znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 29/2014-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. januára 2014 v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť J. H., zastúpeného advokátkou Mgr. Silviou Kaveschánovou, Trnavská cesta 104, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9 Er 2230/2008 z 5. júna 2013, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. H. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. septembra 2013   doručená   sťažnosť   J.   H.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátkou Mgr. Silviou   Kaveschánovou,   Trnavská   cesta   104,   Bratislava,   ktorou   namieta   porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 9 Er 2230/2008 z 5. júna 2013 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom exekučného konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 9 Er 2230/2008 v procesnom postavení povinného. V označenom exekučnom konaní je exekúcia vykonávaná spôsobom predaja nehnuteľností na dražbe.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že exekútor „... pri výkone rozhodnutia speňažil moju nehnuteľnosť - rozostavaný neskolaudovaný rodinný dom na parc., a parcely č., všetko parcely registra C KN, k. ú. K., zapísané na LV... Správa katastra Prievidza, ktorá sa konala dňa 10. 6. 2011 o 13.00 hod, kde bol udelený príklep vydražiteľovi, ktorým bol oprávnený L.   Ž..   Príklep bol schválený Uznesením OS Prievidza 9 Er/2230/2008-152... Výťažok   z   predaja   bol   100.100.00   EUR,   teda   bol   postačujúci   na   úhradu   pohľadávok oprávneného   L.   Ž.   i nákladov   exekútora.   Napriek   tomu,   exekútor   vykonal   pri   výkone rozhodnutia oprávneného L. Ž. dražbu ďalšej mojej nehnuteľnosti, a to bytu č. 9 v bytovom dome súp. č.   vchod B na parc. č.   v podiele 1/1 a spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 5182/115491, v k. ú. K.. Táto bola speňažená na dražbe dňa 15. 3. 2013 za najvyššie podanie vo výške 16.010 EUR, kde príklep bol udelený -opäť- oprávnenému L. Ž.“.

Uznesením okresného súdu č. k. 9 Er/2230/2008-225 z 5. júna 2013 bol schválený príklep udelený oprávnenému ako vydražiteľovi nehnuteľnosti — bytu č. 9 v bytovom dome súp. č. vchod B na parc. č. v podiele 1/1 a spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 5182/115491, v k. ú. K.

Sťažovateľ tvrdí, že „Uznesením Okresného súdu Prievidza č. k. 9 Er/22330/2008- 225 zo dňa 5. 6. 2013, porušil rozhodujúci sud Okresný sud Prievidza moje ústavné právo - základné právo na súdnu a inú právnu ochranu zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd... konkrétne porušenie vidím v tom, že - predmetným uznesením bol schválený príklep exekútora pri výkone exekúcie na vymoženie pohľadávky, ktorá už bola vysporiadaná (istina doplatená 17. 3. 2009 a zmluvná pokuta za obdobie omeškania od 16. 12. 2005 do 17. 3. 2009 vo výške 78.802,36 EUR (2000 SKK x 1188 dní) fakticky bola vysporiadaná resp. pri správnom postupe exekútora pri rozvrhovaní výťažku mala byť uspokojená na základe rozvrhu výťažku z dražby zo dňa 4. 6. 2012; ďalej v tom, že Okresný súd Prievidza pri rozhodovaní neposudzoval skutkový stav a následne i stav právny cez tzv. prizmu dobrých mravov.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa J. H... na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky   a   čl.   6 ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   Uznesením   Okresného   súdu   Prievidza   č.   k.   9   Er/22330/2008-225 zo dňa 5. 6. 2013 porušené bolo.

2. Uznesenie Okresného súdu Prievidza č. k. 9 Er/22330/2008-225 zo dňa 5. 6. 2013 sa zrušuje.

3.   Sťažovateľovi   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   4000   € (slovom:   štyritisíc   EUR,   ktoré   mu   je   okresný   súd   Prievidza   povinný   vyplatiť   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Prievidza je povinný uhradiť sťažovateľovi J. H. trovy konania v sume do 15 dní právoplatnosti tohto nálezu na účet právnej zástupkyne advokátky Mgr. Silvii Kaveschánovej...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného súdu   pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo   namietaným   rozhodnutím   príslušného   orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím   príslušného   orgánu   verejnej   moci   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z   iných   dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú sťažnosť   preto   možno   považovať takú,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).

