znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 29/07-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. marca 2007 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. J. K., T., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 1 S 31/06, za účasti Krajského súdu v Prešove, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. J. K. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. februára 2007 doručená sťažnosť MUDr. J. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva a prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 S 31/06.

Sťažovateľ opísal doterajší priebeh konania takto: „Dňa   30.   1.   2006   podal   sťažovateľ   žalobu   na   začatie   konania   na   preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu - rozhodnutia K. v P. na Krajskom súde v Prešove. Toto konanie sa vedie pod sp. zn. 1 S 31/06 a doposiaľ nie je právoplatne skončené.

Krajský   súd   v   Prešove   uznesením   sp. zn.   1 S 31/06   zo   dňa   15. 2. 2006   vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu v lehote 10 dní. Predmetná výzva bola doručená právnej zástupkyni sťažovateľa dňa 21. 2. 2006.

Dňa 2. 3. 2006 sťažovateľ podal žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov. Krajský   súd   v   Prešove   uznesením   sp. zn.   1 S 31/06   zo   dňa   28. 8. 2006   priznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Predmetné uznesenie bolo doručené právnej zástupkyni sťažovateľa dňa 12. 9. 2006.“

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa podaním z 31. augusta 2006 adresovaným predsedovi krajského súdu sťažoval na postup krajského súdu v predmetnom konaní. Krajský súd v odpovedi na sťažnosť z 12. septembra 2006 okrem iného uviedol, že „k subjektívnym prieťahom pri vybavovaní predmetnej veci nedošlo“.

Sťažovateľ   sa   domáha,   aby   ústavný   súd   rozhodol,   že   postupom   krajského   súdu v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   1 S 31/06   boli   porušené   jeho   označené   práva,   a súčasne navrhol, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov   a priznal   mu   finančné   zadosťučinenie   v sume   25 000 Sk,   ako   aj   úhradu   trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“   garantovaného   v čl. 48   ods. 2   ústavy   osvojil   judikatúru   Európskeho   súdu pre ľudské   práva   (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl. 6   ods. 1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo na prejednanie   veci   v primeranej   lehote“,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva   alebo slobody,   ktorej   reálnosť by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (IV. ÚS 92/04,   III. ÚS 168/05, IV. ÚS 221/05).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na konanie bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48 ods. 2 ústavy,   čo   platí aj vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

Predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   je   nárok   sťažovateľa   na ochranu pred postupom   krajského   súdu,   ktorým   boli   podľa   neho   spôsobené   zbytočné   prieťahy a porušené jeho označené práva.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   (I. ÚS 46/01,   I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03,   IV. ÚS 147/04,   IV. ÚS 221/05).   V prípade,   keď   ústavný   súd   zistil,   že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto   článku   (napr.   II. ÚS 57/01,   IV. ÚS 110/04),   prípadne   návrhu   buď   nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00)   alebo   ho   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnený   (napr.   I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je zjavne neopodstatnená.

Právny   názor   ústavného   súdu   o zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   vychádza z vyhodnotenia   doterajšieho   priebehu   konania   pred   krajským   súdom,   ktoré   začalo doručením žaloby sťažovateľa (z 30. januára 2006) na začatie konania na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu – rozhodnutia K. v P. (...).

Ďalší priebeh konania bol nasledovný:

- 15. februára 2006 vyzval krajský súd sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu,

- sťažovateľ podaním z 2. marca 2006 žiadal krajský súd o oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 28.   augusta   2006   krajský   súd   rozhodol   o oslobodení   sťažovateľa   od   súdnych poplatkov,

- 5. februára 2007 krajský súd uznesením vyzval K. v P. na vyjadrenie k priloženej žalobe a predloženie administratívneho spisu (urobil tak 8. februára 2007).

Doterajšia   dĺžka   konania   vedeného   krajským   súdom   (13   mesiacov)   spolu s charakterom   veci   (preskúmanie   rozhodnutia   správneho   orgánu)   zatiaľ   vylučuje,   aby konanie vedené krajským súdom pod sp. zn. 1 S 31/06 bolo možné pokladať za konanie so zbytočnými prieťahmi, a to aj napriek tomu, že z uvedeného chronologického prehľadu vyplýva, že v postupe krajského súdu došlo k prieťahom v trvaní niekoľkých mesiacov, čo však   dosiaľ   nepostačuje   na   prijatie   záveru,   že   by   uvedené   prieťahy   dosahovali   takú intenzitu, že by ich bolo možné označiť za zbytočné.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   krajský   súd   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   1 S 31/06 vykonal   niektoré   procesné   úkony,   keď   rozhodol   o   oslobodení   sťažovateľa   od   súdnych poplatkov, vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe a na predloženie administratívneho spisu.

Vzhľadom na uvedené, najmä s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania vedeného krajským   súdom   (13   mesiacov)   a charakter   sporu   nepovažoval   ústavný   súd   postup krajského súdu za taký, ktorý by mohol byť východiskom pre vyvodenie záveru o príčinnej súvislosti   s možným   porušením   základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   resp.   práva   na   prejednanie   jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľovi možno pričítať na ťarchu to, že pri podaní žaloby neuhradil súdny poplatok, čím nesplnil poplatkovú povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, ktorá mu vznikla v zmysle citovaného ustanovenia podaním žaloby. O oslobodenie od súdnych poplatkov žiadal až po doručení výzvy krajského súdu na zaplatenie súdneho poplatku.

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti neprichádza podľa ústavného súdu do úvahy, aby   doterajší   namietaný   postup   krajského   súdu   signalizoval   možnosť   kvalifikovať   ho po prijatí návrhu na ďalšie konanie ako porušenie označených práv sťažovateľa.

Z týchto   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol   podľa   § 25   ods. 2   zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. marca 2007