znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 293/07-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. januára 2008 v senáte zloženom   z predsedu   Jána   Lubyho,   zo   sudkyne   Marianny   Mochnáčovej   a zo   sudcu Ladislava Orosza vo veci návrhu JUDr. D. K., L., zastúpenej advokátkou JUDr. Ing. Ľ. R., A., s. r. o., so sídlom N., na preskúmanie uznesenia Obecného zastupiteľstva obce L. z 5. októbra   2007   vydaného   v konaní   podľa   ústavného   zákona   č.   357/2004   Z.   z.   o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z., za účasti Obecného zastupiteľstva obce L., takto

r o z h o d o l :

1. Uznesenie Obecného zastupiteľstva obce L. z 5. októbra 2007 vydané v konaní podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. z r u š u j e.

2. Obec L. j e   p o v i n n á   uhradiť JUDr. D. K. trovy právneho zastúpenia v sume 7 492,24   Sk   (slovom   sedemtisícštyristodeväťdesiatdva   slovenských   korún   a dvadsaťštyri halierov) na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Ing. Ľ. R., A., s. r. o., so sídlom N., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bol 31. októbra 2007 doručený návrh JUDr. D. K., L. (ďalej len „navrhovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Ing. Ľ. R., A., s. r. o., so sídlom N., ktorým sa domáha preskúmania uznesenia Obecného zastupiteľstva obce L. (ďalej len „zastupiteľstvo“) z 5. októbra 2007 „vydaného v konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov“.

Z návrhu   vyplýva,   že   navrhovateľka   vykonávala   do   30.   decembra   2006   funkciu starostky obce L. a v súčasnosti je nezamestnaná.

Vo výrokovej časti dotknutého uznesenia zastupiteľstva z 5. októbra 2007 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“), ktoré navrhovateľka navrhuje preskúmať, sa uvádza:

„JUDr.   D.   K.,   rod.   K.,   adresa   trvalého   bydliska:   L.,   bývalá   starostka   -   t.   č. nezamestnaná,

1. porušila ustanovenia čl. 7 ods. 1, 2, 5 písm. a) ústavného zákona č. 357 z 26. mája 2004 o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov,

2.   menovanej za   toto   konanie ukladá pokutu   v zmysle   čl.   9 ods.   6,   10,   písm.   a) ústavného   zákona   č.   357/2004   Z.   z.   a   z.   č.   545/2005   Z.   z.   v sume   38.338,-   Sk (tridsaťosemtisíctristotridsaťosem   korún   slovenských),   zodpovedajúcej   jednej   dvanástine z jej ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok 2006 za výkon verejnej   funkcie starostky obce L., ktorú je povinná uhradiť do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia na účet obce L., vedený v...“

V odôvodnení napadnutého uznesenia sa okrem iného uvádza:„Verejná funkcionárka JUDr. D. K. (starostka obce L. do 30. 12. 2006) nepodala do

15. 9. 2007 komisii obecného zastupiteľstva na ochranu verejného záujmu v L. písomné oznámenie   funkcií,   zamestnaní,   činností   a   majetkových   pomerov   za   predchádzajúci kalendárny rok 2006 v zmysle ústavného zákona č. 357/2004 z 26. mája 2004 o ochrane verejného   záujmu   pri   výkone   funkcií   verejných   funkcionárov   v   aktuálnom   znení,   čím nesplnila povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1 písm. a)b)c)d)e) a ods. 2 ústavného zákona. Pre účely čl. 7 a 8 tohto ústavného zákona sa osoba, ktorá vykonávala verejnú funkciu, považuje za verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie - v tomto prípade do 30. 12. 2007. Vzhľadom k tomu, menovaná mala povinnosť do 31. marca 2007 podať oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok 2006. Menovaná porušila povinnosti podať oznámenie podľa čl. 7 v lehote ustanovenej v čl. 7 ústavného zákona.“

Navrhovateľka   s   výrokovou   časťou   uznesenia   ani   s   jeho odôvodnením   nesúhlasí a zastáva   názor,   že   povinnosti   vyplývajúce   jej   z ústavného   zákona   č.   357/2004   Z.   z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“ alebo „ústavný zákon“) si vždy riadne plnila.

