znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 286/09-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. augusta 2009 predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, ktorou namieta porušenie   svojho   práva   na   poskytnutie   bezplatnej   obhajoby   zaručeného   v   čl. 6   ods. 3 písm. d)   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných   slobôd uznesením   Okresného súdu Čadca sp. zn. 3 T 334/2002 zo 16. februára 2009, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. Š. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. apríla 2009 doručená sťažnosť J. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho práva na poskytnutie bezplatnej obhajoby zaručeného v čl. 6 ods. 3 písm. d)   Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   uznesením   Okresného   súdu Čadca   (ďalej   len   „okresný   súd“)   sp. zn.   3 T 334/2002   zo 16. februára   2009   (ďalej   aj „namietané uznesenie“), v ktorej sa uvádza:

„Dňa 18. 11. 08 rozhodol Okr. súd Čadca uznesením v tr. veci sp. zn. 3 T 334/02 o povinnosti uhradiť odmenu a hotové výdavky uhradené ustanovenému obhajcovi JUDr. J. P. (ex officio) vo výške 143,79 eur.

Proti   rozhodnutiu   súdu   som   podal   riadny   opravný   prostriedok,   nakoľko   som odsúdený   vo   výkone   trestu,   pracovne   nezaradený   a celkové   majetkové   pomery   sú relevantným podkladom na priznanie bezplatnej obhajoby vzhľadom na to, že nevlastním žiaden   hnuteľný   či   nehnuteľný   majetok   alebo   finančné   prostriedky   na   uhradenie   trov obhajoby.

Dňa 16. 2. 09 Okr. súd Čadca zamietol podanú sťažnosť proti uzneseniu o náhrade vyplatenej   odmeny   a náhrady   ustanovenému   obhajcovi   v tr.   veci   3 T 334/02.   Pričom vychádzal   z jediného   poznatku,   ktorým   odôvodnil   povinnosť   náhrady   a to,   že   nie   som vedený   v evidencii   nezamestnaných.   Osoby   vo   výkone   trestu   sa   nemôžu   zaevidovať v evidencii   nezamestnaných,   mimo   ústav   na   výkon   trestu,   čo   súd   ani   len   neskúmal. Z uznesení OS-Čadca mám dojem, že môžem požiadať o zaevidovanie do evidencie nezamestnaných a požiadať zároveň o podporu v nezamestnanosti z ÚVTOS.“

Na základe uvedeného sťažovateľ dospel k presvedčeniu, že namietaným uznesením bolo   porušené   jeho   právo na   poskytnutie   bezplatnej   obhajoby   zaručené   v   čl. 6   ods. 3 písm. d) dohovoru, čo požaduje vysloviť aj v návrhu na rozhodnutie vo veci samej (petite sťažnosti), a zároveň sa domáha, aby ústavný súd namietané uznesenie zrušil a prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Sťažovateľ   pripojil   k sťažnosti   zároveň   žiadosť   o ustanovenie   právneho   zástupcu v konaní pred ústavným súdom, poukazujúc na svoju nepriaznivú sociálnu situáciu, pričom na preukázanie svojich majetkových pomerov navrhol oboznámiť rozhodnutie Okresného súdu   Trnava   vo   veci   vedenej   pod   sp. zn.   5 Nt 29/2008   o ustanovení   obhajcu   v zmysle § 40 ods. 2 Trestného poriadku, ktorého originál zaslal ústavnému súdu ako prílohu jedného z jeho predchádzajúcich podaní.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody   uvedené   v   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má právo obhajovať sa osobne alebo pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo pokiaľ nemá   prostriedky   na   zaplatenie   obhajcu,   aby   sa   mu   poskytol   bezplatne,   ak   to   záujmy spravodlivosti vyžadujú.

Predmetom   sťažnosti   je   namietané   porušenie   označeného   práva   zaručeného dohovorom   namietaným   uznesením   okresného   súdu,   ktorým   bola   ako   nedôvodná zamietnutá   sťažnosť   sťažovateľa   podaná   proti   uzneseniu   okresného   súdu   sp. zn. 3 T 334/2002 z 18. novembra 2008. Týmto uznesením bol po jeho právoplatnom odsúdení zaviazaný nahradiť štátom vyplatenú odmenu ustanovenému obhajcovi v sume 4 332 Sk (143,79 € ).

