7   C   142/00-41   z 15.   januára   2004   žiadosť sťažovateľky o oslobodenie od súdnych poplatkov zamietol. Následne po pridelení spisu novej zákonnej sudkyni 11. júna 2004 vydal Okresný súd Trnava 2. augusta 2004 pokyn na vypracovanie predkladacej správy a spis bol 11. augusta 2004 predložený krajskému súdu. Krajský súd prípisom z 30. septembra 2004 vrátil opätovne spis ako predčasne predložený prvostupňovému súdu, pretože uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. 7 C 142/00-41 z 15. januára 2004 nebolo doručené právnemu zástupcovi sťažovateľky. Následne podala sťažovateľka   proti   predmetnému   uzneseniu   odvolanie   a   spis   bol   26.   novembra   2004 predložený krajskému súdu.

Krajský súd uznesením č. k. 9 CoP 7/05-55, 9 Co 257/04 z 1. februára 2005 potvrdil napadnuté   uznesenia   Okresného   súdu   Trnava   a spis   mu   bol   vrátený   8.   februára   2005. Okresný súd Trnava následne uznesením č. k. 7 C 142/00-58 zo 7. júna 2005 dovyrubil sťažovateľke súdny poplatok za podanie návrhu na začatie konania, pričom po odvolaní sťažovateľky z 13. júna 2005 predmetný súd uznesením č. k. 7 C 142/00-64 z 8. augusta 2005   napadnuté   uznesenie   zrušil   a priznal   sťažovateľke   úplné   oslobodenie   od   súdnych poplatkov.

Uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 7 C 142/2000-69 z 28. októbra 2005 bolo nariadené   znalecké   dokazovanie   znalcom   z odboru   geodézie   a kartografie.   Znalecký posudok č. 1/2006 bol 14. februára 2006 doručený Okresnému súdu Trnava, ktorý následne vydal   pokyn   na   zaslanie   znaleckého   posudku   účastníkom   konania   (3.   mája   2006), uznesením   č.   k.   7   C   142/2000-106   z 9.   júna   2006   priznal   odmenu   za   vypracovanie znaleckého posudku a 27. júla 2006 nariadil termín pojednávania na 10. október 2006.

Na pojednávaní 10. októbra 2006 bolo vykonané ďalšie dokazovanie a pojednávanie bolo   uznesením   odročené   na   neurčito   za   účelom   nariadenia   ďalšieho   znaleckého dokazovania. Uznesením č. k. 7 C 142/00-133 zo 6. novembra 2006 Okresný súd Trnava nariadil znalecké dokazovanie a vypracovanie znaleckého posudku z odboru stavebníctvo, odvetvie   pozemné   stavby   a oceňovanie   nehnuteľností.   Po   viacnásobných   neúspešných pokusoch o doručenie predmetného uznesenia odporcovi (prípisy tohto okresného súdu z 3. januára 2007 a 7. februára 2007) bol 30. marca 2007 vydaný pokyn na doručenie spisu znalcovi.   Znalecký   posudok   č.   135/2007   bol   po   urgenciách   Okresného   súdu   Trnava z 27. júna 2007 a 25. septembra 2007 tomuto súdu doručený 2. novembra 2007. Okresný súd Trnava vydal 6. novembra 2007 pokyn na doručenie znaleckého posudku účastníkom konania. Spis bol následne pridelený novému zákonnému sudcovi v dôsledku prechodu veci na   okresný   súd,   ktorý   v danej   veci   nevykonal   žiadny   úkon   až   do   predloženia   spisu ústavnému súdu (14. októbra 2008).

V súlade so zákonom č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky   súdny   poriadok   v znení   neskorších   predpisov   a dopĺňa   zákon   Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, sa podľa § 2 ods. 6 citovaného zákona stal okresný súd od 1. januára 2008 vecne a miestne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie veci sťažovateľky, čím na neho prešla aj zodpovednosť za prípadné porušovanie označených práv sťažovateľky aj za obdobie, v ktorom bol vo veci príslušný konať Okresný súd Trnava (m. m. IV. ÚS 164/08, IV. ÚS 217/08).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd z hľadiska posudzovania porušenia označených základných   práv   sťažovateľky   považoval   konanie   pôvodne   vedené   Okresným   súdom Trnava   pod   sp.   zn.   7   C   142/2000   a v súčasnosti   vedené   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 4 C 93/2008 za jeden celok.

Na   základe   svojich   zistení   ústavný   súd   konštatoval,   že   činnosť   okresného   súdu v napadnutom konaní bola neefektívna a nesústredená, a to najmä v období od 9. júla 2003 do 9. novembra 2004, keď mu bol predmetný súdny spis krajským súdom dvakrát vrátený ako predčasne predložený z dôvodu procesných pochybení, pričom v ňom došlo k viacerým (aj keď krátkodobým) obdobiam neodôvodnenej nečinnosti, a preto rozhodol, že postupom okresného súdu   v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Keďže označené konanie nebolo do času rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 93/2008 v ďalšom období postupoval bez zbytočných prieťahov.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Keďže ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia.   Sťažovateľka   žiadala,   aby   jej   bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 200 000 Sk, poukazujúc najmä na „dlhotrvajúce porušovanie mojich základných práv, a to ako z hľadiska trvania samotného poruchového stavu,   ako   i z hľadiska   rozhodovacej   praxe   Ústavného   súdu   SR   pri   rozhodovaní o odškodnení za prieťahy“.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc   predovšetkým   charakter   neefektívnej   činnosti   a období   nečinnosti okresného súdu, ktorá viedla k zbytočným prieťahom v konaní, správanie sťažovateľky ako účastníka konania a povahu prejednanej veci, ktorá je predmetom posudzovaného konania, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia pre   sťažovateľku   v sume   50 000   Sk   primerané   konkrétnym   okolnostiam   prípadu (§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej vznikli   v dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom   advokátom   JUDr.   R.   C. Ústavný súd pri priznaní úhrady trov konania sťažovateľky vychádzal z výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2007, ktorá bola 19 056 Sk, a to vzhľadom na skutočnosť, že relevantné úkony právnej služby boli uvedeným právnym zástupcom sťažovateľky vykonané v roku 2008. Úhradu priznal za tri úkony   právnej   služby   (prevzatie   a prípravu   zastúpenia,   podanie   sťažnosti   a vyjadrenie doručené ústavnému súdu 21. októbra 2008) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“),   a   to   jeden   úkon   po 3 176 Sk,   čo   spolu   s režijným paušálom trikrát 190 Sk (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a DPH - 19 % (osvedčenie z 21. decembra 2007)   predstavuje   sumu   vyčíslenú   advokátom   na   12 016,50   Sk. Priznanú   úhradu   trov právneho zastúpenia, ktorá neprekračuje sumu vyčíslenú podľa vyhlášky, je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. októbra 2008