K   úlohám   právneho   štátu   patrí   vytvorenie   právnych   a   faktických   garancií   na uplatňovanie   a   ochranu   základných   práv   a   slobôd   ich   nositeľov,   t.   j.   fyzické   osoby a právnické   osoby.   Ak   je na uplatnenie alebo ochranu základného práva alebo slobody potrebné   uskutočniť   konanie   pred   orgánom   verejnej   moci,   úloha   štátu   spočíva v zabezpečení   právnej   úpravy   takýchto   konaní,   ktoré   sú   dostupné   bez   akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd. Koncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva alebo slobody, a preto ich imanentnou súčasťou sú procesné záruky základných práv a slobôd. Existenciou takýchto konaní   však   nevyčerpávajú   ústavné   požiadavky   späté   s   uplatňovaním   základných   práv a slobôd.

Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto   konania   uskutočňujú,   koná   zásadne   nestranne,   nezávisle   a   s   využitím   všetkým zákonom   ustanovených   prostriedkov   na   dosiahnutie   účelu   takých   procesných   postupov. Ústavný súd v tomto smere osobitne pripomína objektivitu takého postupu orgánu verejnej moci (II. ÚS 9/00, II. ÚS 143/02). Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa v konaní a rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci. Objektívny postup   orgánu   verejnej   moci   sa   musí   prejaviť   nielen   vo   využití   všetkých   dostupných zdrojov zisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto rozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov a ich využitia v súlade s procesnými predpismi.

Tieto   závery   sa   v   celom   rozsahu   vzťahujú aj na nútený výkon   súdnych   a iných rozhodnutí, ktorý tvorí osobitný druh civilného procesu patriaci do právomoci všeobecných súdov, ako aj ďalších orgánov verejnej moci určených osobitným zákonom.

Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je podľa stabilnej   judikatúry   ústavného   súdu   (PL.   ÚS   21/00,   I.   ÚS   5/00,   II.   ÚS   143/02, IV. ÚS 292/04) aj nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku. Aj podľa názoru Európskeho súdu pre ľudské práva by právo na súdnu   ochranu   zostalo   iluzórnym,   keby   vnútroštátny   právny   poriadok   umožňoval,   aby konečné   súdne   rozhodnutie   ostalo   „neúčinné“   na   ujmu   jedného   z   účastníkov   súdneho konania. Výkon rozsudku alebo rozhodnutia treba považovať za integrálnu súčasť práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru (obdobne III. ÚS 15/03). Preto pri postupe všeobecných súdov treba dbať na to, aby zabezpečili taký prístup k súdnej ochrane v exekučnom konaní, ktorý nie je diskriminačný bez primeraných a objektívne zdôvodniteľných okolností, ktoré vyplývajú priamo zo zákona (m. m. II. ÚS 143/02).Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   každý   má   právo   domáhať sa   zákonom   ustanoveným postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených zákonom   na   inom   orgáne   Slovenskej   republiky.   Účelom   označeného   článku   ústavy   je zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, k súdu alebo inému orgánu právnej ochrany. Základné právo zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy umožňuje každému, aby sa stal po splnení predpokladov   ustanovených   zákonom   účastníkom   súdneho   konania.   Ak   osoba   splní predpoklady   ustanovené   zákonom,   súd   jej   efektívne   umožní   (mal   by   umožniť)   stať   sa účastníkom   konania   so   všetkými   procesnými   oprávneniami,   ale aj   povinnosťami,   ktoré z tohto postavenia vyplývajú.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú si osvojil aj ústavný súd, vyplýva, že „právo na súd“, ktorého jedným aspektom je právo na prístup k súdu, nie je absolútne   a   môže   podliehať rôznym   obmedzeniam.   Uplatnenie   obmedzení   však   nesmie obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej miere, že by uvedené právo mohlo bolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto obmedzenia sú zlučiteľné s čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie, len vtedy, ak sledujú   legitímny   cieľ   a   keď   existuje   primeraný   vzťah   medzi   použitými   prostriedkami a týmto cieľom (napr. Guérin c. Francúzsko, 1998).

