znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 289/2013-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. mája 2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o., B.,   konajúca   prostredníctvom   konateľa   a   advokáta   JUDr.   B.   F.,   vedené   pod   sp. zn. Rvp 14482/2012 a sp. zn. Rvp 14483/2012, ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   a   podľa   čl.   1   Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež porušenie čl. 12 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   čl.   14   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Nové   Mesto   nad   Váhom   v konaniach vedených pod sp. zn. 4 Er 710/2008 a sp. zn. 5 Er 1936/2008 a jeho uzneseniami z 11. apríla 2012 a z 13. apríla 2012, ako aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   a   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Krajského súdu   v   Trenčíne v konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   4   CoE   109/2012   a   sp.   zn.   4 CoE   141/2012   a   jeho uzneseniami zo 7. augusta 2012, a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 14482/2012 a sp.   zn.   Rvp   14483/2012 s p á j a   na   spoločné   konanie,   ktoré   bude   ďalej vedené   pod sp. zn. Rvp 14482/2012.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako neprípustné.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 6. decembra 2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej F., s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   (ďalej   len   „dodatkový   protokol“)   a   tiež   porušenie   čl.   12   ods.   2   ústavy   a čl.   14 dohovoru postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „okresný súd“) v konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   4   Er   710/2008   a   sp.   zn.   5   Er   1936/2008   a   jeho uzneseniami z 11. apríla 2012 a z 13. apríla 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenia okresného súdu“), ako aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   a   podľa   čl.   1   dodatkového   protokolu   postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 4 CoE 109/2012 a sp. zn. 4 CoE 141/2012 a jeho uzneseniami zo 7. augusta 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenia krajského súdu“).

Sťažovateľka   sa   v   rámci   svojej   podnikateľskej   činnosti   zaoberá   inter   alia poskytovaním   úverov   z   vlastných   zdrojov.   V   rámci   zmluvného   vzťahu   založeného zmluvami o úvere pristúpila po dohode s dlžníkmi k uzatvoreniu rozhodcovskej doložky, resp.   rozhodcovskej   zmluvy,   ktorá   založila   právomoc   Stáleho   rozhodcovského   súdu zriadeného   S.,   a.   s.,   B.   (ďalej   len   „Stály   rozhodcovský   súd“),   rozhodovať   o   právnom postavení   zmluvných   strán   pri   vzniku   sporu,   resp.   pristúpila   po   dohode   s   dlžníkmi k spísaniu notárskej zápisnice, ktorá obsahovala právny záväzok dlžníkov a v ktorej bola označená oprávnená osoba (sťažovateľka, pozn.) a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ako aj súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou. Vzhľadom na omeškanie dlžníkov a návrh sťažovateľky, aby Stály rozhodcovský súd autoritatívne deklaroval právo sťažovateľky   na   úhradu   peňažnej   pohľadávky   a   uložil   dlžníkom   povinnosť   platiť,   bola dlžníkom   na   základe   rozsudku   uložená   povinnosť   zaplatiť   sťažovateľke   pohľadávku spoločne   s   príslušenstvom.   Z   dôvodu   nesplnenia   povinností   zo strany   dlžníkov   bola sťažovateľka nútená domáhať sa splatenia pohľadávok aj s príslušenstvom prostredníctvom exekúcií na podklade exekučných titulov (rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, notárska zápisnica, pozn.).

Okresný   súd   poveril   súdneho   exekútora   vykonaním   exekúcií,   avšak   v   priebehu ich vykonávania následne ex offo exekúcie uzneseniami sp. zn. 4 Er 710/2008 z 11. apríla 2012   a   sp.   zn.   5   Er   1936/2008   z   13.   apríla   2012   vyhlásil   za   neprípustné   a zastavil. Na základe   odvolaní   sťažovateľky   boli   napadnuté   uznesenia   okresného   súdu   potvrdené uzneseniami krajského súdu sp. zn. 4 CoE 109/2012 a sp. zn. 4 CoE 141/2012 zo 7. augusta 2012.

Sťažovateľka   v   sťažnostiach   formuluje   výhrady   voči   právnym   záverom vyplývajúcim z napadnutých uznesení okresného súdu a krajského súdu, ktoré považuje za nesprávne   z   hľadiska   právneho   posúdenia   relevantných   hmotnoprávnych   ustanovení príslušných   právnych   predpisov   vzťahujúcich   sa   na   predmetné   právne   veci,   a   zároveň podáva vlastnú   interpretáciu   príslušných právnych   predpisov   aplikovateľných   na právne veci, ktoré tvorili právny základ napadnutých konaní. Za relevantné pochybenie v postupe okresného   súdu   a   krajského   súdu   sťažovateľka   považuje   predovšetkým   skutočnosť, že o zastavení uvedených exekučných konaní bolo rozhodnuté bez toho, aby bolo predtým prerušené konanie, resp. rozhodnuté o návrhu sťažovateľky na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) z dôvodu potreby podania žiadosti Súdnemu dvoru Európskej únie na rozhodnutie o predbežnej otázke podľa čl.   267   Zmluvy   o   fungovaní   Európskej   únie.   Sťažovateľka   tiež   tvrdí,   že   v   jej   veciach konajúce súdy nesprávne aplikovali ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Vo   vzťahu   k   namietanému   postupu   krajského   súdu   v   napadnutých   konaniach sťažovateľka osobitne zdôrazňuje, že k namietanému porušeniu jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru malo dôjsť tým, že krajský súd nenariadil   pojednávanie, „aj   keď   k   tomu   bol   podľa   zákona   povinný...   a...   neprihliadol k odvolacím   dôvodom,   ktoré   uviedol   sťažovateľ   vo   svojom   odvolaní...   prakticky   prevzal závery a nadväznú argumentáciu súdu prvého stupňa, pričom však z obsahu tohto uznesenia nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by poukazovali na to, že došlo týmto súdom k reálnemu preskúmaniu rozhodujúcich   otázok...   svoj postoj   však   odvolací súd   žiadnym legitímnym spôsobom neodôvodnil“.