Navrhovateľka   súhlasí   s názorom   vyjadreným   aj   v odôvodnení   napadnutého uznesenia, že na účely čl. 7 a 8 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ju treba považovať za verejného funkcionára do 30. decembra 2007, keďže v období od 7. februára 2002 do 30. decembra 2006 vykonávala funkciu starostky obce L., ale keďže jej mandát starostky   skončil   30.   decembra   2006,   treba   dôsledne   rozlišovať   medzi   povinnosťami uloženými   verejnému   funkcionárovi   v čl.   7   a   8   ústavného   zákona   o ochrane   verejného záujmu. Podľa jej tvrdenia sa na ňu v súvislosti s povinnosťou podať písomné oznámenie vzťahuje ustanovenie čl. 8 ods. 5 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, podľa ktorého „Verejný funkcionár podľa odseku 1 je povinný do 30 dní po uplynutí jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie...“.

Na   tomto   základe   navrhovateľka   vo   svojom   návrhu   konštatuje,   že   napadnuté uznesenie je vydané v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu, pretože jej lehota na podanie písomného oznámenia ešte neuplynula vzhľadom na dikciu čl. 8 ods. 5 dotknutého   ústavného   zákona.   Na   podporu   tohto   tvrdenia   poukazuje   aj   na   názor publikovaný v Obecných novinách (vydanie č. 3 zo 16. januára 2007).

Navrhovateľka vo svojom návrhu ďalej tvrdí, že napadnuté uznesenie nebolo prijaté takou väčšinou poslancov, akú požaduje čl. 9 ods. 9 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu,   keďže   na   zasadnutí   zastupiteľstva,   ktoré   sa   konalo   5.   októbra   2007,   bolo prítomných   len   6   zo   7   poslancov,   pričom   4   poslanci   hlasovali   za   prijatie   uznesenia a 2 poslanci hlasovali proti jeho prijatiu. Toto tvrdenie opiera navrhovateľka o skutočnosť, že „... obecné zastupiteľstvo obce L. nebolo uznášaniaschopné vo veci rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 6 Zákona č. 357/2004 Z. z. a teda nemohlo ani platne prijať Uznesenie obecného zastupiteľstva obce L. zo dňa 05. 10. 2007“.

Vzhľadom   na   to   sa   navrhovateľka   domáha,   aby   ústavný   súd   zrušil   napadnuté uznesenie a aby obci L. bola uložená povinnosť uhradiť jej trovy právneho zastúpenia na účet jej právnej zástupkyne v sume 7 492,50 Sk.

Ústavný   súd   návrh   navrhovateľky   predbežne   prerokoval   a   uznesením č. k. IV. ÚS 293/07-15 z 29. novembra 2007 ho prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí návrhu na ďalšie konanie si ústavný súd vyžiadal vyjadrenie zastupiteľstva k návrhu, ktoré mu bolo doručené 31. decembra 2007. Vo vyjadrení sa okrem iného uvádza:„Z vyjadrenia navrhovateľky vyplýva, že povinnosť podať predmetné oznámenie za posledný rok výkonu verejnej funkcie - starostky obce sa na ňu prakticky nevzťahuje. Totiž povinnosť podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona podať písomné oznámenie do 30 dní po uplynutí   jedného   roka   odo   dňa   skončenia   výkonu   verejnej   funkcie   za   predchádzajúci kalendárny rok sa vzťahuje na starostu o. i. (čl. 8 ods. 1 úst. zák.), ktorý v období dvoch rokov pred skončením výkonu verejnej funkcie rozhodol o poskytnutí štátnej pomoci alebo o poskytnutí alebo povolení inej podpory, výhod alebo odpustenia povinností vyplývajúcich zo   všeobecne   záväzných   právnych   predpisov   alebo   z individuálnych   právnych   aktov fyzickým   osobám   alebo   právnickým   osobám.   Čo   sa   v prípade   navrhovateľky,   podľa   jej vyhlásenia na zasadnutí 14. 12. 2007, nestalo.

Bolo   by   paradoxné,   že   starosta   musí   podávať   toto   oznámenie   každý   rok,   iba   za posledný rok výkonu verejnej funkcie nie.

V návrhu navrhovateľky je taktiež mylne uvedené, že predmetné uznesenie obecného zastupiteľstva malo byť prijaté 3/5-novou väčšinou. Obecné zastupiteľstvo sa riadilo čl. 9 ods. 9 ústavného zákona a rozhodlo hlasovaním: 6, za: 4, proti: 2. Máme za to, že zákonná podmienka   schválenia   uvedeného   uznesenia   nadpolovičnou   väčšinou   poslancov   bola splnená.