Takto   vymedzený   obsah   základného   práva   na   súdnu   ochranu   sa   uplatňuje aj pri nútenom výkone súdneho a iného rozhodnutia (II. ÚS 143/02). Aj v exekučnom konaní sa musí zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, ak splní predpoklady ustanovené zákonom. K naplneniu záruk na prístup k súdnej ochrane v zmysle citovaného článku ústavy dochádza až vtedy, keď uplatnené právo je efektívne vykonané. Efektívnosť výkonu tohto základného práva   vyžaduje,   aby   všeobecný   súd   konal   objektívne,   vylúčil   náhodné   alebo   svojvoľné uplatnenie zákonných možností na rozhodnutie a ak prijme konečné rozhodnutie, vychádzal z toho, čo objektívne zistil na základe predpísaného spôsobu zisťovania skutkového stavu v exekučnom konaní, ktorým je procesné dokazovanie.

Uvedené   východiská   bol   povinný   dodržiavať   v   konaní   a   pri   rozhodovaní v napadnutej veci aj okresný súd ako exekučný súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu posúdiť, či ich skutočne rešpektoval, a to minimálne v takej miere, ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu sp. zn. 9 Er 2230/2008 z 5. júna 2013, ktorým tento súd schválil príklep súdneho exekútora Mgr. Júliusa   Rosinu,   Stummerova   1553,   Topoľčany,   na   dražbe   nehnuteľnosti,   v konaní sp. zn. 9 Er 2230/2008 (Ex 1152/08), uskutočnenej 15. marca 2013 udelený vydražiteľovi: L. Ž., na nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k. ú. K., zapísanú na LV č. v evidencii Správy katastra Prievidza, a to byt č. 9 vo vchode B, na 3. p. v bytovom dome súp. č. na parcele č. v podiele   1/1   a   spoluvlastnícky   podiel   priestoru   na spoločných   častiach   a   spoločných zariadeniach domu o veľkosti 5182/115491, spolu za najvyššie podanie vo výške 16 010 €, pôvodne zapísanú ako bezpodielové spoluvlastníctvo povinného J. H., v celom rozsahu.

Sťažovateľ tvrdí, že napadnutým uznesením došlo k ústavne neakceptovateľnému zásahu do jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   keďže   okresný   súd   ním   schválil   príklep   napriek   tomu,   že   ide   o „vymoženie pohľadávky, ktorá už bola vysporiadaná (istina doplatená 17. 3. 2009 a zmluvná pokuta za obdobie omeškania od 16. 12. 2005 do 17. 3. 2009 vo výške 78.802,36 EUR (2000 SKK x 1188 dní) fakticky bola vysporiadaná resp. pri správnom postupe exekútora pri rozvrhovaní výťažku mala byť uspokojená na základe rozvrhu výťažku z dražby zo dňa 4. 6. 2012; ďalej v tom, že Okresný súd Prievidza pri rozhodovaní neposudzoval skutkový stav a následne i stav právny cez tzv. prizmu dobrých mravov“.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz okresného súdu sp. zn. 10 Ro 267/2007 zo 6. mája 2008, prebieha pred okresným súdom exekučné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. 9 Er 2230/2008. Exekúcia sa v označenom konaní vykonáva spôsobom predaja nehnuteľností sťažovateľa (povinného) na dražbe. Prvá exekučná dražba sa uskutočnila 10. júna 2011 a exekútor na nej speňažil rozostavaný neskolaudovaný rodinný dom na parcele č. a parcely č., parcely registra C KN, k. ú. K., zapísané na LV č. Správa katastra Prievidza. Príklep bol udelený vydražiteľovi – oprávnenému L. Ž. Uznesením č. k. 9 Er/2230/2008-152 z 19. apríla 2012 okresný súd príklep schválil.

