znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 289/2011-8

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   7.   júla   2011 predbežne prerokoval sťažnosť M. K., toho času vo výkone trestu, a A. M., toho času vo výkone trestu, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 6 To/32/2010 a jeho rozsudkom zo 4. augusta 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. K. a A. M. o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. februára 2011 doručená sťažnosť M. K., toho času vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“), a A. M., toho času vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“, spolu len „sťažovatelia“), vo veci   namietaného porušenia ich   základného práva   na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 To/32/2010 a jeho rozsudkom zo 4. augusta 2010.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli: „Dňa 4. 8. 2010 prejednával naše odvolania Krajský súd... kde uvedené rozsudky zrušil a rozhodol novím rozsudkom, proti ktorému smeruje naša sťažnosť pre porušenie zákonov počas procesu...“

- vo vzťahu k sťažovateľovi v 2. rade: „... Na okresnom súde... som bol uznaný vinním a odsúdený na súhrnný trest v trvaní 30 mesiacov, voči tomuto trestu som podal odvolanie a prokurátor nie.

Mohol mi Krajský súd dať 36 mesiacov, ak sa proti mne neodvolal prokurátor? Mohol Krajský súd mi uložiť trest v maximálnej hornej sadzbe a to 36 mesiacov, ak sadzba je 6-36 m., aj keď som mal plno poľahčujúcich okolností...“

- vo vzťahu k sťažovateľovi v 1. rade: „Na Okresnom súde... som bol uznaný vinním a odsúdený na súhrnný a úhrnný trest v trvaní 3rokov nepodmienečne, a keďže som vykonával nepodmienečný trest, tak mi bol zároveň tento trest v trvaní 18 mesiacov... zrušený, takže som vykonával súhrnný trest. Proti rozsudku som podal odvolanie aj prokurátor.

Mohol mi Krajský súd uložiť trest v trvaní 3 rokov a neuložiť mi súhrnný trest, ako okresný súd...

Mohol   sudca   vyniesť   rozsudok   napriek   tomu,   že   –   prokurátor,   3-advokáti,   3- obžalovaný a zákonný zástupca jednoznačne všetci žiadali, aby trestná vec bola vrátená na prvostupňový súd ??“

Ďalej sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú: „Naša sťažnosť smeruje proti postupu Krajského... súdu..., pretože máme za to, že porušil naše základné práva a práva slobody a spravodlivého nezávislého, nestranného súdneho procesu.“

Na základe týchto skutočností sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd „preskúmal celé odvolacie konanie, v ktorom odvolací súd porušil naše práva...

zrušil   uvedené   rozsudky   a   nariadil   Krajskému...   súdu,   aby   vykonal   nové pojednávanie v inom zložení senátu, aby sa mohol vykonať nový spravodlivý proces, bez známok zaujatosti senátu proti obžalovaným, ako to bolo v našom procese.“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je dôvodom na odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03, IV. ÚS /09).

Sťažovateľmi   namietaný   rozsudok   krajského   súdu   nadobudol   právoplatnosť 4. augusta 2010 [§ 183 ods. 1 písm. a) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov]. Z informácie podanej Okresným súdom Spišská Nová Ves doručenej ústavnému   súdu   27.   júna   2011   vyplýva,   že   napadnutý   rozsudok   krajského   súdu   č. k. 6 To/32/2010-1161 zo 4. augusta 2010 sťažovateľ v 1. rade prevzal v Ústave na výkon trestu odňatia slobody 14. septembra 2010 a sťažovateľ v 2. rade ho prevzal v Ústave na výkon   trestu   odňatia   slobody   9.   septembra   2010.   Zásielku   so sťažnosťou   adresovanú ústavnému súdu podali v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, pričom zo záznamu v osobnej   karte   v   karte   korešpondencie   sťažovateľa   v 1.   rade   vyplýva,   že   túto   zásielku odovzdal príslušnému zamestnancovi Ústavu na výkon trestu odňatia slobody 23. februára 2011. Z podacej pečiatky pošty na predmetnej obálke je zrejmé, že zásielka bola podaná na pošte ešte v ten istý deň, teda 23. februára 2011. Z uvedeného vyplýva, že sťažovatelia podali sťažnosť zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Na základe uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľov   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   z   dôvodu,   že   bola   podaná oneskorene.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2011