Navrhovateľka na podporu svojich tvrdení sa odvoláva na zákon č. 367/2004 Z. z., pričom tento   zákon o vlastníctve bytov   a nebytových   priestorov   nie   je predmetom tohto konania.“

Ústavný   súd   zaslal   vyjadrenie   zastupiteľstva   na   vedomie   a prípadné   zaujatie stanoviska právnej zástupkyni navrhovateľky. Právna zástupkyňa navrhovateľky doručila ústavnému súdu svoje stanovisko 24. januára 2008, v ktorom okrem iného uvádza:«1)   Plne   sa   pridržiavam   Návrhu   zo   dňa   26.   10.   2007   a mám   za   to,   že   sa   na navrhovateľku vzťahuje článok 8 ods. 5 z. č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií funkcionárov a teda lehota na podanie oznámenia podľa tohto článku ešte neuplynula nakoľko výkon verejnej funkcie navrhovateľky skončil dňom 30. 12. 2006, preto má povinnosť podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok do 30 dní po uplynutí 1 roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie.

2) Tiež trvám na tom, že hlasovanie obecného zastupiteľstva obce L. zo dňa 05. 10. 2007 a na ňom prijaté Uznesenie je neplatné, keďže obecné zastupiteľstvo obce L. nebolo v uvedený deň uznášania schopné vo veci rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 6 zákona č. 357/2004 Z.   z.,   v zmysle   ktorého   sa   vyžaduje   na   platné   prijatie   uznesenia   nadpolovičná   väčšina všetkých členov zastupiteľstva. Táto podmienka však splnená nebola, keďže na zasadnutí obecného zastupiteľstva neboli prítomní všetci jeho členovia, čo potvrdzujú aj predložené dôkazy - čestné vyhlásenia obecných poslancov: Ing. J. M., p. V. Z., p. Š. N.

Túto   skutočnosť   potvrdila   i sama   starostka   v predloženom   Vyjadrení   obecného zastupiteľstva k návrhu navrhovateľky zo dňa 12. 12. 2007, v ktorom uviedla: „V návrhu navrhovateľky je taktiež mylne uvedené, že predmetné uznesenie obecného zastupiteľstva malo byť prijaté 3/5-novou väčšinou. Obecné zastupiteľstvo sa riadilo čl. 9 ods. 9 ústavného zákona a rozhodlo hlasovaním: 6, za: 4, proti: 2.“

To   znamená,   že   napadnuté   Uznesenie   obecného   zastupiteľstva   obce   L.   zo   dňa 5. októbra   2007   trpí   vadami,   nakoľko   sa   v ňom   uvádza,   že   toto   uznesenie   bolo   prijaté jednomyseľne.

Ako bolo uvedené už v Návrhu zo dňa 26. 10. 2007, nejde o rozhodnutie výboru (pre prijatie ktorého postačuje 3/5 väčšina prítomných členov) ale ide o rozhodnutie orgánu podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) t. j. obecného zastupiteľstva, pre prijatie ktorého sa vyžaduje nadpolovičná väčšina členov. Vzhľadom na to, že v tejto časti nie je výslovne zakotvené, že sa má jednať o väčšinu prítomných, je z danej dikcie nutné usudzovať, že ide o väčšinu všetkých členov, v dôsledku čoho napadnuté uznesenie nebolo prijaté v súlade s čl. 9 ods. 9 Zákona č. 357/2004 Z. z.

3) Vyjadrenie obecného zastupiteľstva obce L. v časti, kde uvádza, že na podporu svojich   tvrdení   sa   odvolávam   na   z.   č.   367/2004   Z.   z.   o vlastníctve   bytov   a nebytových priestorov považujem za absolútne bezpredmetné, nakoľko z návrhu zo dňa 26. 10. 2007 jednoznačne vyplýva, že sa jedná o Zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií funkcionárov a uvedené označenie zákona č. 367/2004 Z. z. je len preklepom v texte.

Na základe uvedeného žiadam, aby Ústavný súd SR rozhodol tak, ako je uvedené v Návrhu zo dňa 26. 10. 2007.»

II.