Dňa 4. júna 2012 vykonal poverený exekútor rozvrh výťažku z dražby nehnuteľnosti, pričom   rozdeľovanú   podstatu   tvorilo   najvyššie   podanie   získané   na   dražbe,   t.   j.   suma 100 100   €.   Z rozdeľovanej   podstaty   sa   pohľadávky   uspokojovali   v nasledovnom   poradí a nasledovným spôsobom:

1. pohľadávky podľa § 157 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku – súdne trovy a trovy   exekúcie   v   exekučnom   konaní   sp.   zn.   Ex   1152/08   vedenom   v   prospech   L.   Ž. uspokojené z rozdeľovanej podstaty v nasledovnom rozsahu:

a) súdny poplatok za vydanie poverenia sp. zn. Ex 1152/08 (nárok oprávneného L. Ž. vo výške 16,60 €),

b) trovy súdneho konania (nárok oprávneného L. Ž. vo výške 709,59 €),

c)   náhrada   hotových   výdavkov   exekútora   617,74   €   (444   x   poštovné   1,3   €,   7   x poštovné 1,1 €, neuhradená časť hotových výdavkov za znalecké posudky 32,84 €),

d)   odmena   exekútora   za   zriadenie   exekučného   záložného   práva   na   piatich nehnuteľnostiach v sume 165, 95 € (14 x 33,19 €) + 20 % DPH (33,19 €),

e) odmena exekútora vo výške 20 % zo základu na jej určenie 80 067,03 €, t. j. 16 013,41 € + 20 % DPH (3 202,68 €);

2.   pohľadávky podľa § 157 ods. l písm. c) Exekučného poriadku – pohľadávky zabezpečené   záložným   exekučným   právom   uspokojené   z   rozdeľovanej   podstaty v nasledovnom rozsahu:

a) istina vo výške 4 979,09 € uspokojená v plnom rozsahu,

b)   zmluvná   pokuta   vo   výške   2   000   Sk   za   každý   deň   omeškania,   počnúc   dňom 16. decembra 2005 do zaplatenia, t. j. do 10. júna 2011, prihlásená vo výške 132 908,45 € (za 2002 dní omeškania), uspokojená v rozsahu 74 361,75 €.

Pretože   sa   rozdeľovaná   podstata   po   uspokojení   pohľadávok   trov   exekúcie,   trov súdneho konania, istiny a čiastočnom uspokojení zmluvnej pokuty vymáhaných v exekúcii sp. zn. Ex 1152/08 vedenej v prospech oprávneného L. Ž. vyčerpala, neprichádzalo do úvahy uspokojenie iných pohľadávok.

Rozvrh   výťažku   schválil   okresný   súd   uznesením   č.   k.   9   Er   2230/2008-201 z 8. novembra 2012.

Keďže   výťažok   z prvej   exekučnej   dražby   v predmetom   exekučnom   konaní nepostačoval na plné uspokojenie všetkých prihlásených pohľadávok, uskutočnil poverený súdny exekútor druhú dražbu nehnuteľnosti sťažovateľa 15. marca 2013. Na tejto dražbe speňažil súdny exekútor nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k. ú. K., zapísanú na LV č. v evidencii Správy katastra Prievidza, a to byt č. 9 vo vchode B, na 3. p. v bytovom dome súp. č. na parcele č.   v podiele 1/1 a spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 5182/115491, spolu za najvyššie podanie vo výške   16 010   €,   pôvodne   zapísanú   ako bezpodielové   spoluvlastníctvo   povinného   J.   H. Príklep bol udelený vydražiteľovi – oprávnenému L. Ž. Okresný súd príklep napadnutým uznesením č. k. 9 Er/2230/2008-225 z 5. júna 2013 schválil.

