SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 287/07-5
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverenom zasadnutí senátu 7. novembra 2007 predbežne prerokoval návrh J. O., H., na začatie konania o súlade čl. IV. písm. b) a c) Všeobecne záväzného nariadenia Trnavského samosprávneho kraja č. 10/2006 so zákonom č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov a nariadením vlády Slovenskej republiky č. 403/2005 Z. z. o najväčších prípustných rozmeroch a najväčšej prípustnej hmotnosti niektorých vozidiel a takto
r o z h o d o l :
Návrh J. O. o d m i e t a ako podaný zjavne neoprávnenou osobou.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 12. októbra 2007 doručené podanie J. O., H. (ďalej len „navrhovateľ“), označené ako „Návrh na zrušenie VZN č. 10/2006“.
Navrhovateľ vo svojom podaní uvádza:
„V predmetnej veci navrhujem, aby Ústavný súd vydal rozhodnutie na zrušenie VZN č. 10/2006 vydaného Trnavským samosprávnym krajom, nakoľko je v rozpore so zákonmi Slovenskej republiky a poškodzuje slovenských dopravcov s jazdnými súpravami do 40 ton. Dôvod. VZN č. 10/2006 je vydané podľa zákona č. 582/2004 Z. z. Ale nikto si pri vydávaní tohto VZN nevšimol, že v roku 2005 bolo prijaté vládou SR nariadenie 403/2005 a následne prijatý zákon č. 517/2005 Z. z., ktorý mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. Práve v prílohe č 4 teda časti základných súm na daň z motorových vozidiel - jazdných súprav. Z toho vyplýva, že Daňové úrady postupujú pri vyberaní dane podľa starého zákona č. 582/2004 Z. z. a pri súpravách náves + ťahač vyberajú daň za 42,1 tony, čo ale nariadenie vlády č. 403/2005 upravuje, že celková váha jazdnej súpravy môže byť 40 ton. (celkove VZN č. 10/2006 je výsmech národa alebo nezáujem o prácu pracovníkov VÚC Trnava). Ako dôkaz prikladám fotokópiu dodatočného platobného výmeru DÚ Skalica. Na čo som sa aj odvolal ale zákon 571/2005 a nariadenie vlády 403/2005 nikto nebral v odvolaní do úvahy nakoľko postupujú podľa VZN 10/2006 čo je v rozpore so zákonom. Preto navrhujem aby Ústavný súd vydal toto rozhodnutie:
VZN č. 10/2006 Trnavského samosprávneho kraja sa ruší v časti sadzieb dane pre nákladné vozidlá a jazdné súpravy. A dáva Trnavskému VÚC podnet na dodržiavanie a sledovanie platnej legislatívy a prepracoval VZN podľa platných zákonov v SR.“
II.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Podľa čl. 125 ods. 1 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o súlade všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy podľa čl. 71 ods. 2 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ak o nich nerozhoduje iný súd.
Z čl. 131 ústavy vyplýva, že rozhodovanie o návrhoch na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. d) ústavy patrí do pôsobnosti senátu ústavného súdu.
Z obsahu podania navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ sa svojím návrhom domáha preskúmania súladu čl. IV. písm. b) a c) Všeobecne záväzného nariadenia Trnavského samosprávneho kraja č. 10/2006 so zákonom č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov a nariadením vlády Slovenskej republiky č. 403/2005 Z. z. o najväčších prípustných rozmeroch a najväčšej prípustnej hmotnosti niektorých vozidiel. Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že navrhovateľ sa svojím podaním domáha začatia konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. d) ústavy, konkrétne konania o súlade označeného všeobecne záväzného nariadenia Trnavského samosprávneho kraja s označeným zákonom a označeným nariadením vlády, a preto jeho podanie ďalej posudzoval podľa ustanovení zákona o ústavnom súde upravujúcich konanie o súlade právnych predpisov (§ 37 až § 41b).
Pre konanie o súlade právnych predpisov je okrem iného charakteristické to, že tento typ konania pred ústavným súdom môžu kvalifikovaným spôsobom iniciovať len subjekty, ktoré sú taxatívnym spôsobom vymenované v ústave, resp. v zákone o ústavnom súde. Inak povedané, ústavný súd sa môže meritórne zaoberať návrhom na začatie konania o súlade právnych predpisov len vtedy, ak ho podajú subjekty, ktoré sú na to oprávnené ústavou a zákonom o ústavnom súde, a prirodzene tiež za predpokladu, že takýto návrh spĺňa aj ďalšie náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde.
Z čl. 130 ods. 1 písm. a) až f) ústavy a z § 37 ods. 1 v spojení s § 18 ods. 1 písm. a) až f) zákona o ústavnom súde vyplýva, že návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov môžu podať iba: najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky, súd, v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou, generálny prokurátor Slovenskej republiky a verejný ochranca práv.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní podania navrhovateľa konštatoval, že navrhovateľ ako fyzická osoba nie je v zmysle § 37 ods. 1 v spojení s § 18 ods. 1 písm. a) až f) zákona o ústavnom súde osobou oprávnenou podať návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. d) ústavy, a preto ho podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako návrh podaný zjavne neoprávnenou osobou
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. novembra 2007