Podľa čl. 2 ods. 1 písm. o) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa tento ústavný   zákon   sa   vzťahuje   aj   na   funkcie   starostov   obcí.   Článok   8   ústavného   zákona o ochrane verejného záujmu ustanovuje   pre   niektorých   verejných   funkcionárov,   vrátane starostov obcí, obmedzenia a povinnosti aj po skončení výkonu verejnej funkcie. Z toho vyplýva,   že   tento   ústavný   zákon   sa   vzťahuje   v nim   ustanovenom   rozsahu   aj   na navrhovateľku (pozri nižšie).

Podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu konanie o návrhu   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   vykonáva obecné zastupiteľstvo, ak ide o verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1 písm. o) a p), t. j. aj vtedy, ak ide o starostu obce.

Podľa   čl.   9   ods.   2   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   orgán,   ktorý uskutočňuje konanie podľa odseku 1, začne konanie

a) z vlastnej   iniciatívy,   ak jeho zistenia   nasvedčujú   tomu,   že   verejný funkcionár v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje alebo že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo...

Z citovaného   vyplýva,   že   zastupiteľstvo   bolo   oprávnené   začať   konanie   proti navrhovateľke podľa príslušných ustanovení ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa v konaní preukázalo,   že   verejný   funkcionár   nesplnil   alebo   porušil   povinnosť   alebo   obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie,   v   čom   je   konanie   alebo   opomenutie   verejného   funkcionára   v   rozpore   s   týmto ústavným   zákonom   alebo   zákonom,   odôvodnenie   a   poučenie   o   opravnom   prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

Z citovaného vyplýva, že zastupiteľstvo bolo oprávnené vydať rozhodnutie podľa citovaného ustanovenia ústavného zákona, ak v konaní dospelo k záveru, že navrhovateľka nesplnila alebo porušila niektorú povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom pre starostov obcí v období po skončení výkonu tejto funkcie.

Zastupiteľstvo dospelo k záveru, že navrhovateľka „... porušila ustanovenie čl. 7 ods. 1, 2, 5 písm. a) ústavného zákona č. 357 z 26. mája 2004 o ochrane verejného záujmu pri   výkone   funkcií   verejných   funkcionárov“,   a preto   jej   uložilo   napadnutým   uznesením „pokutu   v zmysle   čl.   9   ods.   6,   10   písm.   a)   ústavného   zákona   č.   357/2004   Z.   z. a z. č. 545/2005 Z. z. v sume 38.338,- Sk“.

Podľa čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu proti rozhodnutiu orgánu podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) až d) môže dotknutý verejný funkcionár do 15 dní od doručenia rozhodnutia, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie alebo ktorým bola uložená pokuta, podať návrh na preskúmanie rozhodnutia na Ústavný súd Slovenskej republiky.   Podanie   návrhu   má   odkladný   účinok.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takého rozhodnutia   pred   Ústavným   súdom   Slovenskej   republiky   upravujú   ustanovenia   zákona. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

Citované ustanovenia čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu zakladajú právomoc ústavného súdu rozhodnúť o návrhu navrhovateľky na preskúmanie napadnutého uznesenia zastupiteľstva.

Podrobnosti o konaní v zmysle štvrtej vety citovaného čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“) v ustanoveniach § 73a a § 73b.

Predmet konania o preskúmanie rozhodnutí vo veciach ochrany verejného záujmu je možné vyvodiť z § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Z citovaného   vyplýva,   že   úlohou   ústavného   súdu   v tomto   type   konania   je predovšetkým posúdiť, či sa dotknutý verejný funkcionár, v danom prípade navrhovateľka, dopustil   takého   konania,   ktoré   je   v rozpore   s ústavným   zákonom   o ochrane   verejného záujmu.

Povinnosti a obmedzenia verejných funkcionárov, ktorí sú zahrnutí do pôsobnosti ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sú vymedzené v ustanoveniach čl. 4 až 8 tohto   ústavného   zákona.   Tieto   povinnosti   a obmedzenia   sú   rozdelené   na   také,   ktoré   sa vzťahujú na verejných funkcionárov počas výkonu verejnej funkcie (čl. 4 až 7), a také, ktoré sa   vzťahujú na verejných   funkcionárov,   resp.   presnejšie   niektorých   z nich,   po skončení výkonu verejnej funkcie (čl. 8).