V relevantnej časti napadnutého uznesenia okresný súd uviedol: „Dňa   10.   4.   2013   bol   doručený   tunajšiemu   súdu   návrh   povereného   súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosinu, na schválenie príklepu udeleného na dražbe nehnuteľností konanej   dňa   15.   3.   2013.   Z   návrhu   na   schválenie   príklepu   udeleného   pri   dražbe nehnuteľností zo dňa 8. 4. 2013, zápisnice o udelení príklepu pri dražbe nehnuteľností z 15. 3. 2013 ako i z pripojeného exekučného spisu č. Ex 1152/08, súd zistil, že všeobecná hodnota draženej nehnuteľnosti uvedenej vo výrokovej časti tohto rozhodnutia bola určená znalcom   J.   H.,   v znaleckom   posudku   č.   61/2008   z 31.   12.   2008   a   to   podľa   vyhlášky č. 492/2004 Z.   z.   o stanovení všeobecnej hodnoty majetku,   spolu sumou po zaokrúhlení 470.000,- Sk, čo predstavuje v prepočte 15.601,14 eur ktorá suma predstavovala i najnižšie podanie. Zo zápisnice o udelení príklepu z 15. 3. 2013 súd zistil, že na dražbe konanej dňa 15. 3. 2013 boli prítomní traja záujemcovia o draženú nehnuteľnosť, a to P. Č., F. P. a L. Ž., t. j. oprávnený, pričom príklep zo strany súdneho exekútora bol udelený záujemcovi č. 3 L.   Ž.,   ktorý   urobil   na   draženú   nehnuteľnosť   najvyššie   podanie   vo   výške   16.010,-   eur. Námietky proti udeleniu príklepu na dražbe vznesené neboli. O priebehu dražby poverený súdny exekútor vyhotovil zápisnicu o udelení príklepu na dražbe nehnuteľnosti zo dňa 15. 3. 2013.

V predmetnej exekučnej veci zo spisu 9 Er 2230/2008 súd zistil, že v predmetnej exekučnej   veci   už   došlo   k   dražbe   nehnuteľností   povinného   dňa   10.   6.   2011,   a   to nehnuteľností zapísaných na LV č. v k. ú. K., príklep súdneho exekútora bol schválený uznesením tun. súdu č. k. 9 Er 2230/08-152 z 19. 4. 2012, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 7. 2012. Dňa 4. 6. 2012 poverený súdny exekútor vykonal aj rozvrh výťažku   z   dražby   uvedenej   nehnuteľnosti,   na   základe   ktorého   rozvrhu   výťažku   nebolo uspokojená v plnom rozsahu príslušenstvo vymáhané v tomto exekučnom konaní, preto súd dospel   k   záveru,   že   pokračovanie   predmetnej   exekúcie   dražením   nehnuteľnosti   vo vlastníctve povinného bolo v tomto konaní ďalej dôvodné. Rozvrh výťažku bol schválený uznesením   tun.   súdu   9   Er   2230/08-201   z   8.   11.   2012,   ktoré   rozhodnutie   nadobudlo právoplatnosť 24. 1. 2013.

Z   doložených   listinných   dôkazov   zo   strany   povereného   súdneho   exekútora,   a   to pripojeného spisu č. Ex 1152/08 ako i z aktuálneho výpisu z LV č. v k. ú. K. súd zistil, že k draženej nehnuteľnosti uvedenej vo výroku tohto rozhodnutia, zapísanej v uvedenom LV, sú v časti C zapísané ťarchy, a to záložné právo v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v zmysle § 15 Zák. č. 182/1993 Zb., ďalej exekučné záložné právo súdneho exekútora Mgr. Rosinu zriadené v tomto exekučnom konaní, V. K., V. K., P. Š.. J. D., L. Ď., A. K., E. T., S. M., K., F., P. a v súčasnosti i P.

Pri   rozhodovaní   o   schválení   príklepu   súdneho   exekútora   súd   vychádzal   z   vyššie uvedených listinných dôkazov, ako i z listinných dôkazov pripojených v spise tun. súdu 9 Er 2230/2008. Preskúmaním doložených listinných dôkazov súd zistil, že nehnuteľnosť uvedená   vo   výrokovej   časti   tohto   rozhodnutia   bola   doposiaľ   v   bezpodielovom spoluvlastníctve povinného a jeho manželky B. H. Poverený súdny exekútor zvolil spôsob vykonávania exekúcie predajom nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve povinného a jeho manželky. Oprávnený dal súhlas k predaju dražených nehnuteľností v podaní z 6. 10. 2008. Cena draženej nehnuteľnosti bola určená v znaleckom posudku č. 61/2008 z 31. 12. 2008, spolu sumou po zaokrúhlení 470.000.- Sk, čo predstavuje v prepočte 15.601,14 eur, ktorá suma predstavovala i najnižšie podanie. Z pripojeného spisu Ex 1152/08 súd zistil, že upovedomenie   o   začatí   exekúcie   zo dňa   6.   10.   2008,   upovedomenie   o   začatí   exekúcie predajom nehnuteľností z 6. 10. 2008, exekučný príkaz predajom nehnuteľnosti z 4. 11. 2008, znalecký posudok na cenu nehnuteľností č. 61/2008 zo dňa 31. 12. 2008, vyhláška o dražbe nehnuteľností z 4. 2. 2013, boli povereným súdnym exekútorom doručené všetkým osobám   stanoveným   v   §   135   ods.   2,   v §   137   ods.   2,   v   §   139   ods.   5,   v   §   141   ods.   1 Exekučného   poriadku,   pričom   žiadna   z oprávnených   osôb   nevzniesla   proti   udeleniu príklepu námietky v zmysle § 147 ods. 1 Exekučného poriadku.“

