znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 29/2012-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. januára 2012 predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. D., B., zastúpenej advokátkou JUDr. K. U., B., vo veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cbi/16/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ľ. D. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. novembra 2011 doručená sťažnosť Ľ. D. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cbi/16/2006 (ďalej len „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka   uviedla,   že „Okresný   súd   Bratislava   I   nekonal   plynulo   v   období od 26. 10. 2006 do 20. 03. 2007, od 28. 06. 2007 do 08. 11. 2011 a zbytočnými prieťahmi v konaní oddialil a znemožnil sťažovateľke odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza, kde sa domáha právoplatného a vykonateľného rozhodnutia vo veci vylúčenia majetku zo súpisu majetku podstát a to 3-izbového bytu č. 3 na 1. poschodí obytnej budovy súp.   č...,   nachádzajúcej sa   v B...,   vedený   na LV č...,   k.   ú.   B.,   na   parcele č...   a k nemu prislúchajúci   spoluvlastnícky   podiel   7824/441012   na   spoločných   častiach   a   spoločných zariadeniach domu a k pozemku.“.

Ďalej sťažovateľka poukázala na to, že napriek sťažnosti na prieťahy z 1. augusta 2011 adresovanej predsedovi okresného súdu napadnuté konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a ďalej sa domáha,   aby   okresnému   súdu   prikázal   konať   v napadnutom   konaní   bez   zbytočných prieťahov a aby jej priznal finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € a úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sa namieta porušenie základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ide v prípade, keď namietaným   postupom   všeobecného   súdu   nemohlo   vôbec dôjsť   k   porušeniu   uvedených práv, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a namietaným porušením uvedených práv, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne   neopodstatnenú   sťažnosť   preto   možno   považovať   tú   sťažnosť,   pri   predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Ústavný súd zo sťažnosti, z jej príloh a zo zapožičaného súvisiaceho spisu okresného súdu   zistil,   že   napadnuté   konanie   začalo   26.   októbra   2006,   keď   bola   okresnému   súdu doručená žaloba sťažovateľky o „vylúčenie majetku zo súpisu majetku podstát“. Ústavný súd síce na jednej strane prisvedčuje názoru sťažovateľky, že postup okresného súdu v jej právnej   veci bol   poznačený   nečinnosťou,   ale   na   druhej   strane   ústavný   súd   zistil,   že na sťažovateľkinu   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   z 1. augusta   2011   reagovala podpredsedníčka   okresného   súdu   odpoveďou   z 2.   septembra   2011,   keď   okrem   iného uviedla,   že „vzhľadom   na   zistené   prieťahy   som   obratom   vyzvala   zákonného   sudcu a vyššieho   súdneho   úradníka,   aby   v predmetnej   veci   pokračovali   ďalej   bez   prieťahov v konaní.   Priebeh   konania   v predmetnej   veci   budem   priebežne   sledovať   až   do   jeho právoplatného skončenia a zabezpečím vykonanie potrebných opatrení na to, aby zo strany súdu nedochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní.“.

Je evidentné, že v období po uvedenej sťažnosti na prieťahy okresný súd začal vo veci konať, keď 28. septembra 2011 nariadil termín pojednávania na 8. november 2011, pričom predvolanie na uvedené pojednávanie prevzala právna zástupkyňa sťažovateľky 10. októbra 2011.   Medzičasom   došlo   k zmene   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   v konaní   pred okresným súdom (splnomocnenie zo 6. októbra 2011) a 2. novembra 2011 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky na prerušenie napadnutého konania v súvislosti s iným konaním   vedeným   okresným   súdom   pod   sp. zn.   2 Cbi 17/2006.   Okresný   súd   v súlade s návrhom sťažovateľky uznesením z 8. novembra 2011 napadnuté konanie prerušil, pričom sťažovateľka   následne   podala   sťažnosť   ústavnému   súdu   14. novembra   2011,   v ktorej namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v napadnutom konaní.

Ústavný   súd   na základe   uvedeného   konštatuje, že využitie právneho   prostriedku, na uplatnenie ktorého mala sťažovateľka právo podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov,   sa v okolnostiach   posudzovanej   veci   prejavilo ako účinný prostriedok   nápravy, ktorý   mala sťažovateľka k dispozícii a aj ho využila ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Podľa   doterajšej   judikatúry   ústavného   súdu   musí   sťažnosť   smerovať   proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľky. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

Je nesporné, že po upozornení predsedu okresného súdu na prieťahy a po prijatí príslušných opatrení podpredsedníčkou začal okresný súd vo veci konať, čo ústavnému súdu umožňuje   v danom   štádiu   konania   vysloviť   záver,   že   stav   namietaného   konania   v čase predbežného   prerokovania   sťažnosti   je   taký,   že   došlo   k odstráneniu   nežiaduceho   stavu zapríčineného dovtedajšou nečinnosťou, resp. neefektívnou činnosťou okresného súdu.

Ústavný súd napokon poznamenáva, že sťažnosť podanú ústavnému súdu vyhodnotil ako účelovú vzhľadom na to, že v čase pred jej doručením 14. novembra 2011 sťažovateľka ešte   2.   novembra   2011   uplatnila   na   okresnom   súde   návrh   na   prerušenie   napadnutého konania, ktorému okresný súd uznesením z 8. novembra 2011 vyhovel.

V nadväznosti na to ústavný súd poukazuje na § 111 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak je konanie prerušené, pojednávania sa nevykonávajú a lehoty neplynú.   Ak   sa   v   konaní   pokračuje,   začínajú   lehoty   plynúť   znovu.   Podľa   konštantnej judikatúry ústavného súdu   podstatou, účelom a cieľom   práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty   účastníka   konania (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd v tejto súvislosti v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (m. m.   I. ÚS 162/03)   konštatuje,   že   prerušenie   konania   možno   považovať   za   prekážku konania. Ak nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom predvídaným zákonom,   nemožno   v prerušenom   konaní   vykonávať   žiadne   procesné   úkony   smerujúce k odstráneniu právnej neistoty účastníkov, a tým aj k naplneniu účelu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd   preto   nečinnosť   všeobecného   súdu   v   dôsledku   existencie   zákonnej   prekážky   jeho postupu   neposudzuje   ako   zbytočné   prieťahy   v   konaní   (m. m.   II. ÚS 3/03,   I. ÚS 65/03, I. ÚS 214/06).

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný   súd   v závere   pripomína,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom   súde,   a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci predložila ústavnému súdu novú sťažnosť, a to za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania bol okresný súd nečinný alebo postupoval neefektívne.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. januára 2012