Podľa   čl.   8   ods.   1   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   verejnému funkcionárovi podľa čl. 2 ods. 1 písm. a), c), d), f), h), j) až m), o), q), t) až zk), ktorý v období   dvoch   rokov   pred   skončením   výkonu   verejnej   funkcie   rozhodol   o   poskytnutí štátnej pomoci alebo o poskytnutí alebo povolení inej podpory, výhod alebo odpustenia povinností   vyplývajúcich   zo   všeobecne   záväzných   právnych   predpisov   alebo z individuálnych právnych aktov fyzickým osobám alebo právnickým osobám, sa počas jedného roka od skončenia výkonu verejnej funkcie zakazujea) byť zamestnaný v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnoprávnom vzťahu u tých osôb, ak je jeho mesačná odmena v tomto zamestnaní vyššia ako 10-násobok minimálnej mzdy, b) byť členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu tých osôb,c) byť spoločníkom, členom alebo akcionárom tých osôb,d) mať uzatvorenú zmluvu o prokúre, mandátnu zmluvu, komisionársku zmluvu, zmluvu o sprostredkovaní, zmluvu o obchodnom zastúpení, zmluvu o tichom spoločenstve alebo darovaciu zmluvu s týmito osobami,e) mať uzatvorenú zmluvu, ktorej obsahom je oprávnenie konať v mene tých osôb.

Podľa čl. 8 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa zákaz podľa odseku   1   vzťahuje   aj   na   verejného   funkcionára,   ktorého   rozhodnutie   alebo   súhlas   bol nevyhnutnou podmienkou na vydanie rozhodnutia podľa odseku 1. Ak bolo rozhodnutie alebo   súhlas   vydaný   kolektívnym   orgánom,   vzťahuje   sa   zákaz   na   každého   verejného funkcionára,   ktorý   bol   členom   tohto   kolektívneho   orgánu   a   ktorý   hlasoval   za   toto rozhodnutie alebo súhlas.

Podľa čl. 8 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa zákaz podľa odseku 1 vzťahuje aj na verejného funkcionára, ktorýa) v   období   dvoch   rokov   pred   skončením   výkonu   verejnej   funkcie   uzatvoril   v   mene obstarávateľa zmluvu s uchádzačom vo verejnom obstarávaní vykonanom nadlimitnou metódou alebo podlimitnou metódou alebob) v   období   dvoch   rokov   pred   skončením   výkonu   verejnej   funkcie   vykonával zriaďovateľskú pôsobnosť voči právnickým osobám.

Podľa   čl.   8   ods.   5   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   je   verejný funkcionár podľa odseku 1 povinný do 30 dní po uplynutí jedného roka odo dňa skončenia výkonu   verejnej   funkcie   podať   písomné   oznámenie   za   predchádzajúci   kalendárny   rok, v ktorom uvedie,a) u ktorých osôb bol zamestnaný v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu,b) v ktorej právnickej osobe bol členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu,c) ktorých právnických osôb sa stal členom, akcionárom alebo spoločníkom,d) s ktorými osobami uzatvoril zmluvy podľa odseku 1 písm. d) alebo písm. e).

V danom   prípade   navrhovateľka   v čase   vydania   napadnutého   uznesenia zastupiteľstva   už   nevykonávala   funkciu   starostky   obce,   a preto   z citovaných   ustanovení ústavného zákona o ochrane verejného záujmu vyplýva, že sa na ňu môžu vzťahovať len obmedzenia (zákazy) ustanovené v čl. 8 ods. 1 ústavného zákona a povinnosť podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona, a to len vtedy, ak sú (budú) v jej prípade splnené podmienky uvedené   v čl.   8   ods.   1,   2   alebo 3   ústavného   zákona.   Inak   povedané,   navrhovateľka   sa v období   po   skončení   výkonu   funkcie   mohla (môže) dopustiť   len   porušenia obmedzení a povinností uvedených v čl. 8 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu a len za ich porušenie môže (mohla) byť sankcionovaná rozhodnutím zastupiteľstva.

Napadnuté uznesenie zastupiteľstva sa opiera o porušenie povinností vyplývajúcich z „čl. 7 ods. 1, 2, 5 písm. a) ústavného zákona“, t. j. takých, ktoré navrhovateľka v období po skončení výkonu funkcie starostky obce L. už nemala, a preto ich ani porušiť nemohla. Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že navrhovateľka sa nedopustila takého konania,   ktoré   je   v rozpore   s ústavným   zákonom   o ochrane   verejného   záujmu,   a preto napadnuté uznesenie podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde zrušil (bod 1 výroku tohto nálezu).