V nasledujúcej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia okresný súd na základe skutkových zistení formuloval svoje právne závery, keď uviedol:

„Vychádzajúc   zo   skutkových   zistení   v   predmetnej   exekučnej   veci   a   z   doložených listinných dôkazov, po preskúmaní doloženého spisového materiálu, súd zistil, že poverený súdny   exekútor   pri   vykonávaní   predmetnej   dražby   dodržal   procesný   postup   stanovený v § 134 a nasl. Exekučného poriadku, a keďže súd nezistil žiadne procesné pochybenia, pre ktoré by nebolo možné príklep udelený exekútorom schváliť, rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Čo sa týka doby, ktorá uplynula od vypracovania znaleckého posudku, ktorým bola zistená cena draženej nehnuteľnosti, v tej súvislosti súd udáva, že uvedenú cenu draženej nehnuteľnosti nikto z oprávnených osôb v súčasnosti ani v čase   vypracovania   posudku   nenamietal,   pričom   dražby   uvedenej   nehnuteľnosti   sa zúčastnili   celkovo   traja   dražitelia,   pričom   najvyššie   podanie   bolo   teda   výsledkom aktuálneho dopytu po uvedenej nehnuteľnosti, preto súd udelený príklep v celom rozsahu schválil. V exekučnom konaní bolo dodržané i ustanovenie § 151 h ods. 6 Obč. zákonníka v platnom znení, v zmysle ktorého exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak je oprávneným   záložný   veriteľ   alebo   ak   záložný   veriteľ   s   výkonom   rozhodnutia   alebo s exekúciou súhlasí. V predmetnej veci bolo ako prvé v poradí zriadené exekučné záložné právo   súdneho   exekútora   Mgr.   Júliusa   Rosinu,   práve   na   návrh   oprávneného   v   tomto exekučnom konaní, na základe čoho je dodržané i citované ustanovenie zákona.“

Z už judikovaných záverov ústavného súdu o súdnej exekúcii ako súčasti základného práva   na   súdnu   ochranu   (I.   ÚS   5/00,   III.   ÚS   245/06)   vyplýva,   že   súdna   exekúcia vykonávaná   podľa   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   233/1995   o   súdnych exekútoroch   a   exekučnej   činnosti   (Exekučný   poriadok)   a o zmene   a   doplnení   ďalších zákonov v znení neskorších predpisov musí byť uskutočňovaná aj v súlade s princípmi spravodlivého procesu v širšom slova zmysle, ktoré sú obsiahnuté v čl. 46 až čl. 48 ústavy.Sťažovateľ mal a stále má na ochranu svojich práv v exekučnom konaní k dispozícii celý rad procesných nástrojov, pričom podľa zistení ústavného súdu niektoré i využil (2 x podal návrh na odklad exekúcie, raz na zastavenie exekúcie).