Podľa § 34 ods. 3 Trestného poriadku obvinený, ktorý nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby, má nárok na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú odmenu; nárok na bezplatnú obhajobu alebo obhajobu za zníženú odmenu musí obvinený preukázať najneskôr pri rozhodovaní o náhrade trov trestného konania.

Podľa § 553 ods. 2 Trestného poriadku obhajca, ktorý bol obvinenému ustanovený, má voči štátu nárok na odmenu a náhradu podľa tarify určenej osobitným predpisom, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 555   ods.   1 písm.   c)   Trestného   poriadku   ak bol obžalovaný právoplatne uznaný za vinného, je povinný nahradiť štátu vyplatenú odmenu a náhradu ustanovenému obhajcovi..., ak nemá nárok na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú náhradu.

Podľa § 558 ods. 1 Trestného poriadku o povinnosti na náhradu trov poškodeného a ich sume, ako aj o povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom väzby a o povinnosti na   náhradu   odmeny   a   hotových   výdavkov,   ktoré   boli   uhradené   štátom   ustanovenému obhajcovi a ustanovenému zástupcovi z radov advokátov podľa § 47 ods. 6, rozhodne po právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa alebo ním poverený súdny úradník.

Podľa § 558 ods. 2 Trestného poriadku pred rozhodnutím o povinnosti na náhradu trov trestného konania podľa § 555 ods. 1 písm. c) treba zistiť, či nie sú splnené podmienky na bezplatnú obhajobu, bezplatné zastupovanie poškodeného, obhajobu za zníženú náhradu alebo zastupovanie za zníženú náhradu.

Ako vyplýva zo súvisiaceho spisu okresného súdu, ktorý si ústavný súd zadovážil, sťažovateľ bol rozsudkom sp. zn. 3 T 334/2002 zo 14. januára 2003 uznaný za vinného okrem iného zo spáchania trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1 a 2 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní troch rokov.

Zo súvisiaceho   spisu   okresného   súdu   ďalej   vyplýva,   že   pred   rozhodnutím o povinnosti   na   náhradu   odmeny   a   hotových   výdavkov,   ktoré   boli   uhradené   štátom ustanovenému   obhajcovi,   si   okresný   súd   vyžiadal   správu   o sociálnych   a   majetkových pomeroch sťažovateľa od Mestského úradu K., príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne, ako aj úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. V spise okresného súdu sp. zn. 3 T 334/2002 sa nenachádza žiaden doklad, ktorý by nasvedčoval splnenie povinnosti zo strany sťažovateľa podľa citovaného § 34 ods. 3 Trestného poriadku, t. j. že by bol najneskôr pri rozhodovaní o náhrade trov trestného konania preukázal nárok na bezplatnú obhajobu, a to napriek tomu, že označený odsudzujúci rozsudok nadobudol právoplatnosť 14. januára 2003. Vychádzajúc z uvedeného dospel ústavný súd k názoru, že namietané uznesenie, ako aj postup okresného súdu predchádzajúci jeho vydaniu sú v súlade so zákonom, sú ústavne akceptovateľné bez znakov arbitrárnosti a svojvoľnosti, a preto nemá dôvod do tohto rozhodnutia zasahovať.

Vzhľadom na to ústavný súd uzavrel, že medzi namietaným uznesením a právom podľa   čl. 6 ods. 3   písm. d)   dohovoru neexistuje   taká   príčinná   súvislosť,   ktorá   by signalizovala, že v okolnostiach danej veci mohlo dôjsť k jeho porušeniu. Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá už pri jej predbežnom prerokovaní, ústavný súd nemohol rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa, ktoré sú viazané na to, že sťažnosti by bolo vyhovené. Zároveň neprichádzalo už tiež do   úvahy rozhodovať o jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 19. augusta 2009