Sťažovateľka   na   základe   argumentácie   uvedenej   v   sťažnostiach   navrhuje, aby ústavný súd rozhodol nálezmi, v ktorých vysloví porušenie jej základných práv podľa čl.   20   ods.   1   a čl.   46   ods.   1   ústavy,   práv   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   a   podľa   čl.   1 dodatkového protokolu a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach a napadnutými uzneseniami, ako aj porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom krajského súdu v napadnutých konaniach a jeho   napadnutými   uzneseniami,   napadnuté   uznesenia   okresného   súdu   a   napadnuté uznesenia krajského súdu zruší a veci vráti na ďalšie konanie a zároveň jej prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho   súdneho   poriadku.   V   zmysle   §   112   ods.   1   OSP   v   záujme   hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia   alebo sa   týkajú tých   istých   účastníkov.   Zákon   o   ústavnom   súde   nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 14482/2012 a sp. zn. Rvp 14483/2012 a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť   a   taktiež   prihliadajúc   na   totožnosť   v   osobe   sťažovateľky,   okresného   súdu a krajského súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd,   aplikujúc označené   právne   normy,   tak,   že   predmetné   sťažnosti   spojil   na   spoločné   konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia).

Ústavný   súd   v   súvislosti   s   prípravou   na   predbežné   prerokovanie   sťažností   zistil, že 6. decembra 2012, teda v ten istý deň ako boli podané tieto sťažnosti, boli ústavnému súdu   doručené   sťažnosti   sťažovateľky   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   14480/2012   a sp.   zn. Rvp 14481/2012, ktorými žiadala o vydanie rozhodnutia, ktorým by rovnako ako v prípade týchto   sťažností   ústavný   súd   vyslovil   okrem   iného   v prípade   sťažnosti   sp.   zn. Rvp 14480/2012 porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Er 710/2008 a jeho uznesením sp. zn. 4 Er 710/2008 z 11. apríla 2012, ako aj porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 CoE 109/2012 a jeho uznesením sp. zn. 4 CoE 109/2012 zo 7. augusta 2012, napadnuté uznesenie okresného súdu a napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec vrátil   na   ďalšie   konanie   a   zároveň   jej   priznal   primerané   finančné   zadosťučinenie, ako aj úhradu   trov   konania   a v prípade   sťažnosti   sp.   zn.   Rvp   14481/2012   porušenie jej základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 1936/2008, ako aj postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 CoE 141/2012, zrušil uznesenie krajského súdu   sp.   zn.   4   CoE   141/2012   zo   7. augusta   2012,   ktorým   bolo   potvrdené   uznesenie okresného   súdu   o   zastavení   exekúcie   vedenej   v   prospech   sťažovateľky   a   sťažovateľke priznal primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Podľa § 24 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   návrh   nie je prípustný, ak ústavný súd v tej istej veci koná.

Porovnaním   sťažností   vedených   pod   sp.   zn.   Rvp   14480/2012   a   sp.   zn. Rvp 14481/2012 so sťažnosťami sp. zn. Rvp 14482/2012 a sp. zn. Rvp 14483/2012 ústavný súd   zistil,   že   nimi   sťažovateľka   namieta   postupy   okresného   súdu   a   krajského   súdu v totožných súdnych (exekučných) konaniach a žiada v nich vysloviť porušenie tých istých práv,   zrušiť   tie   isté   rozhodnutia   okresného   a krajského   súdu,   priznať   rovnakú   výšku finančného zadosťučinenia a priznať úhradu trov konania.

Z uvedeného teda nespochybniteľne vyplýva, že v čase doručenia týchto sťažností ústavnému   súdu,   kedy   podľa   §   18   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   konanie   začína, t. j. 6. decembra 2012, ústavný súd už v tej istej veci viedol pod sp. zn. Rvp 14480/2012 a sp. zn.   Rvp   14481/2012   konania   začaté   v ten   istý   deň.   Uvedené   zistenie   odôvodňuje odmietnutie sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 14482/2012 a sp. zn. Rvp 14483/2012 ako neprípustných podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, keďže tým došlo k naplneniu dôvodu neprípustnosti zakotveného v § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde. Na tomto závere   nič   nemení   ani   skutočnosť,   že   sťažnosť   sp.   zn.   Rvp   14481/2012   obsahuje rozsiahlejšiu argumentáciu, ako aj formuláciu petitu než sťažnosť sp. zn. Rvp 14483/2012, keďže sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 14481/2012 a sp. zn. Rvp 14483/2012 obsahujú návrh na vyslovenie porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, resp. postupom krajského súdu a obsahujú návrh na zrušenie totožného rozhodnutia   krajského   súdu,   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia, ako aj úhrady   trov   konania,   čoho   sa   sťažovateľka   domáhala   aj   v   sťažnosti   vedenej pod sp. zn. Rvp 14481/2012.

Vzhľadom na zistenie neprípustnosti sťažností a ich celkové odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd sa bližšie nezaoberal argumentáciu obsiahnutou v sťažnostiach.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. mája 2013