Čo sa týka námietky sťažovateľa súvisiacej s vymožením pohľadávky oprávneného pozostávajúcej z istiny a zmluvnej pokuty, ústavný súd zistil, že rozhodnutie okresného súdu sp. zn. 9 Er 2230/2008 z 8. novembra 2012, ktorým schválil rozvrh výťažku v poradí prvej   dražby   v predmetnej   exekučnej   veci   a ktoré   určuje   poradie   a spôsob   uspokojenia pohľadávok,   bolo   sťažovateľovi riadne   doručené   a nadobudlo právoplatnosť 24.   januára 2013. Pred týmto rozhodnutím poverený exekútor vykonal rozvrh výťažku, o ktorom spísal zápisnicu, ktorú doručoval okrem iných i sťažovateľovi. Sťažovateľ mal možnosť v súlade s § 161 ods. 1 Exekučného poriadku vzniesť proti rozvrhu výťažku námietky. Zo zistení ústavného súdu ale vyplýva, že sťažovateľ tento procesný inštitút (námietky) nevyužil.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   z uznesenia   okresného   súdu   o schválení   rozvrhu výťažku, ako i zo zápisnice súdneho exekútora o rozvrhu výťažku jednoznačne vyplýva poradie   a spôsob   uspokojenia   pohľadávok   v exekučnom   konaní,   ako   aj   skutočnosť,   že výťažok   získaný   speňažením   nehnuteľnosti   sťažovateľa   na   prvej   dražbe   10.   júna   2011 nepostačoval na uspokojenie všetkých pohľadávok v celom rozsahu. Práve táto skutočnosť bola dôvodom na uskutočnenie druhej exekučnej dražby 15. marca 2013. Proti udeleniu príklepu oprávnenému na dražbe 15. marca 2013 sťažovateľ nevzniesol námietky.

Pre   ústavný   súd   bolo   rozhodujúce   zistenie,   že   okresný   súd   pri   rozhodovaní o schválení príklepu skúmal, či poverený súdny exekútor uskutočnil exekúciu predajom nehnuteľnosti   podľa   §   134   a   nasl.   Exekučného   poriadku,   t.   j.   či   v   konaní   o   dražbe nehnuteľnosti   nedošlo   k takej   procesnej   vade,   ktorá   by   mohla   mať negatívny   vplyv   na správnosť   schválenia   príklepu,   resp.   k   inému   porušeniu   zákona   s   takými   dôsledkami. Následne   zákonnosť   postupu   súdneho   exekútora   v   uvedenej   veci   právne   relevantným spôsobom odôvodnil, keď dospel k právnemu záveru, že na schválenie príklepu boli splnené zákonné   podmienky   (postup   podľa   §   166   a   nasl.   Exekučného   poriadku,   nevznesenie námietok proti príklepu).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   právne   závery,   na   ktorých   je   založené   napadnuté uznesenie okresného súdu, nie sú arbitrárne, naopak, sú primeraným spôsobom odôvodnené, a preto ich ústavný súd považuje za ústavne akceptovateľné.

V súvislosti s námietkou sťažovateľa, že okresný súd „neposudzoval skutkový stav a následne   i   stav   právny   cez   tzv.   prizmu   dobrých   mravov“, ústavný   súd   konštatuje,   že zo sťažnosti vyplýva, že táto časť jeho argumentácie sa vzťahuje na exekučný titul.

Podľa 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného   titulu   so   zákonom,   do   15   dní   od   doručenia   žiadosti   písomne   poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,   žiadosť   o udelenie   poverenia   na   vykonanie   exekúcie   uznesením   zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Z citovaného   ustanovenia   Exekučného   poriadku   vyplýva,   že   exekučný   súd   má povinnosť   preskúmať   exekučný   titul   v zákonom   ustanovenej   lehote   ešte   pred   udelením poverenia   na   vykonanie   exekúcie.   Exekučný   (okresný)   súd   posudzuje   exekučný   titul predovšetkým z formálnej a materiálnej stránky jeho vykonateľnosti. Z uvedeného zreteľne vyplýva, že v tom štádiu exekučného konania, v ktorom sa rozhoduje o schválení príklepu, už exekučný súd nemá dôvod opätovne skúmať exekučný titul.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi sťažovateľom označeným základným   právom   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   a právom   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru a postupom   okresného   súdu   pri   rozhodovaní   v preskúmavanej   veci,   ktorý   vyústil   do napadnutého   uznesenia,   neexistuje   taká   príčinná   súvislosť,   na   ktorej   základe   by   po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd reálne mohol dospieť k záveru o porušení sťažovateľom označených práv. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnenú   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa už nezaoberal jeho ďalšími návrhmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. januára 2014