Vo vzťahu k názoru zastupiteľstva obsiahnutému v jeho vyjadrení, podľa ktorého by bolo „paradoxné, že starosta musí podávať toto oznámenie každý rok, iba za posledný rok výkonu   verejnej   funkcie   nie“, ústavný   súd   uvádza,   že   ide   o úvahu   zastupiteľstva,   ktorá nastoľuje otázku kvality a efektívnosti ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, ale platné a účinné znenie čl. 7 ods. 1 ústavného zákona („Verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať   písomné   oznámenie   za   predchádzajúci   kalendárny   rok,   v   ktorom   uvedie...“) neumožňuje   podľa   jeho   názoru   vyvodiť   záver,   podľa   ktorého   by   sa   v ňom   uvedená povinnosť vzťahovala aj na verejných funkcionárov po skončení výkonu verejnej funkcie, t. j. v danom prípade na navrhovateľku.

Navrhovateľka   vo   svojom   návrhu   namietala   tiež   to,   že   napadnuté   uznesenie zastupiteľstva   je   neplatné,   keďže „...   obecné   zastupiteľstvo   obce   L.   nebolo uznášaniaschopné vo veci rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 6 Zákona č. 357/2004 Z. z. a teda nemohlo ani platne prijať Uznesenie obecného zastupiteľstva obce L. zo dňa 05. 10. 2007“. Z textu návrhu a najmä z citovaného stanoviska právnej zástupkyne navrhovateľky sa dá vyvodiť, že navrhovateľka zastáva názor, že zastupiteľstvo je pri rozhodovaní vo veciach ochrany   verejného   záujmu   uznášaniaschopné   len   vtedy,   ak   sa   na   takomto   rozhodovaní zúčastnia   všetci   poslanci   zastupiteľstva.   S týmto   právnym   názorom   navrhovateľky   sa ústavný súd nestotožňuje.

Podľa čl. 9 ods. 9 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu rozhodnutie podľa odseku 6 musí byť prijaté najmenej trojpätinovou väčšinou prítomných členov výboru alebo nadpolovičnou väčšinou členov orgánu podľa odseku 1 písm. b) až d).

Z citovaného vyplýva, že k prijatiu platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva vo veciach ochrany verejného záujmu je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých jeho členov, a to bez ohľadu na to, či sa rozhodovania (hlasovania) zúčastnia všetci poslanci alebo nie. Z logiky veci pritom vyplýva, že takéto rozhodnutie môže obecné zastupiteľstvo prijať len vtedy, ak sa rozhodovania (hlasovania) zúčastní najmenej nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. V danom prípade má zastupiteľstvo 7 poslancov, z ktorých 6 bolo prítomných na dotknutom   zasadnutí   (zastupiteľstvo   bolo   uznášaniaschopné)   a štyria   poslanci,   t.   j. nadpolovičná   všetkých   poslancov   zastupiteľstva   hlasovala   za   prijatie   napadnutého uznesenia.   Z toho   vyplýva,   že   zastupiteľstvo   prijalo   platné   uznesenie.   Tento   záver ústavného súdu je ale v danom prípade irelevantný vo vzťahu k bodu 1 výroku tohto nálezu.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o úhrade   trov   konania   navrhovateľky,   ktoré   jej   vznikli   v súvislosti   s   jej   právnym zastupovaním advokátkou JUDr. Ing. Ľ. R. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd pri rozhodovaní   o priznaní   trov   konania   vychádzal   z priemernej   mzdy   zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2006, ktorá bola 17 822 Sk, keďže išlo o úkony   urobené   v roku   2007.   Ústavný   súd   priznal   úhradu   v súlade   s návrhom   právnej zástupkyne navrhovateľky za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie na ústavný súd) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov (ďalej „len „vyhláška“) v sume dvakrát po 2 970 Sk za jeden úkon právnej služby a dvakrát po 178 Sk režijný paušál, t. j. spolu 6 296 Sk. Keďže právna zástupkyňa navrhovateľky je platiteľkou DPH, úhrada bola po pripočítaní DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky priznaná v celkovej sume 7 492,24 Sk.

Priznanú   úhradu   trov   právneho   zastúpenia   je   Obec   L.   povinná   zaplatiť   na   účet právnej   zástupkyne   navrhovateľky   (§   31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s   §   149 Občianskeho súdneho poriadku).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, je pod „právoplatnosťou nálezu“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia potrebné rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. januára 2008